Kategórie
Aktuality

Reakcia na politizovanie odborného názoru úradu na účtovnú závierku regulovaného subjektu

  1. Úrad víta, že sa téme účtovnej závierky Dôvera zdravotnej poisťovne, a. s. (ďalej len „ZP Dôvera“) venuje opätovne zvýšená pozornosť. Zostatková hodnota poistného kmeňa podľa ZP Dôvera k 31. 12. 2021 je takmer 145 mil. eur, čím je významne nadhodnotený majetok poisťovne. Z pohľadu verejného záujmu treba zdôrazniť, že ide o čisto odborný názor úradu, ktorý prezentuje v rámci stanovených kompetencií s cieľom objektívne informovať.

Úrad pod vedením jeho predsedníčky za posledných 12 mesiacov rozšíril svoje rady o kvalitných nezávislých právnych a finančných expertov. Na škodu verejného záujmu je, ak sa čisto odborná téma a verejne dostupné fakty o účtovaní a ocenení poistného kmeňa, politizujú. Úrad má v prípade zdravotných poisťovní, ktoré sú v špecifickom postavení a mimo štandardného regulačného rámcu dohľadu nad finančným sektorom, plniť úlohu nezávislého regulátora. Jednou z kľúčových úloh úradu je reagovať aj na účtovnú závierku, ktorú je zdravotná poisťovňa zo zákona povinná úradu predkladať, najmä ak má pochybnosti o jej vernom a správnom zobrazení. Ako je podrobnejšie vysvetlené nižšie, na neistotu ohľadne ocenenia významnej časti majetku poisťovne dlhodobo upozorňuje aj nezávislý audítor, vedenie poisťovne zareagovalo posledný krát opravou ocenenia minulý rok.

  1. Z verejne dostupných informácií, účtovných závierok a judikátov úrad opätovne poukazuje na nasledovné fakty a verejne dostupné informácie, ktoré nepodliehajú daňovému tajomstvu, a s nimi súvisiaci odborný názor úradu:

a. Pôvodnú obstarávaciu cenu poistného kmeňa vo výške 485 mil. eur, zaúčtovanú na strane pasív ako badwill, vedenie ZP Dôvera na čele s terajším predsedom predstavenstva umožnilo v roku 2010 odpísať jednorazovo, a to bez zdanenia do výnosov a následne v rokoch 2011 až 2015 umožnilo vyplatiť ako zisk cez dve cyperské schránky svojim akcionárom. Podrobne o tom písal a školil aj Ján Kuciak, keď analyzoval Panama Papers, video nájdete aj na tomto linku https://www.youtube.com/watch?v=UylU4-KP5j4

b. Pôvodná obstarávacia cena poistného kmeňa vo výške 485 mil. eur je dodnes súčasťou aktív účtovnej závierky ZP Dôvera. Každý rok je z nej uplatnený odpis vo výške 3 %, čo znamená, že sa tým od roku 2010 každoročne znižuje o 15 mil. eur aj základ dane príjmov právnických osôb, a to napriek tomu, že súvisiaci výnos nebol zdanený. Za účtovnú závierku je zodpovedný ten istý predseda predstavenstva ZP Dôvera už viac ako 10 rokov.

https://www.registeruz.sk/cruz-public/domain/financialreport/show/8058433

c. Táto neštandardná výplata nezdaneného zisku vo výške stoviek miliónov eur tiekla na úkor salda rozpočtu verejnej správy. Na tento fakt v tom čase upozorňovala aj Rada rozpočtovej zodpovednosti, podrobné informácie nájdete napríklad na tomto linku na strane 34: https://lnk.sk/hii2

d. Poistný kmeň nemôže byť majetkom súkromnej zdravotnej poisťovne a rovnako ním nemôže byť ani odplata za prípadný odplatný prevod poistného kmeňa, lebo vykonávanie zdravotného poistenia je činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Okrem ZP Dôvera o poistnom kmeni neúčtovala od roku 2009 doteraz žiadna zo 7 poisťovní, ktoré na trhu verejného zdravotného poistenia pôsobili.

