Kategória: Aktuality

• Úrad víta schválenie programového vyhlásenia vlády v oblasti zdravotnej politiky a očakáva, že vláda stabilizuje platby za poistencov štátu v zmysle novej legislatívy.
• Súčasťou stabilizácie legislatívneho a finančného prostredia by malo byť aj zachovanie nemenných parametrov regulácie zisku zdravotných poisťovní platných od roku 2023.
• Úrad upozorňuje na skutočnosť, že ZP Dôvera si v roku 2021 previedla z rezervného fondu na účet nerozdeleného zisku desiatky miliónov eur.
• Ku koncu roka 2022 výška nerozdeleného zisku ZP Dôvera dosiahla takmer 176 miliónov eur a môže byť kedykoľvek vyplatená akcionárom.
• Na zisky dosiahnuté v minulých obdobiach sa totiž nevzťahujú dnes platné pravidlá pre obmedzenie zisku.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sa plne stotožňuje s deklaráciu zo schváleného programového vyhlásenia vlády, že „jedine silný štát ako regulátor dokáže zabezpečiť, že zdravotná starostlivosť bude služba ľuďom a nie luxusom pre vyvolených“. Úrad súčasne víta aktivity Ministerstva zdravotníctva SR nadväzujúce na programové vyhlásenie vlády v oblasti zdravotnej politiky. Zároveň úrad deklaroval záujem zapojiť sa do projektov a opatrení, ktoré sa týkajú jeho činnosti s dôrazom na posilnenie dozornej funkcie úradu, rozšírenia jeho kompetencií a adresnejšieho výkonu dohľadov nad výkonom verejného zdravotného poistenia.

Úrad v tejto súvislosti víta, že vláda kladie dôraz na predvídateľnosť financovania zdravotníctva a stabilizáciu legislatívneho a finančného prostredia. Aj preto úrad očakáva, že vláda stabilizuje platby za poistencov štátu tak, ako to vyplýva z novej legislatívy, keď vymeriavacím základom pre určenie tejto dôležitej sumy pre systém verejného zdravotného poistenia bude 12-násobok priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. Veríme, že napriek potrebe silnej konsolidácie verejných financií, bude pre roky 2024 až 2025 potvrdená platba za poistencov štátu vo výške 4,5 % a od roku 2026 vo výške 5 % z vymeriavacieho základu.

Súčasťou stabilizácie legislatívneho a finančného prostredia by podľa úradu malo byť aj zachovanie nemenných parametrov obmedzenia zisku zdravotných poisťovní, ktoré sú platné od roku 2023. Pokusy o zvýšenie hranice na tvorbu týchto ziskov, ktoré sa vyskytli ku koncu minulého volebného obdobia, by nemali byť akceptované.

Úrad v tejto súvislosti upozorňuje na skutočnosť, že ZP Dôvera si v roku 2021 previedla z rezervného fondu na účet nerozdeleného zisku desiatky miliónov eur. Ku koncu roka 2022 výška tohto nerozdeleného zisku ZP Dôvera dosiahla takmer 176 miliónov eur a môže byť kedykoľvek vyplatená akcionárom. Na zisky dosiahnuté v minulých obdobiach sa totiž nevzťahujú dnes platné pravidlá pre obmedzenie zisku.

Úrad pripomína, že aj tieto nevyplatené zisky – popri tých už vyplatených v rokoch 2010 až 2020 vo výške presahujúcej pol miliardy eur – boli vytvorené z verejného zdravotného poistenia. Zatiaľ, čo sa na politickej úrovni diskutovalo o kriticky nedostatočnom financovaní zdravotníctva a súčasne sa kopili dlhy na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, súkromné zdravotné poisťovne boli schopné generovať z odvodov občanov a štátu zisky.

Nerozdelený zisk ZP Dôvera vo výške 176 miliónov eur, ktorý sa rozhodnutím jej majiteľov môže kedykoľvek premeniť na dividendu, je tak zároveň odrazom deformácií v zdravotníckom systéme, aké v EÚ nemajú obdobu. Príčinou je práve slabá regulácia zo strany štátu. Úrad verí, že v nasledujúcom volebnom období sa v súlade s programovým vyhlásením vlády podarí zabezpečiť, aby bol úrad spôsobilý adresnejšie vykonávať dohľad a kontrolu nad hospodárnosťou, účelnosťou a efektívnosťou využívania zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Úrad vydal Vestník č. 16. Obsahuje metodické usmernenie č. 5/8/2015 o spracovaní a vykazovaní zdravotných výkonov a lekárenských poukazov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti elektronickou formou a metodické usmernenie č. 4/1/2016  k elektronickým chybovým protokolom zo spracovania dávok od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Účinnosť nadobudnú k 1.1.2024.

• Všetky tri zdravotné poisťovne boli ku koncu tretieho štvrťroka platobne schopné; svoje záväzky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti si plnili v zákonných lehotách. Naďalej však pretrváva stav, keď štát nemá v rukách účinné nástroje včasného varovania, ktoré by vytvárali väčší tlak na finančnú disciplínu zdravotných poisťovní, ktoré hospodária tento rok so zdravotnými odvodmi v objeme približne 7 miliárd eur. Úrad privíta, keď nová vláda tento nedostatok, ovplyvňujúci stabilitu verejného zdravotného poistenia i verejných financií, odstráni legislatívnymi zmenami.

