Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) v tomto roku eviduje 173 531 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne (ďalej aj „ZP“). Akceptovaných bolo predbežne 146 401 prihlášok, neakceptovaných bolo 27 130, počet neakceptovaných prihlášok oproti minulému roku klesol. Hlavným dôvodom neakceptácie prihlášky bolo jej späťvzatie, ktoré mohli poistenci tento rok vykonať až do konca októbra a duplicitne podané prihlášky do viacerých zdravotných poisťovní.
Prehľad podaných, neakceptovaných a akceptovaných prihlášok na zmenu ZP od 1. 1. 2024:
Prehľad akceptovaných prihlášok na zmenu ZP od 1. 1. 2024 vyjadrené ako presun poistencov medzi jednotlivými ZP:
Prehľad akceptovaných prihlášok na zmenu ZP od 1. 1. 2024 (rok 2023) v porovnaní na predchádzajúce obdobie (rok 2022):
Benefity a nekalé praktiky
Významnú úlohu pri prepoistení zohrali jednotlivé benefity, ktoré zdravotné poisťovne svojim poistencov ponúkali. Išlo napríklad o doplatky za lieky, príspevky na zuby, okuliare a pod., ale aj o nefinančné nadštandardné služby – napr. odvoz pacienta kdekoľvek v rámci SR, na ktoré nemá poistenec nárok z verejného zdravotného poistenia. Podľa dostupných údajov zdravotné poisťovne vynaložili na finančné benefity len za prvý polrok roku 2023 celkovo takmer 30 mil. eur. Pre porovnanie uvádzame, že za celý rok 2021 to bolo takmer 29 mil. eur a za rok 2022 viac ako 40 mil. eur. Z týchto údajov jednoznačne vyplýva, že finančné prostriedky vynakladané zdravotnými poisťovňami práve na tieto benefity majú každoročne stúpajúcu tendenciu. Iné krajiny EÚ takéto vynakladanie zdrojov a praktiky nemajú povolené.
Prehľad akceptovaných prihlášok na zmenu ZP od 1. 1. 2024 podľa krajov: (Prihlášky podané poistencami s trvalým pobytom v SR)
V minulosti úrad opakovane informoval o nekalých praktikách zo strany agentov zdravotných poisťovní. Medzi tieto praktiky patrí prepoistenie bez vedomia poistenca, poskytovanie klamlivých alebo zavádzajúcich informácií v procese náboru nových poistencov, ale aj poskytovanie peňažnej odmeny poistencovi za podpis prihlášky. Nekalé praktiky sú vo vysokej miere používané v marginalizovaných komunitách, teda medzi tými najzraniteľnejšími. Úrad aktuálne eviduje od viacerých poistencov z týchto marginalizovaných skupín čestné vyhlásenia, v ktorých uvádzajú, že za podanie prihlášky na zmenu zdravotnej poisťovne prijali peňažné plnenie od osoby konajúcej za zdravotnú poisťovňu. Tieto podnety úrad momentálne preveruje, keďže mohlo dôjsť k porušeniu zákona. Po ich vyhodnotení pristúpi k prípadným ďalším krokom vo vzťahu k príslušnej zdravotnej poisťovni a bude informovať opätovne aj Generálnu prokuratúru SR.
Grafické zobrazenie obcí na mape Slovenska s farebným rozlíšením podľa podielu prepoistených voči populácii obce:
Podobne ako v minulých rokoch, obce s najväčším pomerom prepoistení na počet obyvateľov sú v najchudobnejších regiónoch Slovenska a často ide o obce s vysokým percentom rómskej populácie (podľa atlasu rómskych komunít až do 90 %). V obci Sása (okres Revúca) sa v tomto roku prepoistilo takmer 48 %, v obci Lipovec (okres Rimavská Sobota) sa prepoistilo takmer 42 % obyvateľov.
Top 10 obcí s najväčším pomerom prepoistení voči počtu obyvateľov obce:
Úrad rovnako preveruje nekalý nábor poistencov prostredníctvom tretích osôb na základe mandátnych zmlúv alebo zmlúv o sprostredkovaní s fyzickými osobami alebo právnickými osobami za peňažnú odplatu alebo za nepeňažnú odmenu. V tejto súvislosti úrad podal podnet Národnej banke Slovenska vo veci vykonania dohľadu, či neprichádza k porušovaniu činnosti tejto tretej osoby ako finančného sprostredkovateľa, resp. finančného poradcu, ktorý má povinnosť konať v zmysle etického kódexu pre komerčné poisťovne, keďže takúto činnosť obvykle vykonávajú súbežne.
Napriek zmenám legislatívy, ktorých cieľom bolo tieto praktiky obmedziť, ako aj prísľubu predstaviteľov zdravotných poisťovní, že ukončia spoluprácu s „agentmi“, ktorí takéto praktiky v minulosti používali, aktuálne čísla o prepoisťovaní v tomto roku ukazujú, že sa tento problém nepodarilo úplne odstrániť. Z údajov vyplýva, že z 26-tisíc tzv. často prepoisťovaných poistencov* sa v tomto roku opätovne prepoistilo takmer 11-tisíc, čo predstavuje 41 %. Najviac týchto poistencov sa prepoistilo do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. (VšZP) a do Union zdravotnej poisťovne, a. s. (ZP Union), obe tieto poisťovne zaznamenali po 4-tisíc prihlášok často prepoisťovaných poistencov. Do Dôvera zdravotnej poisťovne, a. s. (ZP Dôvera) sa ich prepoistilo približne 3-tisíc.