e. Aj keby sme vychádzali z odborného tvrdenia ZP Dôvera, že o poistnom kmeni sa môže účtovať, s čím úrad nesúhlasí, je zrejmé, že samotné ocenenie poistného kmeňa je nadhodnotené, čo sa úradu potvrdilo z niekoľkých nezávislých zdrojov vrátane nasledovných:

  • V čase spájania poisťovní ZP Dôvera a Apollo sa hodnota jedného poistenca pri určovaní ceny akcií na úrovni akcionára pohybovala na úrovni 20 eur za poistenca, tak, ako uvádzajú aj verejne dostupné zdroje a judikatúra. Ak teda ZP Dôvera kupovala Apollo, ktoré malo 500-tisíc poistencov, približná hodnota prevodu podniku na úrovni akcionára mohla byť v desiatkach a nie stovkách miliónov eur. K obdobnému oceneniu nakoniec došiel aj samotný akcionár v účtovnej závierke na úrovni materskej spoločnosti.
  • Okrem štandardného odpisu poistného kmeňa 3% ročne samotné vedenie poisťovne už viackrát opravilo pôvodnú obstarávaciu cenu kmeňa 485 mil. eur cez mimoriadnu opravnú položku v kumulatívnej výške o viac ako tretinu. Naposledy vo výške 63 mil. eur v roku 2020, tak, ako to je uvedené v tabuľke nižšie:

Tabuľka: Účtovanie o poistnom kmeni ZP Dôvera v roku 2021 a 2020

v tis. eur 2021 2020
Stav k 1.1. 159 248 236 950
Ročný odpis 3 % 14 542 14 542
Opravná položka 0 63 161
Stav k 31.12. 144 706 159 248

Zdroj: ZP Dôvera

  • Na túto neistotu spojenú s „odhadmi a predpokladmi, ktoré manažment zohľadnil pri výpočte znehodnotenia poistného kmeňa nehmotného majetku v kumulatívnej hodnote 165 518-tis. eur“ upozornil aj nezávislý audítor, a to v častiach Zdôraznenie skutočnosti a Kľúčové záležitosti auditu v Správe nezávislého audítora za rok končiaci k 31.12.2021.
Publikované: 23. mája 2022
Naposledy upravené: 23. mája 2022


Kategórie
Aktuality

Tlačová správa – Reakcia ÚDZS na tvrdenia ZP Dôvera, ktoré odzneli na TK dňa 9. 5. 2022

  1. Úrad považuje za potrebné odmietnuť nedôvodné tvrdenia ZP Dôvera, zároveň nepovažuje za vhodné, aby regulovaný subjekt takto oznamoval verejnosti svoje názory na prebiehajúce konania, ktoré dbajú aj na to, aby integrita a spoľahlivosť zástupcov zdravotnej poisťovne bola pre zabezpečenie verejného záujmu kľúčová. Úlohou regulátora nie je docieliť spokojnosť regulovaného subjektu, ale je ňou predovšetkým ochrana verejného záujmu v rámci uplatňovania zákonom zverených kompetencií. 
  1. Zostatková hodnota poistného kmeňa podľa ZP Dôvera k 31. 12. 2021 je takmer 145 mil. eur. Podľa názoru úradu, ktorý má vo výlučnej kompetencii vykonávať dohľad nad zdravotnými poisťovňami, je vlastné imanie zdravotnej poisťovne nadhodnotené, tento názor je založený najmä na ustálenej judikatúre. Súvisiacu neistotu pri výpočte znehodnotenia poistného kmeňa vyjadril aj nezávislý audítor poisťovne. 
  1. Správa o činnosti úradu za rok 2021, z ktorej médiá čerpajú, bola v súlade so zákonom podrobená schvaľovaciemu procesu nezávislých orgánov úradu a je širokej verejnosti prístupná už dva týždne na webovom sídle úradu. 