• Všetky tri zdravotné poisťovne ku koncu tretieho štvrťroka vykázali vo svojom účtovníctve záporný hospodársky výsledok. Po očistení straty ZP Dôvera od fiktívneho nákladu, ktorý je dôsledkom pokračovania režimu odpisov nadhodnoteného nehmotného majetku, by táto poisťovňa bola s vysokou pravdepodobnosťou v zisku.

• Dofinancovanie sektora prostredníctvom navýšenia platby za poistencov štátu vo výške 25 % z celkovej sumy 316 miliónov eur výrazne zlepšilo likviditu štátnej VšZP, štátna poisťovňa má však naďalej záporné vlastné imanie. Úrad v tejto súvislosti upozorňuje na potrebu prijatia účinných opatrení zo strany vlády, aby tieto zdroje, ktorú sú určené výhradne na zdravotnú starostlivosť, neskončili budúci rok vyplatením ziskov akcionárom súkromných zdravotných poisťovní. ZP Dôvera má naakumulované zdroje takmer 200 mil. eur, kým štátna poisťovňa ich má záporné vo výške – 67 mil. eur (farebne odlíšený riadok v tabuľke nižšie).

• Úrad v súvislosti s hospodárením zdravotných poisťovní očakáva zlepšenie informačných tokov medzi štátnou VšZP a Ministerstvom zdravotníctva SR ako jej jediným akcionárom, ktoré prinesú férové a transparentné ceny voči všetkým poskytovateľom zdravotnej starostlivosti vrátane spustenia DRG a minimalizuje sa tak plytvanie zdrojmi.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) pravidelne sleduje finančnú situáciu všetkých troch zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne v rámci svojich zákonných oznamovacích povinností poskytli úradu priebežné neauditované účtovné závierky k 30. 9. 2023. Tabuľky nižšie sumarizujú finančnú situáciu a výsledky hospodárenia troch zdravotných poisťovní: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (VšZP), DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. (ZP Dôvera) a Union zdravotná poisťovňa, a. s. (ZP Union). Podrobné údaje sú zverejnené vo Vestníku č. 15.

I. Platobná schopnosť

Údaje o finančnej situácii a výsledkoch hospodárenia zdravotných poisťovní vychádzajú z mesačných účtovných závierok, ktoré zdravotné poisťovne predkladajú úradu v rámci preukázania platobnej schopnosti. Úrad na mesačnej báze sleduje a zverejňuje výsledky vyhodnotenia platobnej schopnosti zdravotných poisťovní. Všetky zdravotné poisťovne plnia zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a faktúry uhrádzajú poskytovateľom v súlade so zákonnými požiadavkami. Od začiatku roka 2023 bola úradu odňatá kompetencia nariadiť ozdravný plán zdravotnej poisťovni v prípade poklesu vlastného imania pod zákonom stanovenú výšku 16,6 mil. eur. Momentálne teda neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by definovala požiadavky na výšku vlastného imania zdravotnej poisťovne alebo iných ukazovateľov podľa európskeho štandardu. Úrad opakovane upozorňuje, že na Slovensku s výnimkou platobnej schopnosti absentuje efektívny finančný dohľad nad zdravotnými poisťovňami.

II. Výsledky hospodárenia, hodnoty vlastného imania zdravotných poisťovní

VšZP dosiahla stratu vo výške 107,9 mil. eur, ZP Dôvera stratu vo výške 5,7 mil. eur[1] a ZP Union stratu vo výške 8,3 mil. eur. Úrad už vo svojej tlačovej správe z 9. 5. 2023 upozornil na to, že straty zdravotných poisťovní nemajú rovnakú príčinu. Úrad v tejto správe zároveň upozornil, že ZP Dôvera by po odpočítaní fiktívneho nákladu, ktorý predstavuje postupné odpisovanie poistného kmeňa, pravdepodobne vykázala zisk. V tejto súvislosti treba poznamenať, že obdobný predpoklad je potrebné vysloviť opätovne. Úrad preto znova upozorňuje, že ide nielen o skresľovanie hospodárskych výsledkov, ale aj potreby dodatočného finančného krytia zo strany štátu.

Hodnota vlastného imania zdravotných poisťovní k 30. 9. 2023: VšZP naďalej vykazuje záporné vlastné imanie v hodnote – 66,8 mil. eur, ZP Dôvera 199,6 mil. eur a ZP Union 29,3 mil. eur. Vlastné imanie VšZP a ZP Dôvera sa v porovnaní ku koncu roka 2022 zmenilo o dosiahnutú stratu za deväť mesiacov roku 2023. V prípade ZP Union zmenu vlastného imania spôsobila dosiahnutá strata za 9 mesiacov roku 2023 a výplata dividend vo výške 4,9 mil. eur vo februári 2023.

III. Dofinancovanie sektora cez platbu za poistencov štátu

Dňa 28. 9. 2023 Ministerstvo financií SR (MF SR) realizovalo rozpočtové opatrenie č. 73/2023, ktorým sa zvýšila platba za poistencov štátu o 316 mil. eur pre celý sektor, ktorý bol vzhľadom na situáciu v roku 2023 podľa ministerstva podfinancovaný ako celok. Z uvedenej sumy je pritom 55 % určených pre VšZP a 45 % pre súkromné poisťovne. Z celkovej schválenej čiastky bola zdravotným poisťovniam v septembri uvoľnená jedna štvrtina.