Z grafu v prílohe je zrejmé, že kým VšZP bola najaktívnejšia koncom roka 2022, agenti ZP Union oslovovali často prepoisťovaných poistencov najmä v letnom období roku 2023, keď prepoisťovacia kampaň vrcholila.
Vzhľadom na zmenu príslušnej legislatívy, poistenci, ktorí podali prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne do 30. 9. 2023 (t. j. zmena od 1. 1. 2024), mali tento rok prvýkrát ešte možnosť do 31. 10. 2023 vziať podanú prihlášku späť, ak chceli ostať poistencami svojej terajšej zdravotnej poisťovne. Celkom bolo v tomto roku podaných 20 157 späťvzatí podanej prihlášky. Zákonnú možnosť podať späťvzatie prihlášky aj v priebehu októbra, teda v prvom mesiaci po ukončení prepoisťovacej kampane, podľa údajov k 31. 10. 2023 využilo 11 415 poistencov.
„Úrad má pri zistených porušeniach zákona v rámci prepoistenia rozbehnuté viaceré správne konania voči všetkým trom zdravotným poisťovniam, na základe ktorých im budú uložené sankcie“ uzavrel riaditeľ sekcie dohľadu nad zdravotným poistením Mgr. Marián Béreš, MPH.
Poznámky: V tabuľkách a grafoch sú poisťovne označované kódmi: 24 – ZP Dôvera, 25 – VšZP, 27 – ZP Union.
* Ide o skupinu poistencov, ktorí sa za posledných 10 rokov, t. j. v rokoch 2012-2022 prepoistili 6 a viackrát, pričom prepoistenie v roku 2022 znamená, že podali prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne od 1. 1. 2023.
Príloha Grafické znázornenie, ako sa prepoisťovanie skupiny 26-tisíc tzv. často prepoisťovaných poistencov vyvíjalo v čase:
Poslanci Výboru NR SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj dnes umožnili predniesť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) pripomienky k vládnemu návrhu novely kompetenčného zákona. Jeho súčasťou je totiž aj nový mechanizmus vymenúvania a odvolávania predsedu úradu, ktorý závažným spôsobom zasahuje do jeho nezávislosti.
Predsedníčka úradu Renáta Bláhová poslancom vysvetlila, že úrad je dnes jedinou nezávislou inštitúciou, ktorá dozerá na približne 7 miliárd eur zdravotných odvodov a bude veľkou chybou, ak sa znova dostane pod politický vplyv, cez ktorý presadzujú svoje zištné ekonomické záujmy rôzne finančné skupiny vrátane spoločnosti Penta.
Upozornila ich tiež na riziko, že plánované zvýšenie zdravotných odvodov, ktoré ako súčasť konsolidácie verejných financií prinesie do rozpočtu zdravotníctva zhruba 400 miliónov eur, bez náležitej kontroly a regulácie pôjde v podobe nezaslúženej renty finančným skupinám. A sú to zrejme tie isté finančné kruhy, ktoré prostredníctvom svojho vplyvu na formovanie štátnej zdravotnej politiky, dnes tlačia na podriadenie úradu Ministerstvu zdravotníctva SR a vláde SR.
Predsedníčka úradu členov výboru informovala aj o liste, ktorý včera zaslala všetkým poslancom a poslankyniam Národnej rady SR. Sú v ňom uvedené okrem iného aj ústavnoprávne argumenty, ktoré hovoria dokonca o možnej protiústavnosti navrhovanej zmeny vymenúvania a odvolávania predsedu alebo predsedníčky úradu, keďže z tohto procesu vynímajú parlament, aj hlavu štátu.
„Ďakujem poslancom výboru, že mi umožnili podrobne vysvetliť dôvody, pre ktoré nepokladáme článok III. návrhu novely kompetenčného zákona, ktorá upravuje spôsob menovania a odvolávania predsedu úradu, za šťastné riešenie,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.
Rokovanie výboru Národnej rady SR pre verejnú správu a regionálny rozvoj k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, je dostupný na: https://tv.nrsr.sk/vyborydetail/11237?termNr=9
Uvedeným návrhom sa výbor zaoberal približne od 19. minúty a 30. sekundy videa.
List predsedníčky úradu zaslaný poslancom a poslankyniam NR SR:
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec,
ako predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „úrad“) si Vás s plným rešpektom k Vášmu mandátu dovoľujem upozorniť na tú časť návrhu novely kompetenčného zákona, ktorou sa má oslabiť nezávislosť úradu cez odvolávanie jeho predsedu. Úrad je jediná nezávislá inštitúcia, ktorá dohliada aspoň v obmedzenom rozsahu nad výberom našich zdravotných odvodov, ktoré boli práve pred 20 rokmi kontroverzne sprivatizované. Objem týchto zdravotných odvodov už v tomto roku predstavuje 7 miliárd eur, veľká časť je pod kontrolou finančnej skupiny Penta.