Ad 1) Nedôvodné tvrdenia ZP Dôvera 

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) považuje za potrebné odmietnuť nedôvodné tvrdenia zdravotnej poisťovne Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. (ZP Dôvera) o tom, že sa má dopúšťať nezákonného a šikanózneho postupu voči nej a jej predstaviteľom. Úrad postupuje výlučne v súlade s platnou legislatívou a svojimi kompetenciami, ktoré mu z nej vyplývajú. Úrad zároveň nepovažuje za vhodné, aby regulovaný subjekt, ktorý hospodári s verejnými prostriedkami, prostredníctvom tlačových konferencií oznamoval verejnosti svoje názory na prebiehajúce konania medzi ním a regulátorom s cieľom vytvárať verejný tlak na činnosť nezávislého regulátora a jeho zamestnancov. V prípade, ak má regulovaná zdravotná poisťovňa za to, že dochádza k porušeniu jej práv, má k dispozícii právne prostriedky ochrany.

Postavenie a právomoci úradu voči všetkým zdravotným poisťovniam vyplývajú  z právnych predpisov, v zmysle ktorých úrad vykonáva (okrem iného) dohľad nad zdravotnými poisťovňami a nad vykonávaním verejného zdravotného poistenia. Zároveň, pri plnení úloh, ktoré patria do pôsobnosti úradu, postupuje úrad nestranne a nezávisle od štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej moci a od ďalších právnických osôb alebo fyzických osôb. Tieto orgány a osoby nesmú neoprávnene zasahovať do činnosti úradu.

Úrad považuje za potrebné odmietnuť tvrdenia ZP Dôvera a jej právneho zástupcu o údajnom zneužívaní právomoci verejného činiteľa či o údajnom ohrození daňového tajomstva.

Zákon stanovuje osobitné kritériá aj na voľbu alebo menovanie osôb pôsobiacich v ich orgánoch. Je to prirodzené, keďže zdravotné poisťovne sú správcami verejných zdrojov a vykonávajú činnosť vo verejnom záujme.

Integrita a spoľahlivosť štatutárov zdravotných poisťovní je pre zabezpečenie verejného záujmu kľúčová, vyžaduje sa vyšší štandard ako bezúhonnosť. Preto zákon kladie na tieto osoby veľmi prísne kritériá, ktorých splnenie kontroluje úrad. Ak má úrad dôvodné pochybnosti o splnení zákonných podmienok, je namieste obozretný postup úradu. Úrad v takom prípade postupuje výlučne nestranne a v súlade s jeho zákonnými kompetenciami.

Vnímať postup úradu, ktorý je v súlade so zákonom stanovenými kompetenciami a je aj jeho úlohou za šikanózny, je  prejavom nesprávneho chápania  konania úradu vo verejnom záujme. Úlohou regulátora totiž nie je docieliť spokojnosť regulovaného subjektu, ale je ňou predovšetkým ochrana verejného záujmu v rámci uplatňovania zákonom zverených kompetencií.

Ad 2) ZP Dôvera k 31. 12. 2021 neupravila nadhodnotený poistný kmeň

Postavenie a právomoci úradu voči zdravotným poisťovniam vyplývajú aj z toho, že zdravotné poisťovne nie sú bežnými podnikateľmi, ale sú zriadené za primárnym účelom, ktorým je vykonávanie verejného zdravotného poistenia. Ide pritom o činnosť, ktorú vykonávajú zdravotné poisťovne vo verejnom záujme a hospodária pri nej s verejnými prostriedkami z verejného zdravotného poistenia, ktoré boli len za rok 2021 v objeme takmer 6 miliárd eur. Úrad ako regulátor má preto povinnosť v záujme verejnosti strážiť dodržiavanie zákonom stanovených podmienok výkonu verejného zdravotného poistenia.