Celková suma na poistné za poistencov štátu na rok 2023 tak bola zvýšená na sumu 2,081 mld. eur, platba na poistenca štátu sa týmto dofinancovaním dostáva na úroveň 60 eur mesačne za poistenca. Pre porovnanie, v susednej Českej republike bola v roku 2022 platba za poistenca štátu na úrovni približne 72 eur a v tomto roku 80 eur mesačne.[2] Podľa historického trendu je pritom priemerná mzda v ČR o zhruba 25% vyššia ako v SR[3].

Ako je vidieť zo zjednodušeného výkazu peňažných tokov nižšie, na jednej strane sa zdravotné poisťovne dofinancovaním cez platbu za poistenca štátu dostali do významne lepšej finančnej situácie, zlepšila sa ich likvidita aj schopnosť plniť svoje záväzky, vyplývajúce z verejného zdravotného poistenia. Zároveň však úrad počas rokovaní o tejto dodatočnej štátnej pomoci vyjadril obavy, že najmä v prípade ZP Dôvera tieto zdroje môžu byť použité na výplatu zisku, keďže jej štatutárny orgán namiesto zníženia hodnoty aktív o viac ako 100 mil. eur, ku koncu roka 2022 navýšil zdroje na účte nerozdelených ziskov až na sumu 175 mil. eur. Tento zisk si môže akcionár poisťovne pritom kedykoľvek vyplatiť.

Dobrou správou je, že bývalý minister zdravotníctva svojím podpisom Memoranda č. 1012/2023 z októbra 2023 zabezpečil, že z navýšenia platby za poistencov štátu, ktorá predstavuje už spomenutých 316 mil. eur, nebudú môcť byť aspoň tento rok vyplatené žiadne dividendy súkromným akcionárom. Veríme, že nová ministerka zdravotníctva spolu s novým ministrom financií zabezpečia obdobné opatrenia aj po 1. 1. 2024, pretože zvýšené zdroje za poistencov štátu majú smerovať výhradne na úhrady zdravotnej starostlivosti, a teda v prvom rade nemocniciam a ambulanciám.

Pre lepšie pochopenie súvislosti v tejto správe uvádzame nižšie aj pozitívny vplyv platby za poistenca štátu na peňažné toky všetkých troch zdravotných poisťovní.

IV. Situácia v štátnej poisťovni

Z dôvodu zlej hospodárskej situácie a prehlbujúcej sa straty uložilo Ministerstvo zdravotníctva SR z pozície jediného akcionára štátnej VšZP v priebehu roka 2023 povinnosť prijať úsporné opatrenia podľa tzv. akčného plánu, a to v celkovej hodnote 51,7 mil. eur. Plnenie úsporných opatrení sa vyhodnocuje na pravidelnej mesačnej báze. Zástupcovia úradu sa zúčastnili na mimoriadnych zasadnutiach dozornej rady štátnej poisťovne. Vyhodnotenie akčného plánu s dosiahnutou výškou úspor sa uskutoční ku koncu roka 2023.

Ako vidno z prehľadu stavu majetku vyššie, štátna poisťovňa má ku koncu septembra 2023 k dispozícii peňažné prostriedky vo výške takmer 189 mil. eur, čo predstavuje významné zlepšenie jej likvidity, čo v tomto prípade znamená, koľko dní môže zdravotná poisťovňa uhrádzať svojej záväzky prostredníctvom svojej hotovosti na účte (15 dní k 30. 9. 2023, v porovnaní na 11 dní k 31. 12. 2022)[4]. K tomuto zlepšeniu ekonomických ukazovateľov prispelo najmä spomínané dofinancovanie sektora cez platbu za poistencov štátu, ktorého prvá splátka bola zrealizovaná v septembri. Fungovanie štátnej poisťovne, ako aj úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť z jej strany preto nie sú v tomto momente ohrozené. Štátna poisťovňa má však naďalej záporné imanie vo výške – 67 mil. eur.

Rozhodujúci vplyv na ďalší vývoj hospodárskej situácie bude mať najmä správne nastavenie štátneho rozpočtu a regulačných rámcov zo strany MZ SR pre ďalší rok. „Máme na mysli napríklad reálny odhad príjmov zo strany ekonomicky aktívnych poistencov, ďalej programovú vyhlášku, ktorou ministerstvo zdravotníctva určuje zdravotným poisťovniam minimálnu výšku výdavkov na jednotlivé typy zdravotnej starostlivosti, alebo zavedenie úhrad podľa klasifikačného systému DRG, či efektívnu kategorizáciu liekov,“ ozrejmil riaditeľ sekcie dohľadu nad zdravotným poistením Marián Béreš.

Neexistencia DRG systému ako úhradového mechanizmu v spojení s uplatňovaním princípu zmluvnej voľnosti deformovali finančné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že nemocnice sú financované najmä štátnou VšZP. Na udržanie rovnováhy medzi príjmami a výdavkami vo verejnom zdravotnom poistení vo väzbe na zlepšovanie kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti bude mať vplyv aj výsledok zmluvného auditu a naň nadväzujúca snaha nového vedenia poisťovne a ministerstva zefektívniť procesy a zamedziť plytvaniu zdrojov, ako to bolo v prípade niektorých nevýhodných zmlúv s nemocnicami či štedrého zvyšovania limitov pre laboratóriá.