V tomto kontexte si dovoľujem pripomenúť podozrenia, ktoré sprevádzali zdravotnícku reformu pána Zajaca schválenú v roku 2003. Tá okrem iného umožnila transformáciu jestvujúcich zdravotných poisťovní na súkromné akciové spoločnosti, otvorila im cestu k vytváraniu neregulovaného zisku z verejného zdravotného poistenia a „zabudla“ zakázať krížové vlastníctvo, čo sú dva zarážajúce unikáty, ktoré v EÚ nemajú svoje miesto. Podľa svedkov a americkej diplomatickej pošty, ktorá unikla cez Wikileaks, kontroverznú zdravotnícku reformu sprevádzalo korupčné ovplyvňovanie poslancov v prospech návrhov zákonov, ktoré predkladal do Národnej rady SR práve vtedajší minister zdravotníctva. Vyšetrovateľom mala bývalá poslankyňa Národnej rady SR uviesť nasledovné: „Gorila bola pravdivá aj v časti kupovania poslancov, o čom vedeli všetci, že jej bol ponúkaný úplatok finančnou skupinou Penta za to, že poslanci podporia Zajacovu reformu.“
Plánované vyňatie Národnej rady SR z procesu odvolávania aj menovania predsedu úradu a jeho podriadenie Ministerstvu zdravotníctva SR, je nesystémový krok a je otázne, či je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky (pozri ústavnoprávne pripomienky, ktoré sú prílohou tohto listu). Z minulosti vieme, že takéto riešenie malo veľmi negatívne dôsledky na zdroje verejného zdravotného poistenia a súčasne prinieslo nezaslúžený profit finančnej skupine Penta, podrobnosti sa dočítate najmä v správach za posledné dva roky fungovania úradu, teda za obdobie, v ktorom nebol úrad Ministerstvu zdravotníctva SR podriadený. To sa, pravdaže, tejto finančnej skupine nepáči, a preto ich napáda.
Bol to práve Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý v čase podriadenosti Ministerstvu zdravotníctva SR schválil aj bankové úvery na vyplatenie stoviek miliónov eur z verejného zdravotného poistenia v prospech akcionárov finančnej skupiny Penta. Spoločnosť Penta sa tak stala najsilnejšou finančnou skupinou v sektore zdravotníctva nielen na Slovensku, ale možno aj v rámci EÚ. A zatiaľ čo rozširovala svoje investičné portfólio i politický vplyv a ťažila zo zdravotníctva zisky (v rokoch 2010 až 2020 len ZP Dôvera vyplatila svojim akcionárom 550 mil. eur, pričom kapitál, ktorý do poisťovne za celý tento čas vložila, bol len 34 mil. eur), naše verejné zdravotníctvo sa postupne pretváralo na „výberové zdravotníctvo pre bohatých“. Vo verejnej sieti dnes chýbajú stovky lekárov i sestier, predlžujú sa čakacie lehoty, za lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti treba napriek vysokým odvodom zaplatiť takpovediac na drevo. A, pochopiteľne, nespokojnosť občanov rastie.
Keďže Ministerstvo zdravotníctva SR zatiaľ riadne nevysvetlilo dôvody, pre ktoré sa má zmeniť jestvujúci postup vymenúvania a odvolávania predsedu úradu a prečo sa to má udiať ešte aj v skrátenom legislatívnom konaní, teda bez verejnej a odbornej diskusie, vzniká dôvodné podozrenie, že za týmto návrhom novely sú zase len zištné záujmy finančných skupín.
Pripomínam v mene zatiaľ nezávislého úradu, že ZP Dôvera má na svojich účtoch nerozdelený zisk vo výške 176 miliónov eur, ktorý ešte nepodlieha regulácii (PDF, 279 KB) schválenej až od 1. 1. 2023, a čaká na vyplatenie akcionárom a je to v súčasnosti iba Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý na to upozorňuje. Verejný záujem, teda záujem o kvalitné, dostupné a cenovo prístupné zdravotníctvo, musia tak strážiť predovšetkým verejné orgány, pretože tie súkromné zaujíma najmä profit. Táto hnacia sila vysokej renty pravdepodobne prispela aj k ďalšiemu návrhu, o ktorom sa zatiaľ málo hovorí, ale budete o ňom hlasovať. Ide o zvýšenie zdravotných odvodov, a to výlučne na ťarchu zamestnávateľov, pričom avizovaný nárast predstavuje razantné zvýšenie odvodov živnostníkov a zamestnávateľov (až o 10 %), čím sa tieto odvody z pohľadu slovenských zamestnávateľov stanú definitívne najvyššími v EÚ. Čo je ešte závažnejšie, odhadujeme, že táto suma bude znamenať, že od budúceho roka tak zamestnávatelia odvedú zdravotným poisťovniam zhruba o 400 mil. eurročne viac ako doteraz, z toho asi jednu tretinu v prospech investičného fondu Penta Investments Limited so sídlom v daňovom raji na Jersey, bez toho, aby mal občan garantovaný úžitok. Len súkromné zdravotné poisťovne pri tom mali už k 30. 9. 2023 na bankových účtoch k dispozícii cez 300 mil. eur. (PDF, 421 KB)
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec,
predstavitelia odbornej obce, medzi ktorými nechýbajú ani poslankyne a poslanci Národnej rady SR, sa zhodujú, že nezávislý a odborne kompetentný Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má v našej spoločnosti nezastupiteľné miesto. Nechcem, aby to vyznelo prehnane, ale myslím si, že vďaka poctivej práci, ktorú úradu v posledných dvoch rokoch umožňuje práve jeho nezávislosť od rôznych tlakov, sa stávame rešpektovanou inštitúciou. Inštitúciou, ktorá prispieva k otvorenej diskusii (PDF, 645 KB) i zmene myslenia a v konečnom dôsledku napomáha vláde presadiť neľahké, ale potrebné reformy v systéme zdravotnej starostlivosti, o ktorých pravidelne informujeme (pozri linky nižšie).