Hospodárenie s verejnými prostriedkami tiež znamená, že poistný kmeň nie je majetkom verejnej zdravotnej poisťovne. To vyplýva z ustáleného výkladu príslušných zákonov. Najvyšší súd SR potvrdil, že: „Poistný kmeň nemôže byť majetkom zdravotnej poisťovne, a rovnako ním nemôže byť ani odplata za prípadný odplatný prevod poistného kmeňa, lebo vykonávanie zdravotného poistenia je činnosťou vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami a nie s vlastným majetkom zdravotných poisťovní.“ Podzákonné predpisy alebo opatrenia nemôžu meniť tieto základné, dlhodobo nemenné a naďalej platné zákonné východiská a závery judikatúry Najvyššieho súdu SR.

Zostatková hodnota poistného kmeňa podľa auditovanej účtovnej závierky ZP Dôvera k 31. 12. 2021 je napriek uvedenému takmer 145 mil. eur. Podľa názoru úradu, ktorý má vo výlučnej kompetencii vykonávať dohľad nad zdravotnými poisťovňami, je tým nadhodnotené aj vlastné imanie poisťovne, tento názor je založený najmä na ustálenej judikatúre, či už Najvyššieho súdu SR alebo Súdneho dvora EÚ.

Na neistotu spojenú s „odhadmi a predpokladmi, ktoré manažment zohľadnil pri výpočte znehodnotenia poistného kmeňa nehmotného majetku v kumulatívnej hodnote 165 518 tis. eur“ upozornil aj nezávislý audítor, a to v častiach Zdôraznenie skutočnosti a Kľúčové záležitosti auditu v Správe nezávislého audítora za rok končiaci k 31.12.2021.

Ad 3) Správa o činnosti úradu za rok 2021

Dozorná rada úradu dňa 22.3.2022 správu jednohlasne odporučila správnej rade na schválenie. Správna rada úradu ju dňa 24.3.2022 jednohlasne schválila. Následne bola v súlade so zákonom predložená vláde SR a po viac ako 10 rokoch vydaná aj v tlačenej verzii.

Publikované: 11. mája 2022
Naposledy upravené: 11. mája 2022


Kategórie
Aktuality

Etická komisia ÚDZS odporúča predsedníčke úradu naďalej preverovať najmä dvoch lekárov, ktorí o COVIDe-19 alebo očkovaní proti nemu šíria dezinformácie

  • Etická komisia, ktorej predsedníčkou je JUDr. Katarína Javorčíková, zasadla v tomto roku po druhý raz
  • Dominantná bola téma lekárov, ktorí o pandémii ochorenia COVID-19 a jeho prevencii šírili vedecky nepodložené informácie, poprípade indikovali neschválenú liečbu, čím mohli ohroziť zdravie pacientov
  • Ďalším bodom zasadnutia komisie bol narastajúci počet podnetov na istého súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, situácia sa javí ako vážna

Etická komisia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) zasadla v tomto roku po druhý raz. Členovia komisie sa zaoberali viacerými témami. Dominantná bola téma lekárov, ktorí o pandémii ochorenia COVID-19 a jeho prevencii šírili vedecky nepodložené informácie, poprípade indikovali neschválenú liečbu, čím mohli ohroziť zdravie pacientov. Aj napriek tomu, že je nateraz pandémia podľa všetkého na ústupe, Etická komisia považuje za potrebné v preverovaní takýchto neprípustných postupov u lekárov pokračovať. „Pre pacientov je kľúčové, aby lekársku profesiu vykonávali odborníci s vysokým stupňom odbornej aj morálnej integrity, v súlade s Etickým kódexom zdravotného pracovníka“, uviedla predsedníčka komisie a členka Súdnej rady SR JUDr. Katarína Javorčíková.

V troch prípadoch komisia odporučila predsedníčke úradu ukončiť eskalačný mechanizmus, v dvoch prípadoch radí naďalej pokračovať. V centre pozornosti stále zostávajú lekári MUDr. Peter Lipták a MUDr. Andrej Janco, u ktorých úrad začal ďalšie konania v súčinnosti s ďalšími zodpovednými inštitúciami vrátane ŠÚKL a VÚC.