---

[1] Strata vykázaná ZP Dôvera je ovplyvnená účtovaním odpisu a prípadne aj opravnej položky k poistnému kmeňu, po eliminovaní vplyvu tejto transakcie by ZP Dôvera k 31. 12. 2022 dosiahla zisk a nie stratu (vplyv tejto transakcie na náklady v roku 2022 bol takmer 18 mil. eur). Obdobne, k 30. 9. 2023 by ZP Dôvera po eliminácii uvedeného pravdepodobne vykázala zisk.

[2] Platba 1 900 CZK mesačne prepočítaná priemerným kurzom EUR/CZK, bez zohľadnenia parity kúpnej sily.

[3] https://en.wikipedia.org/wiki/List_of_European_countries_by_average_wage

[4] Likvidita (v dňoch) = Hotovosť*Počet dní obdobia/Náklady na zdravotnú starostlivosť

Vestník č. 15 bol zverejnený na webe úradu. Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac september 2023 a predbežné neauditované výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní k 30. septembru 2023.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) víta opätovnú spoluprácu s Michalom Palkovičom, ktorý sa po náročnej misii na Ministerstve zdravotníctva SR vracia do funkcie zástupcu predsedníčky úradu Renáty Bláhovej.

Osobitne nás potešilo, že pán Michal Palkovič obstál vo funkcii ministra a jeho výkon v tejto funkcii a v týchto zložitých časoch ocenila aj mimovládna organizácia INEKO. Pripísala mu zásluhu na zlepšení komunikácie v rezorte a pracovnej atmosféry na ministerstve, na zavedení úhradového mechanizmu DRG do praxe či progrese v investičnej časti Plánu obnovy a odolnosti SR týkajúcej sa výstavby nových nemocníc.

„Nemala som pochybnosti o manažérskych a ľudských kvalitách Michala Palkoviča, ale pozitívna reflexia zo strany organizácie INEKO, ktorá má kritický pohľad na dianie v zdravotníctve, je dobrou správou nie len pre mňa, ale aj pre Slovensko, ktoré stále má odborníkov schopných robiť kvalifikované rozhodnutia vo verejnom záujme,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Podľa jej slov na Michala Palkoviča čaká na úrade dokončenie projektov, ktoré sa začali realizovať ešte za jeho pôsobenia ako riaditeľa sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie, vrátane systému ePrehliadky. Ten je financovaný z európskych fondov. Cieľom tohto projektu je zefektívniť a zelektronizovať jednu z najpočetnejších životných udalostí, ktorou je úmrtie osoby. „Projekt ePrehliadky musíme dokončiť ešte tento rok. Verím, že sa nám to s tímom na úrade podarí a aj túto oblasť, ktorú má úrad vo svojej kompetencii, posunieme na vyššiu technologickú úroveň,“ uzavrel staronový podpredseda úradu Michal Palkovič.

Vestník č. 14 bol zverejnený na webe úradu. Obsahuje správu o hospodárení úradu za 1. polrok 2023.

Poistenci, ktorí sa rozhodli zmeniť svoju zdravotnú poisťovňu, mali možnosť podať prihlášky do 30. 9. 2023, pričom zmena bude účinná k 1. 1. 2024. Možnosť späťvzatia týchto prihlášok majú prvýkrát do  31. 10. 2023.

Z predbežných údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) vyplýva, že zdravotnú poisťovňu chcelo v tomto roku zmeniť viac ako  170-tisíc poistencov, pričom z tohto počtu najväčší záujem bol o zdravotnú poisťovňu Dôvera (odhad čistého nárastu okolo 40-tisíc poistencov). Najviac poistencov pravdepodobne stratí štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (okolo 50-tisíc poistencov), ktorá v súvislosti s úspornými opatreniami významne okresala náklady na kampaň. Presnejšie údaje poskytne úrad po spracovaní októbrových späťvzatí a komplexnom vyhodnotení  koncom novembra 2023.

Benefity

Významnú úlohu pri prepoistení zohrávajú jednotlivé benefity, ktoré zdravotné poisťovne svojim poistencov ponúkajú. Ide o rôzne finančné (doplatky za lieky, na zuby, okuliare a pod.), ale aj nefinančné nadštandardné služby (napr. odvoz pacienta kdekoľvek v rámci SR), na ktoré nemá poistenec nárok z verejného zdravotného poistenia.

„Dôležitým aspektom je jasné a zrozumiteľné definovanie podmienok, za ktorých bude ten-ktorý benefit poskytnutý,“ zdôrazňuje riaditeľ sekcie dohľadu nad zdravotným poistením Marián Béreš a upozorňuje poistencov na povinnosť každej zdravotnej poisťovne garantovať skutočné poskytnutie verejne prezentovaného benefitu tak, aby benefity neboli v skutočnosti len „prísľubom“.