Chcem preto veriť, že sa v Národnej rade SR nájde dostatok poslankýň a poslancov, ktorí prehodnotia vládny návrh novely kompetenčného zákona a v otázke vymenúvania a odvolávania predsedu úradu nájdu rozumný kompromis tak, aby bol v súlade s verejným záujmom i Ústavou Slovenskej republiky.
Na Slovensku panuje všeobecný konsenzus, že naše zdravotníctvo je v hlbokej kríze a neslúži uspokojivo potrebám občanov. V takejto vážnej situácii by mali ústavné orgány zo svojho rozhodovania vylúčiť nelegitímne záujmy finančných skupín, ktoré oslabujú akcieschopnosť štátu a sledujú súkromný, nie verejný záujem.
Ústavnoprávne pripomienky k vládnemu návrhu novely kompetenčného zákona schválenému uznesením vlády č. 643/2023 vo vzťahu k Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
1. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „ÚDZS“ alebo „Úrad“) bol zriadený zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon mu zveril široký okruh právomocí, ktorých spoločným menovateľom je vykonávanie efektívneho dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ochrana verejného záujmu v zdravotníctve. V prostredí poskytovania zdravotnej starostlivosti z povahy veci sú prítomné rôzne záujmy zúčastnených aktérov, ktoré by pri nedostatočnom dohľade mohli skĺznuť k tomu, že bude ohrozený hlavný cieľ celého systému, ktorým je poskytovanie kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti obyvateľstvu.
2. Uvedeného si bol vedomý aj zákonodarca, ktorý už od počiatku vložil do zákona č. 581/2004 Z. z. formuláciu, obsiahnutú v § 18 ods. 2: „Pri plnení úloh, ktoré patria do pôsobnosti úradu, postupuje úradnestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb; štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej moci ani ďalšie právnické osoby alebo fyzické osoby nesmú neoprávnene zasahovať do činnosti úradu.“ Úrad bol teda od počiatku koncipovaný ako nezávislý, t. j. nepodriadený žiadnemu inému orgánu verejnej moci.
3. S ohľadom na koncept nezávislosti Úradu bolo možné hodnotiť ako nevyhovujúci pôvodný systém ustanovovania jeho predsedu, ktorého menovala vláda na návrh ministra zdravotníctva. Hoci tento koncept nebol nikdy z pohľadu ústavnosti napadnutý resp. právne relevantným spôsobom spochybnený, možno vysloviť veľmi vážne pochybnosti, či bol v súlade s Ústavou SR. Ústava totiž v čl. 102 ods. 1 písm. h), pri výpočte právomocí prezidenta republiky, zakotvuje, že prezident vymenúva „vyšších štátnych funkcionárov“ v prípadoch ustanovených zákonom. Naproti tomu, v čl. 119 písm. m), pri výpočte právomocí vlády, ústava hovorí, že vláda vymenúva „štátnych funkcionárov“. Je pritom významné a nie je vecou náhody, že ústava rozlišuje medzi „vyššími štátnymi funkcionármi“ a „štátnymi funkcionármi“.