MUDr. Mgr. Michal Palkovič, PhD., MHA, MPH, ktorý je od 1. 1. 2022 zástupcom predsedníčky úradu a zároveň členom komisie, informoval členov komisie aj o ďalšej nemenej závažnej téme. „Na úrade sme zaznamenali narastajúci počet podnetov na istého súkromného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý pôsobí na celom Slovensku. Situácia sa javí ako vážna, preto všetky prijaté podnety starostlivo prešetrujeme. Ak sa počiatočné obavy potvrdia a úrad zistí pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, sme pripravení vyvodiť dôsledky,“ podotkol zástupca predsedníčky úradu.

Publikované: 6. mája 2022
Naposledy upravené: 10. mája 2022


Kategórie
Aktuality

Tlačová správa – Aktivity ÚDZS na reguláciu hospodárenia zdravotných poisťovní vnímajú Slováci pozitívne

  • Viac ako 60 % účastníkov prieskumu súhlasí s aktivitou úradu, ktorej cieľom je regulácia zisku zdravotných poisťovní
  • Takmer tri štvrtiny opýtaných sa vyjadrili, že hospodárenie zdravotných poisťovní by malo byť regulované
  • Len štvrtina respondentov si myslí, že zdravotné poisťovne majú nárok na zisk zo zdravotných odvodov

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) už od leta minulého roka apeluje na potrebu regulácie zdravotných poisťovní. Cez oligopol troch zdravotných poisťovní, ktorý je na Slovensku dve dekády bez regulácie, tečie takmer 6 miliárd eur ročne. Na tom, že je regulácia hospodárenia zdravotných poisťovní nevyhnutná aj pre udržateľnosť verejných financií, sa už v júli minulého roka zhodla pracovná skupina menovaná premiérom (https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2021/07/TS_zavery-pracovnej-komisie_regulacia-zisku-ZP_27-7-2021.pdf). Na žiadosť predsedníčky zdravotníckeho výboru Jany Bittó Cigánikovej bol návrh napriek schváleniu na rokovaní legislatívnej rady vlády dňa 21. 9. 2021 dočasne stiahnutý (https://hsr.rokovania.sk/198002021-/).

Téma je však opäť na stole, nakoľko je regulácia súčasťou memoranda o spolupráci rezortov zdravotníctva a financií zo dňa 30. 3. 2022. Ministerstvo zdravotníctva má do konca septembra predložiť vláde konkrétny návrh. Úrad na rokovaní v tejto veci zdôraznil potrebu systémovej regulácie podľa európskeho štandardu a vysvetlil nevyhnutnosť iniciovať kroky, ktoré budú viesť k implementácii smernice EÚ Solvency 2. Tá sa aplikuje na poisťovníctvo ako celok, a rešpektujú ju aj zdravotné poisťovne so súkromným kapitálom v Holandsku a Nemecku (https://www.udzs-sk.sk/wp-Content/uploads/2022/03/TS_Predbezne-vysledky-hospodarenia-zdravotnych-poistovni-ku-koncu-roka-2021.pdf).

Prieskum úradu realizovaný agentúrou MNFORCE potvrdil, že snahu o reguláciu zisku zdravotných poisťovní podporujú aj samotní obyvatelia Slovenska. Túto aktivitu hodnotí veľmi pozitívne 28 % opýtaných a skôr pozitívne 34 % opýtaných. Negatívne ju pritom hodnotí len 6 % respondentov.

ÚDZS vyvíja aktivity na reguláciu zisku zdravotných poisťovní - čím by sa mala dosiahnuť maximalizácia využitia limitovaných verejných zdrojov na poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre občanov.

S výrokom „Hospodárenie zdravotných poisťovní by malo byť regulované“ dokonca súhlasí až 70 % účastníkov prieskumu. Za „určite áno“ sa vyjadrilo 37 % opýtaných a možnosť „skôr áno“ označilo 33 % respondentov. Aj k tejto otázke sa pritom negatívne postavilo len 6 % opýtaných.

Hospodárenie zdravotných poisťovní by malo byť regulované.