V tejto súvislosti úrad apeloval na všetkých poistencov, aby si pred samotnou zmenou zdravotnej poisťovne dôkladne preštudovali podmienky, za ktorých bude, resp. môže byť poskytnutý benefit. „Rovnako je dôležité, aby poistenci nepodľahli klamlivým a zavádzajúcim informáciám, ktoré poškodzujú inú zdravotnú poisťovňu,“ vysvetľuje predsedníčka úradu Renáta Bláhová. Úrad odporúča komunikovať vždy priamo so svojou zdravotnou poisťovňou a nie cez rôznych sprostredkovateľov a tretie osoby.

Úrad v rámci svojich zákonných kompetencií dohliada a aktuálne vyhodnocuje tohtoročnú prepoisťovaciu kampaň jednotlivých zdravotných poisťovní, ktoré sa uchádzali o priazeň poistencov rôznymi spôsobmi. Bohužiaľ, musíme konštatovať, že mnohokrát na hrane so zákonom. Tento rok pribudla aj kontroverzná marketingová kampaň zdravotnej poisťovne Dôvera v súvislosti s garanciou bezplatnej dopravy z celého Slovenska do Nemocnice Bory. „Nakoľko ide o nakladanie s verejnými zdrojmi, spôsob využitia dopravnej zdravotnej služby intenzívne preverujú naše kontrolné tímy vo všetkých troch poisťovniach, ako aj u nositeľa zodpovednosti za túto oblasť, ktorým je rezort zdravotníctva,“ vysvetľuje predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy.

Nekalé praktiky

V minulosti úrad opakovane, napríklad v tlačovej správe zo dňa 14. 9. 2022, informoval o nekalých praktikách zo strany agentov zdravotných poisťovní. Medzi tieto praktiky patrí prepoistenie bez vedomia poistenca, poskytovanie klamlivých alebo zavádzajúcich informácií v procese náboru nových poistencov, ale aj poskytovanie peňažnej odmeny poistencovi za podpis prihlášky. Nekalé praktiky sú vo vysokej miere používané aj v marginalizovaných komunitách, teda medzi tými najzraniteľnejšími. Motiváciou agentov je v týchto prípadoch predovšetkým odmena od zdravotnej poisťovne, ktorá môže byť až vo výške 50 eur za prihlášku. Motiváciou zdravotných poisťovní je fakt, že ľudia z marginalizovaných skupín čerpajú v priemere menej zdravotnej starostlivosti, ako je zdravotnej poisťovni pridelených zdrojov na jej pokrytie. Sú teda pre zdravotnú poisťovňu ziskoví. Je zarážajúce, že napriek jednoznačnému negatívnemu postoju úradu k takémuto vynakladaniu verejných zdrojov sa javí, že niektorí agenti v praktikách pokračujú.

Napriek zmenám legislatívy, ktorých cieľom bolo tieto praktiky obmedziť, ako aj prísľubu predstaviteľov zdravotných poisťovní, že ukončia spoluprácu s „agentmi“, ktorí takéto praktiky v minulosti používali, predbežné čísla o prepoisťovaní v tomto roku ukazujú, že sa tento problém nepodarilo úplne odstrániť. Z údajov vyplýva, že z 26-tisíc tzv. často prepoisťovaných poistencov sa v tomto roku opätovne prepoistilo viac ako 11-tisíc, čo predstavuje 42 %.

Vzhľadom na zmenu príslušnej legislatívy, poistenci, ktorí podali prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne do 30. 9. 2023 (t. j. zmena od 1. 1. 2024) majú ešte možnosť do 31. 10. 2023 vziať podanú prihlášku späť, ak by chceli ostať poistencami terajšej zdravotnej poisťovne.

Postup pri späťvzatí prihlášky

Späťvzatie je možné podať osobne v zdravotnej poisťovni, ďalej elektronickými prostriedkami, pričom k späťvzatiu prihlášky musí byť pripojená fotokópia identifikačného dokladu, ktorého číslo bolo uvedené na prihláške, alebo iným spôsobom, napr. poštou a k späťvzatiu prihlášky musí byť pripojená fotokópia identifikačného dokladu, ktorého číslo bolo uvedené na prihláške alebo späťvzatie prihlášky musí byť podpísané úradne osvedčeným podpisom. Späťvzatie prihlášky musí mať písomnú formu a obsahovať:

a) označenie zdravotnej poisťovne, ktorej je určené,

b) identifikáciu poistenca v rozsahu meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia, číslo identifikačnej karty alebo číslo pasu poistenca, adresu trvalého alebo prechodného pobytu,

c) za maloletého, za poistenca pozbaveného spôsobilosti na právne úkony a podobne, identifikáciu osoby oprávnenej podať späťvzatie prihlášky za poistenca,

d) podpis poistenca alebo podpis osoby oprávnenej podať späťvzatie prihlášky za poistenca.

Celkom bolo v tomto roku podaných 9 187 späťvzatí. Zákonnú možnosť podať späťvzatie aj v priebehu októbra, teda v prvom mesiaci po ukončení prepoisťovacej kampane, podľa údajov k  11. 10. 2023 zatiaľ využilo 223 poistencov. Presnejšie údaje úrad poskytne koncom novembra.