4. Rozdiel medzi pojmami „vyšší štátny funkcionár“ a „štátny funkcionár“ veľmi jasne vysvetlil prostredníctvom konkrétnych rozlišovacích kritérií Ústavný súd SR, ktorý z neho vyvodil aj dôsledky v podobe konštatovania protiústavnosti zákona (ktorý zveril vláde, a nie prezidentovi, vymenovanie štátneho funkcionára spadajúceho do kategórie vyšších). V náleze sp. zn. PL. ÚS 32/95 zo 7. novembra 1996 Ústavný súd konštatoval:
„Kým za štátneho funkcionára je potrebné považovať každého pracovníka štátneho orgánu s istými, hoci minimálnymi rozhodovacími kompetenciami, vyššieho štátneho funkcionára by mali charakterizovať najmä tieto znaky: – je spravidla na čele ústredného orgánu, – z titulu svojho postavenia zabezpečuje zachovávanie ústavy a zákonov a ich ochranu, – presadzuje a chráni prioritné záujmy štátu i občanov doma i v zahraničí, – je do svojej funkcie ustanovovaný na základe ústavy alebo zákona,- pokiaľ je jeho pôsobnosť teritoriálne vymedzená, musí sa vzťahovať na celé územie republiky.“
5. Z vyššie citovaných záverov Ústavného súdu možno jednoznačne vyvodiť, že ak ide o takého štátneho funkcionára, ktorý spĺňa kritériá stanovené pre vyšších štátnych funkcionárov, zákon nemôže jeho menovanie a odvolanie zveriť vláde, ale musí ho zveriť prezidentovi, inak sa dostane do rozporu s ústavou.[1]
6. Berúc do úvahy postavenie a kompetencie ÚDZS a jeho predsedu je aj bez nutnosti podrobného odôvodňovania zrejmé, že predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jednoznačne patrí medzi vyšších štátnych funkcionárov, pretože spĺňa kumulatívne všetky kritériá vytýčené Ústavným súdom. Preto v zmysle záverov Ústavného súdu jeho menovanie musí byť zverené prezidentovi republiky.
7. K náprave nežiaduceho a ústavne problematického stavu, keď predsedu ÚDZS menovala vláda, došlo pomerne neskoro, zákonom č. 540/2021 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon zmenil spôsob kreácie predsedu ÚDZS tak, že odteraz ho menuje prezident republiky na návrh vlády, ktorý schvaľuje Národná rada SR. Dôvodová správa k zákonu č. 540/2021 Z. z. k tomu uvádza nasledovné: „Navrhovanou úpravou sa posilňuje stabilita anezávislosť postavenia predsedu úradu, ako nezávislého orgánu vykonávajúceho dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a nad verejným zdravotným poistením vrátane zdravotných poisťovní, obdobne ako je vykonávaný dohľad Národnou bankou Slovenska nad finančným trhom. Navrhovaná úprava je súčasťou opatrení smerujúcich k naplneniu cieľa (…) v oblasti starostlivosti o zdravie obyvateľstva, ktorým je posilnenie pozície štátu v oblasti zdravotného poistenia a zvýšenie kvality zdravotníctva. Štát prinavráti do centra svojej pozornosti ako svoj primárny záujem zdravie občanov, ktorý nebude ustupovať silným záujmovým a finančným skupinám v pozadí.“
8. Po zmene zákonnej úpravy vykonanej zákonom č. 540/2021 Z. z. bolo možné konštatovať, že spôsob výberu predsedu ÚDZS konečne zodpovedal parametrom, ktorým by mal zodpovedať tak z pohľadu ústavnej úpravy menovacích právomocí prezidenta republiky a vlády, ako aj z pohľadu úloh, ktoré má Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou plniť vo verejnom záujme. Kľúčová úloha vlády v procese výberu predsedu ÚDZS zostáva zachovaná, keďže jedine na jej návrh môžu konať parlament aj prezident. Zároveň je však vylúčené, aby predsedu ÚDZS bolo možné odvolať na základe ľubovôle jedného ústavného orgánu, ktorý navyše nemá mať na činnosť Úradu podľa zákona dosah.
9. Navrhovaná legislatívna zmena, ktorá vyplýva z uznesenia vlády č. 643/2023 z 29.11.2023, má za cieľ zvrátiť právnu úpravu zavedenú zákonom č. 540/2021 Z. z. a vytvoriť systém, keď nielenže menovanie predsedu ÚDZS bude výlučne v rukách vlády, ale táto bude môcť ho kedykoľvek aj odvolať, a to na základe veľmi „flexibilného“ dôvodu, ktorý sa má zaviesť do zákona (pochybnosti o osobnostných vlastnostiach predsedu ÚDZS). Dôvodová správa nijako nevysvetľuje, v čom by navrhovaná právna úprava mala prospieť verejnému záujmu a kvalite vykonávaného dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou. Iba všeobecne konštatuje, že sa má vykonať návrat k predchádzajúcej úprave, ktorú vláda považuje za „štandardnejší spôsob“ kreácie predsedu ÚDZS. Práve tento „štandardnejší“ spôsob však bol veľmi problematický z pohľadu ústavnoprávneho i z pohľadu praktického dodržania zásady, podľa ktorej má byť Úrad pri výkone svojich kompetencií nezávislý. Dôvodová správa k vládnemu návrhu zákona tieto súvislosti úplne opomína.
10. Okrem súvislostí týkajúcich sa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je nutné uviesť, že nevidno žiadny relevantný zákonný dôvod, pre ktorý by mala byť navrhovaná zákonná úprava prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní.
11. Napokon, potenciálne problematický je ešte jeden ústavný aspekt navrhovanej zákonnej úpravy, ktorý nemá systémový, ale ľudskoprávny rozmer. Keby táto právna úprava bola prijatá v navrhovanej podobe, vláde by sa vytvorila právomoc odvolať predsedu ÚDZS de facto kedykoľvek a túto právomoc by sa rozhodla využiť vo k aktuálnej predsedníčke Úradu, otvorila by sa tým otázka porušenia jej ústavných práv, predovšetkým legitímnych očakávaní a práv súvisiacich s výkonom verejnej funkcie.