Viac ako dve pätiny opýtaných si myslia, že zdravotné poisťovne nemajú mať nárok na zisk zo zdravotných odvodov. Tento nárok poisťovniam patrí len podľa štvrtiny opýtaných.

Slováci sa však rozdielne stavajú k otázke konkurencie zdravotných poisťovní. Približne polovica opýtaných tvrdí, že konkurencia zdravotných poisťovní je prospešná. Polovica sa zároveň vyjadrila, že by bola pre systém lepšia existencia len jednej, štátnej zdravotnej poisťovne.

Prieskum taktiež ukázal, že Slováci majú záujem o doplnkové zdravotné poistenie, predovšetkým v oblasti stomatológie a fyzioterapie. Viac ako tri štvrtiny opýtaných by sa dali pripoistiť v stomatológii nad rámec benefitov zdravotných poisťovní. Len o niečo menej respondentov, 70 % opýtaných, by sa pripoistilo v oblasti fyzioterapie, priplatili by si teda v doplnkovom zdravotnom poistení rehabilitácie či masáže.

Keby zdravotné poisťovne u nás na Slovensku ponúkali nasledovné balíky pripoistenia (a cena by nezohrávala žiadnu rolu), o ktoré z nich by ste pravdepodobne mali záujem?

Prieskum sa uskutočnil od 21. do 27. februára 2022 na vzorke tisíc respondentov, ktorá bola reprezentatívna vzhľadom na online dospelú populáciu SR.

Publikované: 8. apríla 2022
Naposledy upravené: 8. apríla 2022

Kategórie
Aktuality

Vestník

Úrad vydal Vestník č. 3. Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac január 2022 a metodické usmernenie č. 12/11/2014 Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni

Publikované: 11. marca 2022
Naposledy upravené: 18. marca 2022

Kategórie
Aktuality

Tlačová správa – Predbežné výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní ku koncu roka 2021

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sleduje finančnú situáciu všetkých troch zdravotných poisťovní, súlad so slovenskou legislatívou a začal sledovať aj vývoj ukazovateľov v porovnaní s európskym štandardom.

„Na základe predbežných výsledkov hospodárenia za rok 2021 všetky tri zdravotné poisťovne spĺňali slovenskú legislatívu.“ hodnotí situáciu predsedníčka úradu Renáta Bláhová. „Je však poľutovaniahodné, že od zriadenia úradu v roku 2005 sa pre hospodárenie tohto dôležitého sektora ignoruje európska legislatíva a medzinárodný štandard.“

Na základe analyzovaných skutočností, informácií od Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), holandského Úradu pre dohľad nad zdravotnými poisťovňami a benchmarkov vyplynulo, že ani jedna zdravotná poisťovňa na Slovensku nespĺňa európsky štandard pre hospodárenie poisťovní a nereflektuje smernicu EÚ Solvency 2, ktorá je účinná od 1.1.2016. Úrad preto začal podľa medzinárodných štandardov vyhodnocovať rezervy na neposkytnutú zdravotnú starostlivosť (IBNR) a minimalisticky sledovať plnenie prvých vybraných ukazovateľov:

  • Likvidita sa javí podľa európskeho štandardu ako optimálna, ak zásoba peňažných prostriedkov postačuje na 2-3 mesiace prevádzky, za stav ohrozenia sa považuje hranica 30 dní
  • Kapitálová primeranosť sa javí ako dostatočná, ak celkový kapitál poisťovne predstavuje cca 20 % ročného poistného
* výsledok hospodárenia upravený o jednorazový odpis nehnuteľného majetku z dôvodu lepšej porovnateľnosti výsledkov
** vlastné imanie upravené o zostatkovú hodnotu poistného kmeňa, o ktorom sa podľa predbežných záverov MF SR a FS nemalo účtovať

Na základe predbežných výkazov v zmysle slovenskej legislatívy zdravotné poisťovne v roku 2021 vykázali súhrnne stratu 73 mil. eur, čo predstavovalo zlepšenie oproti roku 2020 o 72 mil. eur. Predpísané poistné a náklady na zdravotnú starostlivosť predbežne vzrástli o 8 %. Na základe predbežného vyhodnotenia plnenia ukazovateľov podľa európskeho štandardu však nemá ani jedna z troch zdravotných poisťovní dostatočné kapitálové vybavenie, konkrétne odhadom chýba Všeobecnej zdravotnej poisťovni viac ako 600 mil. eur, ZP Dôvera takmer 300 mil. eur a ZP Union viac ako 80 mil. eur.