Zverejnenie odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) na vykonávanie úhrad podľa klasifikačného systému SK-DRG (číslo: S24447-2023-OKCÚS-1) prináša od 1. januára 2024 do ústavnej zdravotnej starostlivosti transparentnosť a rovnaké platby od zdravotných poisťovní poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti pri vybraných skupinách diagnóz. Týmto krokom sa z DRG systému stáva nielen systém pre vykazovanie, ale spúšťa sa po častiach ako úhradový mechanizmus. V praxi to znamená, že tento systém určí presnú výšku platby nemocniciam za hospitalizačný prípad, ktorá zohľadňuje finančnú náročnosť hospitalizácie cez relatívnu váhu, ale zároveň aj objem disponibilných zdrojov v ústavnej zdravotnej starostlivosti cez základnú sadzbu.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) vníma zavedenie DRG ako úhradového mechanizmu ako prvý krok v tvorbe pravidiel, ktoré zavedú do systému verejného zdravotného poistenia prehľadnosť, spravodlivosť a efektívnosť. „Neexistencia DRG systému ako úhradového mechanizmu v spojení s uplatňovaním princípu zmluvnej voľnosti deformujú finančné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami,“ zhrnula predsedníčka úradu Renáta Bláhová na tlačovej konferencii úradu 9. mája 2023. Na tejto konferencii úrad zverejnil výsledky analýzy, ktorá potvrdila chýbajúcu transparentnosť a nerovné platby nemocniciam od zdravotných poisťovní v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na tento problém opakovane upozorňoval aj Útvar hodnoty za peniaze (ďalej len „ÚHP“), naposledy vo svojom komentári Nerovné financovanie nemocníc.

Absenciu dostatočných pravidiel v systéme verejného zdravotného poistenia si zjavne uvedomovala aj úradnícka vláda a jej minister zdravotníctva Michal Palkovič, ktorý si do Programového vyhlásenia vlády SR, medzi krátkodobé priority v oblasti zdravotníctva, stanovil okrem iného aj zavedenie DRG systému ako platobného mechanizmu pre nemocnice. „Zverejnením tohto odborného usmernenia MZ SR zavŕšilo proces zavádzania DRG ako úhradového mechanizmu, ktorý trval 13 rokov a Slovensko ho tak zavádza ako posledná krajina EÚ“ ozrejmil minister zdravotníctva.

Tento bod v Programovom vyhlásení úradníckej vlády bol spúšťačom celého procesu. V reakcii na to bola Centrom pre klasifikačný systém DRG (ďalej len „CKS“) vytvorená pracovná skupina zahŕňajúca dotknuté strany, medzi inými poisťovne, poskytovateľov a úrad. Táto pracovná skupina, aj napriek dynamickému predvolebnému obdobiu a letným dovolenkám, na týždennej báze pracovala na príprave a zadefinovaní pravidiel pre DRG úhradový mechanizmus. „Teší nás, že v tak krátkom čase sa podarilo naštartovať tento z pohľadu transparentnosti a efektívnosti nemocníc veľmi dôležitý projekt“ uviedla riaditeľka CKS pri MZ SR Angelika Szalayová. V lete o podrobnostiach projektu v spolupráci s UHP informoval CKS aj na tomto blogu:  https://dennikn.sk/blog/3470023/drg-a-financovanie-nemocnic/.

Týmto však práca na systéme SK-DRG nekončí, bude si v najbližších rokoch vyžadovať ešte veľa práce. Systém čaká pridávanie ďalších vhodných diagnóz, určenie ekonomicky oprávnených nákladov, riešenie otázky diferenciácie základných sadzieb medzi poskytovateľmi a v neposlednom rade riešenie zostávajúcej časti rozpočtov.

O zavedení DRG ako platobného mechanizmu panuje zhoda naprieč celým politickým spektrom, čo potvrdili expertky a experti politických strán svojimi vyjadreniami v rámci diskusie pod názvom „Hľadanie zhody v zdravotníctve – Ako má vyzerať reforma financovania sektora?“, ktorú organizoval úrad 11. septembra 2023.

Úrad by sa chcel týmto poďakovať ministrovi Palkovičovi, že ho zaradil medzi svoje priority a dokázal vyvíjať dostatočný tlak na to, aby v pomerne krátkom čase bol tento úhradový mechanizmus spustený. Ďalej patrí vďaka CKS ako inštitúcii zastrešujúcej DRG systém, bez ktorej práce by to nebolo možné, a aj všetkým ostatným zúčastneným stranám, ktoré sa podieľali na príprave v rámci pracovných skupín vrátane ochotných pracovníkov štátnych nemocníc.

Úrad verí, že zhoda naprieč politickým spektrom nebola len predvolebným marketingom, a aj nová vláda a minister zdravotníctva bude považovať DRG úhradový mechanizmus za základný kameň regulácie cenotvorby v nákupe zdravotnej starostlivosti a bude pokračovať v jeho rozvíjaní a zlepšovaní.

Sumár z diskusie je zhrnutý v tlačovej správe úradu „Všetci tieňoví ministri zdravotníctva chcú vo financovaní sektora upratať. Či bude upratané je otázka.“

Prehľad odpovedí z programov politických strán a/alebo samotných účastníkov diskusie „Hľadanie zhody v zdravotníctve – Ako má vyzerať reforma financovania sektora?“

Predvolebná diskusia s expertkami a expertmi politických strán pod názvom „Hľadanie zhody v zdravotníctve – Ako má vyzerať reforma financovania sektora?“ šla nad očakávanie do hĺbky.

Politické strany sa zhodujú, že slovenské zdravotníctvo sa ocitlo v mimoriadne vážnych problémoch a ich zdrojom je v prvom rade slabá regulácia zo strany štátu, a to vrátane finančného zdravia zdravotných poisťovní.