ZÁVER
Z vyššie uvedeného vyplýva, že návrh zákona, ktorý schválila vláda uznesením č. 643/2023 z 29.11.2023 a ktorý chce predložiť do skráteného legislatívneho konania, je ústavnoprávne výrazne problematický. Prinajmenšom vo vzťahu k Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a kreácii jeho predsedu návrh zákona nerešpektuje ústavné požiadavky deľby menovacích právomocí medzi prezidenta republiky a vládu tak, ako ich formuloval Ústavný súd. Návrh zákona taktiež stavia veľký otáznik nad zákonom ustanovenú nezávislosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá je nevyhnutnosťou pre ochranu verejného záujmu v prostredí zdravotníctva a v procese dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Navrhovaná zákonná úprava je jednoznačným regresom oproti súčasnému stavu a môže významným spôsobom ohroziť efektívny dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, a tým aj kvalitu poskytnutej zdravotnej starostlivosti.
[1] OROSZ, L., SVÁK, J. a kol. Ústava Slovenskej republiky – Komentár. Zväzok II. (ústavné orgány). Bratislava: Wolters Kluwer, 2022, s. 257 – 258.
Úrad vydal Vestník č. 16 (PDF, 2 MB). Obsahuje metodické usmernenie č. 5/8/2015 o spracovaní a vykazovaní zdravotných výkonov a lekárenských poukazov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti elektronickou formou a metodické usmernenie č. 4/1/2016 k elektronickým chybovým protokolom zo spracovania dávok od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Účinnosť nadobudnú k 1.1.2024.
Všetky tri zdravotné poisťovne boli ku koncu tretieho štvrťroka platobne schopné; svoje záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti si plnili v zákonných lehotách. Naďalej však pretrváva stav, keď štát nemá v rukách účinné nástroje včasného varovania, ktoré by vytvárali väčší tlak na finančnú disciplínu zdravotných poisťovní, ktoré hospodária tento rok so zdravotnými odvodmi v objeme približne 7 miliárd eur. Úrad privíta, keď nová vláda tento nedostatok, ovplyvňujúci stabilitu verejného zdravotného poistenia i verejných financií, odstráni legislatívnymi zmenami.
Všetky tri zdravotné poisťovne ku koncu tretieho štvrťroka vykázali vo svojom účtovníctve záporný hospodársky výsledok. Po očistení straty ZP Dôvera od fiktívneho nákladu, ktorý je dôsledkom pokračovania režimu odpisov nadhodnoteného nehmotného majetku, by táto poisťovňa bola s vysokou pravdepodobnosťou v zisku.
Dofinancovanie sektora prostredníctvom navýšenia platby za poistencov štátu vo výške 25 % z celkovej sumy 316 miliónov eur výrazne zlepšilo likviditu štátnej VšZP, štátna poisťovňa má však naďalej záporné vlastné imanie. Úrad v tejto súvislosti upozorňuje na potrebu prijatia účinných opatrení zo strany vlády, aby tieto zdroje, ktorú sú určené výhradne na zdravotnú starostlivosť, neskončili budúci rok vyplatením ziskov akcionárom súkromných zdravotných poisťovní. ZP Dôvera má naakumulované zdroje takmer 200 mil. eur, kým štátna poisťovňa ich má záporné vo výške – 67 mil. eur (farebne odlíšený riadok v tabuľke nižšie).
Úrad v súvislosti s hospodárením zdravotných poisťovní očakáva zlepšenie informačných tokov medzi štátnou VšZP a Ministerstvom zdravotníctva SR ako jej jediným akcionárom, ktoré prinesú férové a transparentné ceny voči všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vrátane spustenia DRG a minimalizuje sa tak plytvanie zdrojmi.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) pravidelne sleduje finančnú situáciu všetkých troch zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne v rámci svojich zákonných oznamovacích povinností poskytli úradu priebežné neauditované účtovné závierky k 30. 9. 2023. Tabuľky nižšie sumarizujú finančnú situáciu a výsledky hospodárenia troch zdravotných poisťovní: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (VšZP), DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. (ZP Dôvera) a Union zdravotná poisťovňa, a. s. (ZP Union). Podrobné údaje sú zverejnené vo Vestníku č. 15 (PDF, 867 KB).
I. Platobná schopnosť
Údaje o finančnej situácii a výsledkoch hospodárenia zdravotných poisťovní vychádzajú z mesačných účtovných závierok, ktoré zdravotné poisťovne predkladajú úradu v rámci preukázania platobnej schopnosti. Úrad na mesačnej báze sleduje a zverejňuje výsledky vyhodnotenia platobnej schopnosti zdravotných poisťovní. Všetky zdravotné poisťovne plnia zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a faktúry uhrádzajú poskytovateľom v súlade so zákonnými požiadavkami. Od začiatku roka 2023 bola úradu odňatá kompetencia nariadiť ozdravný plán zdravotnej poisťovni v prípade poklesu vlastného imania pod zákonom stanovenú výšku 16,6 mil. eur. Momentálne teda neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by definovala požiadavky na výšku vlastného imania zdravotnej poisťovne alebo iných ukazovateľov podľa európskeho štandardu. Úrad opakovane upozorňuje, že na Slovensku s výnimkou platobnej schopnosti absentuje efektívny finančný dohľad nad zdravotnými poisťovňami.