Nepostačujúca je bežne aj likvidita prvých dvoch poisťovní, ktoré ju vykazujú bežne len na pár týždňov prevádzky. Chýbajúce rezervy (IBNR) môžu byť v miliardách eur. Detailnejšie informácie o hospodárení poisťovní v roku 2021 zverejní úrad po ukončení auditu účtovných závierok v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia. Od všetkých troch poisťovní úrad očakáva, že súčasťou auditovaných poznámok účtovnej závierky za rok 2021 bude aj spresnený odhad vyššie uvedených odchýlok od európskeho štandardu. Nakoľko všetky poisťovne predstavujú subjekty verejného záujmu, súčinnosť bude úrad vyžadovať aj od audítorských spoločností.

Čiernu skrinku takmer dvoch dekád verejného zdravotného poistenia na Slovensku úrad zverejní už vo svojej Správe o činnosti za rok 2021, ktorú predloží vláde do konca apríla.

Publikované: 28. februára 2022
Naposledy upravené: 1. marca 2022

Kategórie
Aktuality

Január 2022: 573 úmrtí na COVID-19, z toho 76 % nezaočkovaných

Za január evidujeme na Slovensku 573 úmrtí na COVID-19. 

Išlo o 299 žien, z nich najmladšia bola vo veku 23 rokov a najstaršia mala 98 rokov, a 274 mužov, z nich najmladší mal 28 rokov a najstarší 97 rokov.

Prvú dávku vakcíny malo 24 obetí. Priemerný čas od očkovania po úmrtie bol 3 mesiace. Vekový priemer zomretých bol 73 rokov.

Plne zaočkovaných bolo 114 ľudí. Priemerný čas od očkovania po úmrtie v tejto skupine bol 5,8 mesiaca. Vekový priemer zomretých v tejto kategórii bol 74 rokov. Z plne očkovaných malo podanú tretiu dávku vakcíny 23 zomretých ľudí. Pri úmrtiach na COVID-19 očkovaných ľudí treťou dávkou vakcíny bol priemerný čas od očkovania 1,95 mesiaca. Vekový priemer zomretých bol 74 rokov.

Nezaočkovaných obetí ochorenia COVID-19 bolo 435, čo predstavuje 75,91 %, ich vekový priemer bol 73 rokov.

Okrem toho evidujeme za január ďalších 99 úmrtí s ochorením COVID-19, kde podiel infekcie vírusom SARS-CoV-2 na úmrtí nevieme určiť.

Z nich bolo zaočkovaných 34 ľudí, z toho jednou dávkou 3 ľudia, plne očkovaných 31 ľudí, z toho treťou dávkou 4 ľudia. Tieto prípady ďalej neanalyzujeme, keďže pacienti trpeli závažnými ochoreniami, na ktoré zomreli.

Nezaočkovaných obetí s ochorením COVID-19 bolo 65, čo predstavuje 65,66 %, ich vekový priemer bol 75 rokov.

Ide o priebežné údaje k 14.02.2022 zaznamenané za mesiac január Sekciou súdneho lekárstva a patologickej anatómie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá spracúva všetky hlásenia o počtoch zomretých na COVID-19, resp. s COVID-19 v SR.

Súhrnné dáta o úmrtnosti v SR za január zverejní Štatistický úrad SR 23.02.2022.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zverejňovať mesačnú informáciu o priebežnom počte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, kým bude počet úmrtí na ochorenie COVID-19 vyšší ako 500.

Publikované: 18. februára 2022
Naposledy upravené: 18. februára 2022