Nad očakávanie konštruktívne v predvolebnej diskusii, ktorú 11. septembra zorganizoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“), vyznelo hľadanie zhody straníckych expertiek a expertov v niektorých systémových otázkach. Prevažná zhoda panovala medzi nimi v odmietaní tvorby zisku zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia a vo vytvorení trhu so zdravotným pripoistením. Zdravotné pripoistenie by sa tak stalo tým priestorom, v ktorom zdravotné poisťovne súťažia o klientov a môžu dosahovať zisk.

„Úrad disponuje širokou škálou informácií o stave finančného zdravia zdravotníctva, o jeho systémových nedostatkoch a má eminentný záujem, aby nová vláda mala ambiciózny zdravotnícky program i dostatočnú politickú odvahu na jeho realizáciu,“ vyhlásila predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

V reakcii na jej kritické slová o oslabení kontrolných právomocí úradu nad zdravotnými poisťovňami a neprimerane mäkkých finančných kritériách ich fungovania expertka strany Hlas-SD Zuzana Dolinková povedala, že by zdravotné poisťovne mali byť pretransformované na správcov verejného zdravotného poistenia a v tom prípade by kontrolu nad nimi mohol vykonávať Najvyšší kontrolný úrad SR(NKÚ) alebo Národná banka Slovenska (NBS). Iný pohľad na dozornú funkciu štátu predstavila volebná líderka Demokratov Andrea Letanovská. Podľa jej slov kontrolu nad zdravotnými poisťovňami má naďalej vykonávať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, avšak treba mu vrátiť tie kompetencie, ktoré mu boli odňaté, a súčasne mu pridať ďalšie, aby si mohol riadne plniť tie úlohy, pre ktoré bol pôvodne vytvorený. Ak zhrnieme úvodné slová predsedníčky úradu a následnú diskusiu k tejto téme, je zrejmé, že finančný dohľad a kompetencie v zmysle európskeho štandardu, obdobne, ako má u komerčných poisťovní NBS, napriek tomu, že sme sprivatizovali zdravotné odvody pred 20 rokmi, nemá na Slovensku žiadna nezávislá inštitúcia. Miliardy eur v samostatnej časti rozpočtu verejnej správy teda efektívne nekontroluje nik. Nádejou na zmenu by mohlo byť, že preferenčne najsilnejšie politické strany chcú silný štát.

Nejednoznačne vyzneli názory expertiek a expertov na krížové vlastníctvo, pod ktorým sa v praxi myslí to, že finančná skupina Penta vlastní nielen zdravotnú poisťovňu Dôvera, ale aj nemocnice, polikliniky i sieť lekární. Zástupca Smeru-SD Vladimír Baláž sa k tejto otázke jednoznačne nevyjadril. Tomáš Szalay zo SaS v krížovom vlastníctve nevidí problém, o niečo opatrnejšie sa vyjadrili zástupkyne Hlasu-SD Zuzana Dolinková a Sme rodina Zuzana Šebová. Zo všetkých zástupcov bol najpriamejší Oskar Dvořák, ktorý potvrdil svoj postoj z kampane v roku 2020, že krížové vlastníctvo má „negatívne efekty“, kritický bol aj k tomu, že poisťovne si nesplnili úlohu a zlyháva aj štát ako regulátor. To, že krížové vlastníctvo je problém, a že sa s ním treba vysporiadať, naznačil aj Marek Krajčí za OĽaNO.

Finančné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sa na Slovensku riadia princípmi zmluvnej voľnosti, štát teda prenechal neviditeľnej ruke trhu kontrolu nad miliardami eur v najcitlivejšom sektore, ktorý navyše ovláda oligopol. Túto situáciu veľmi kriticky vníma aj NKÚ. To, že na Slovensku dnes neexistuje nezávislý cenový regulátor, ktorý by zadefinoval, či objem peňazí, ktorý tečie do verejného rozpočtu pre zdravotníctvo, je dostatočný, veľmi negatívne vníma aj jeho predseda Ľubomír Andrassy. Mal by teda štát regulovať ceny tak, aby odrážali aspoň oprávnené náklady, za ktoré nemocnice a ambulancie liečenia pacientov? K cenovej regulácii sa otvorene prihlásili Andrea Letanovská (Demokrati), Zuzana Šebová (Sme rodina) a Andrej Janco (Republika). S pozitívnou odozvou sa stretlo aj zavedenie samotného jednotného klasifikačno-úhradového mechanizmu DRG do nemocníc. Tým sa podporí výkonnosť nemocníc, finančná odolnosť systému a zároveň spustí cenová regulácia v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá mešká 20 rokov.

Väčšia zhoda sa medzi expertkami a expertmi politických strán objavila aj v požiadavke, aby štát po vzore súkromných investorov (Agel, Penta) využíval výhody centralizovaného – teda holdingového riadenia svojich štátnych zdravotníckych zariadení. To znamená zamerať sa na efektívnosť napríklad pri rokovaniach s dodávateľmi nákladných zdravotníckych technológií či špeciálneho materiálu a ušetriť tak zdroje na zlepšenie zdravotnej starostlivosti vrátane zastavenia zadlžovania.