II. Výsledky hospodárenia, hodnoty vlastného imania zdravotných poisťovní
VšZP dosiahla stratu vo výške 107,9 mil. eur, ZP Dôvera stratu vo výške 5,7 mil. eur[1] a ZP Union stratu vo výške 8,3 mil. eur. Úrad už vo svojej tlačovej správe (PDF, 978 KB) z 9. 5. 2023 upozornil na to, že straty zdravotných poisťovní nemajú rovnakú príčinu. Úrad v tejto správe zároveň upozornil, že ZP Dôvera by po odpočítaní fiktívneho nákladu, ktorý predstavuje postupné odpisovanie poistného kmeňa, pravdepodobne vykázala zisk. V tejto súvislosti treba poznamenať, že obdobný predpoklad je potrebné vysloviť opätovne. Úrad preto znova upozorňuje, že ide nielen o skresľovanie hospodárskych výsledkov, ale aj potreby dodatočného finančného krytia zo strany štátu.
Hodnota vlastného imania zdravotných poisťovní k 30. 9. 2023: VšZP naďalej vykazuje záporné vlastné imanie v hodnote – 66,8 mil. eur, ZP Dôvera 199,6 mil. eur a ZP Union 29,3 mil. eur. Vlastné imanie VšZP a ZP Dôvera sa v porovnaní ku koncu roka 2022 zmenilo o dosiahnutú stratu za deväť mesiacov roku 2023. V prípade ZP Union zmenu vlastného imania spôsobila dosiahnutá strata za 9 mesiacov roku 2023 a výplata dividend vo výške 4,9 mil. eur vo februári 2023.
III. Dofinancovanie sektora cez platbu za poistencov štátu
Dňa 28. 9. 2023 Ministerstvo financií SR (MF SR) realizovalo rozpočtové opatrenie č. 73/2023, ktorým sa zvýšila platba za poistencov štátu o 316 mil. eur pre celý sektor, ktorý bol vzhľadom na situáciu v roku 2023 podľa ministerstva podfinancovaný ako celok. Z uvedenej sumy je pritom 55 % určených pre VšZP a 45 % pre súkromné poisťovne. Z celkovej schválenej čiastky bola zdravotným poisťovniam v septembri uvoľnená jedna štvrtina.
Celková suma na poistné za poistencov štátu na rok 2023 tak bola zvýšená na sumu 2,081 mld. eur, platba na poistenca štátu sa týmto dofinancovaním dostáva na úroveň 60 eur mesačneza poistenca. Pre porovnanie, v susednej Českej republike bola v roku 2022 platba za poistenca štátu na úrovni približne 72 eur a v tomto roku 80 eur mesačne.[2] Podľa historického trendu je pritom priemerná mzda v ČR o zhruba 25% vyššia ako v SR[3].
Ako je vidieť zo zjednodušeného výkazu peňažných tokov nižšie, na jednej strane sa zdravotné poisťovne dofinancovaním cez platbu za poistenca štátu dostali do významne lepšej finančnej situácie, zlepšila sa ich likvidita aj schopnosť plniť svoje záväzky, vyplývajúce z verejného zdravotného poistenia. Zároveň však úrad počas rokovaní o tejto dodatočnej štátnej pomoci vyjadril obavy, že najmä v prípade ZP Dôvera tieto zdroje môžu byť použité na výplatu zisku, keďže jej štatutárny orgán namiesto zníženia hodnoty aktív o viac ako 100 mil. eur, ku koncu roka 2022 navýšil zdroje na účte nerozdelených ziskov až na sumu 175 mil. eur. Tento zisk si môže akcionár poisťovne pritom kedykoľvek vyplatiť.
Dobrou správou je, že bývalý minister zdravotníctva svojím podpisom Memoranda č. 1012/2023 z októbra 2023 zabezpečil, že z navýšenia platby za poistencov štátu, ktorá predstavuje už spomenutých 316 mil. eur, nebudú môcť byť aspoň tento rok vyplatené žiadne dividendy súkromným akcionárom. Veríme, že nová ministerka zdravotníctva spolu s novým ministrom financií zabezpečia obdobné opatrenia aj po 1. 1. 2024, pretože zvýšené zdroje za poistencov štátu majú smerovať výhradne na úhrady zdravotnej starostlivosti, a teda v prvom rade nemocniciam a ambulanciám.
Pre lepšie pochopenie súvislosti v tejto správe uvádzame nižšie aj pozitívny vplyv platby za poistenca štátu na peňažné toky všetkých troch zdravotných poisťovní.
IV. Situácia v štátnej poisťovni
Z dôvodu zlej hospodárskej situácie a prehlbujúcej sa straty uložilo Ministerstvo zdravotníctva SR z pozície jediného akcionára štátnej VšZP v priebehu roka 2023 povinnosť prijať úsporné opatrenia podľa tzv. akčného plánu, a to v celkovej hodnote 51,7 mil. eur. Plnenie úsporných opatrení sa vyhodnocuje na pravidelnej mesačnej báze. Zástupcovia úradu sa zúčastnili na mimoriadnych zasadnutiach dozornej rady štátnej poisťovne. Vyhodnotenie akčného plánu s dosiahnutou výškou úspor sa uskutoční ku koncu roka 2023.
Ako vidno z prehľadu stavu majetku vyššie, štátna poisťovňa má ku koncu septembra 2023 k dispozícii peňažné prostriedky vo výške takmer 189 mil. eur, čo predstavuje významné zlepšenie jej likvidity, čo v tomto prípade znamená, koľko dní môže zdravotná poisťovňa uhrádzať svojej záväzky prostredníctvom svojej hotovosti na účte (15 dní k 30. 9. 2023, v porovnaní na 11 dní k 31. 12. 2022)[4]. K tomuto zlepšeniu ekonomických ukazovateľov prispelo najmä spomínané dofinancovanie sektora cez platbu za poistencov štátu, ktorého prvá splátka bola zrealizovaná v septembri. Fungovanie štátnej poisťovne, ako aj úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z jej strany preto nie sú v tomto momente ohrozené. Štátna poisťovňa má však naďalej záporné imanie vo výške – 67 mil. eur.
Rozhodujúci vplyv na ďalší vývoj hospodárskej situácie bude mať najmä správne nastavenie štátneho rozpočtu a regulačných rámcov zo strany MZ SR pre ďalší rok. „Máme na mysli napríklad reálny odhad príjmov zo strany ekonomicky aktívnych poistencov, ďalej programovú vyhlášku, ktorou ministerstvo zdravotníctva určuje zdravotným poisťovniam minimálnu výšku výdavkov na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, alebo zavedenie úhrad podľa klasifikačného systému DRG, či efektívnu kategorizáciu liekov,“ ozrejmil riaditeľ sekcie dohľadu nad zdravotným poistením Marián Béreš.
Neexistencia DRG systému ako úhradového mechanizmu v spojení s uplatňovaním princípu zmluvnej voľnosti deformovali finančné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že nemocnice sú financované najmä štátnou VšZP. Na udržanie rovnováhy medzi príjmami a výdavkami vo verejnom zdravotnom poistení vo väzbe na zlepšovanie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti bude mať vplyv aj výsledok zmluvného auditu a naň nadväzujúca snaha nového vedenia poisťovne a ministerstva zefektívniť procesy a zamedziť plytvaniu zdrojov, ako to bolo v prípade niektorých nevýhodných zmlúv s nemocnicami či štedrého zvyšovania limitov pre laboratóriá.
[1] Strata vykázaná ZP Dôvera je ovplyvnená účtovaním odpisu a prípadne aj opravnej položky k poistnému kmeňu, po eliminovaní vplyvu tejto transakcie by ZP Dôvera k 31. 12. 2022 dosiahla zisk a nie stratu (vplyv tejto transakcie na náklady v roku 2022 bol takmer 18 mil. eur). Obdobne, k 30. 9. 2023 by ZP Dôvera po eliminácii uvedeného pravdepodobne vykázala zisk.
Vestník č. 15 (PDF, 867 KB) bol zverejnený na webe úradu. Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac september 2023 a predbežné neauditované výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní k 30. septembru 2023.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) víta opätovnú spoluprácu s Michalom Palkovičom, ktorý sa po náročnej misii na Ministerstve zdravotníctva SR vracia do funkcie zástupcu predsedníčky úradu Renáty Bláhovej.
Osobitne nás potešilo, že pán Michal Palkovič obstál vo funkcii ministra a jeho výkon v tejto funkcii a v týchto zložitých časoch ocenila aj mimovládna organizácia INEKO. Pripísala mu zásluhu na zlepšení komunikácie v rezorte a pracovnej atmosféry na ministerstve, na zavedení úhradového mechanizmu DRG do praxe či progrese v investičnej časti Plánu obnovy a odolnosti SR týkajúcej sa výstavby nových nemocníc.
„Nemala som pochybnosti o manažérskych a ľudských kvalitách Michala Palkoviča, ale pozitívna reflexia zo strany organizácie INEKO, ktorá má kritický pohľad na dianie v zdravotníctve, je dobrou správou nie len pre mňa, ale aj pre Slovensko, ktoré stále má odborníkov schopných robiť kvalifikované rozhodnutia vo verejnom záujme,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.
Podľa jej slov na Michala Palkoviča čaká na úrade dokončenie projektov, ktoré sa začali realizovať ešte za jeho pôsobenia ako riaditeľa sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie, vrátane systému ePrehliadky. Ten je financovaný z európskych fondov. Cieľom tohto projektu je zefektívniť a zelektronizovať jednu z najpočetnejších životných udalostí, ktorou je úmrtie osoby. „Projekt ePrehliadky musíme dokončiť ešte tento rok. Verím, že sa nám to s tímom na úrade podarí a aj túto oblasť, ktorú má úrad vo svojej kompetencii, posunieme na vyššiu technologickú úroveň,“ uzavrel staronový podpredseda úradu Michal Palkovič.
Slovensky
English