V politicky azda najcitlivejšej otázke, ktorou je vyberanie poplatkov od pacientov, boli zástupkyne a zástupcovia politických strán zajedno v tom, že v tejto oblasti dnes panuje živelnosť a chaos, ktorý treba upratať. Väčšina z nich bola proti poplatkom. V tejto súvislosti Tomáš Szalay zo SaS pripomenul, že poslanec Smeru Juraj Blanár sa v roku 2015 postaral o zrušenie poplatku za objednanie sa u zmluvného lekára. Tým sa však podľa neho problém nevyriešil, ale naopak spustil sa dnes kritizovaný živelný vývoj.

Diskusiu sme zhrnuli v prehľadnej tabuľke nižšie a celú si ju môžete pozrieť na adrese: https://www.youtube.com/watch?v=49_Cw6wMAqs&t=5050s

Prehľad odpovedí v programoch politických strán a/alebo samotných účastníkov podujatia

Na zmenu zdravotnej poisťovne majú poistenci posledné dni. Prihlášku je možné podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Prepoisťovacia kampaň je preto na svojom tohtoročnom vrchole. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) opakovane apeluje na obozretnosť poistencov.

Úrad upozorňuje poistencov, aby k otázke zmeny zdravotnej poisťovne pristúpili zodpovedne, nenechali sa zmiasť zavádzajúcou alebo neúplnou reklamou a radšej sa zamerali na to, ako im zdravotné poisťovne pomáhajú riešiť problémy so slabou dostupnosťou niektorých lekárov.

„Keďže sa v predchádzajúcich prepoisťovacích kampaniach vyskytli prípady, že k zmene zdravotnej poisťovne došlo bez vedomia poistencov, že zo strany osôb, ktoré s nimi prihlášku spísali, boli poskytnuté zavádzajúce či nepravdivé informácie, odporúčame poistencom takéto prípady oznámiť úradu. Poistenci často prihlášku podpisujú v rýchlosti, bez domyslenia dôsledkov, poskytujú svoje osobné údaje, avšak následne namietajú, že prihlášku nepodpísali, že podpis na prihláške bol sfalšovaný a podobne. V prípade, že sa poistenci domnievajú, že boli zneužité ich osobné údaje, odporúčame nahlásiť tieto skutočnosti na polícii. Aktuálne je možné podanú prihlášku kedykoľvek až do 31. októbra kalendárneho roka vziať späť, a to aj bez udania dôvodu. Chceme však veriť, že v súlade s novoprijatou legislatívou zdravotné poisťovne už urobili účinné opatrenia, aby k takýmto nekalým praktikám nedochádzalo a tohtoročná kampaň bude viac fér,“ vyhlásila predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Ponúkané benefity zdravotných poisťovní sú podľa jej slov pomerne lacným marketingovým nástrojom, pomocou ktorého poisťovne získavajú nových poistencov a stabilizujú svoj poistný kmeň. „Občanom a celému zdravotníctvu na Slovensku by však viac prospelo, keby zdravotné poisťovne ponúkali individuálne zdravotné pripoistenie napríklad na dentálne výkony a boli aktívne najmä v zabezpečovaní lepšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti tam, kde občania pociťujú jej nedostatok,“ doplnil riaditeľ sekcie dohľadu nad zdravotným poistením Marián Béreš s odkazom na dlhé čakacie lehoty a nedostatok niektorých špecialistov v regiónoch.    

Aj na vzťah poistencov a zdravotných poisťovní sa úrad zameral vo svojom reprezentatívnom aprílovom prieskume na vzorke 1014 respondentov. Ten ukázal, že hoci ľudia na Slovensku intenzívne pociťujú problém zhoršenej dostupnosti lekárov, pri hľadaní včasnej a adekvátnej zdravotnej starostlivosti nevyužívajú pomoc zdravotných poisťovní.  Až 93 percent poistencov v prieskume uviedlo, že nevyužíva poradenstvo zdravotných poisťovni pri zabezpečovaní vyšetrení u špecialistov.

Na otázku, či občania vedia, že zdravotné poisťovne v zmysle zákona o zdravotných poisťovniach vykonávajú aj poradenskú činnosť, 67 percent opýtaných odpovedalo záporne.

Na slabé interakcie medzi poistencami a zdravotnými poisťovňami poukazujú aj odpovede na otázku, či ľudia kontrolujú, aké výkony si lekári účtujú za ich ošetrenia. Takmer tretina, 32 percent opýtaných, to nerobí vôbec, 49 percent občas a pravidelne len 19 percent poistencov. Najaktívnejší sú v tom poistenci ZP Dôvera. Najmenší záujem o kontrolu výkonov lekárov vykazujú poistenci štátnej VšZP.

Úrad zisťoval aj to, v akej miere sa ľudia zaujímajú o poradovníky, ktoré vedú zdravotné poisťovne na plánované operácie. Prieskum ukázal, že dve tretiny tých, ktorí boli operovaní, sa o svoje miesto v poradovníku nezaujímali.

O aktuálnych témach súvisiacich so zdravotnými poisťovňami, ako aj o efektívnom financovaní sa začiatkom septembra hovorilo aj v diskusnej relácii Vizionári. Aktuálne informácie za úrad priniesol a na dôležité fakty poukázal aj riaditeľ Marián Béreš.

Prieskum v dátach: