Kategórie
Aktuality

Dohoda zdravotných poisťovní s ambulanciami musí viesť k systémovým zmenám, paušálne navýšenie všetkým o 20 % nie je fér

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) víta, že vláda sa zaviazala poskytnúť zdravotným poisťovniam do systému verejného zdravotného poistenia ďalších 283 mil. eur.

„Pozornosti úradu neuniklo, že ak by zdravotné poisťovne súhlasili s medializovaným 20 % zvýšením platieb rovnako pre všetkých lekárov a špecialistov, budú tak konať v rozpore s princípom obozretného hospodára“ ozrejmila predsedníčka úradu Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M.

Akútny problém s vyberaním poplatkov vznikol najmä u tých špecializácií, ktoré sú dlhodobo podfinancované a u ktorých napr. v susednej Českej republike za obdobný výkon dostane špecialista o 200 alebo aj 300 % vyššie ocenenie. Navýšenie platby o 20 % práve najviac ohrozené špecializácie nezachráni, práve naopak, pokriví nefunkčný systém ešte viac.

„Ceny niektorých výkonov, ktoré zdravotné poisťovne hradia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nepostačujú na primerané mzdové ohodnotenie lekárov a prevádzku ambulancie aj bez toho, aby sme mali problém s energiami. Ako príklad môžeme uviesť komplexné vyšetrenie v odbornostiach pneumológia, imunoalergológia, dermatovenerológia, diabetológia, ktoré trvá aj viac ako 30 minút, avšak lekár za daný výkon dostane zo strany zdravotnej poisťovne len okolo 13 eur. Pri následných a kontrolných vyšetreniach sú ceny ešte podstatne nižšie.“ vysvetlila riaditeľka nového odboru úradu, Odboru dohľadu nad nákupom zdravotnej starostlivosti, Ing. Jana Navrátilová, MBA. „Z tejto sumy má lekár vykryť svoje mzdové nároky, mzdové nároky zdravotnej sestry, odvody a pokryť ešte aj ďalšie výdavky spojené s prevádzkou ambulancie. Pri zohľadnení relevantných nákladov je cenové ohodnotenie  výkonov zo strany zdravotných poisťovní u viacerých odborností špecializovanej ambulantnej starostlivosti absolútne nedostačujúce.“ dodala. Obrovské rozdiely v cenách niektorých výkonov v porovnaní s inými krajinami, napr. s Českou republikou, znázorňujú aj grafy, ktoré úrad spracoval a predložil vláde v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2021 (ilustrácia na ďalšej strane).

Naproti tomu, naďalej existujú segmenty, ktoré sú nadhodnotené, významne sa líši aj ocenenie zdravotných výkonov medzi zdravotnými poisťovňami, na čo upozorňujú aj analytické jednotky MF SR a MZ SR (UHP a IZA). Pri zavedení benchmarkovania cien a objemov len v oblasti spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVaLZ) by sa mohli dosiahnuť úspory vo výške desiatok miliónov eur.

Jednou z hlavných úloh vstupu súkromného kapitálu do zdravotných poisťovní pred takmer 20 rokmi bolo zabezpečenie rozumného hospodárenia a férovej distribúcie zdravotných odvodov, ktoré vyberajú od občanov.

Je potrebné, aby sa pri vyjednávaní o cenách medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami v rozumnej miere uplatňoval princíp ceny obvyklej a obvyklých štatistických rozpätí cien poskytovaných zdravotných služieb v regióne. Takéto údaje sú k dispozícii pre všetky druhy špecializácii už dlhú dobu aj na webovom sídle českého ministerstva zdravotníctva (https://szv.mzcr.cz/Vykon), nie je potrebné čakať ďalšie roky na to, či sa niečo obdobné podarí aj na Slovensku. Uvedený zdroj ako základ benchmarkovania odporúčame zdravotným poisťovniam i združeniam zastupujúcim ambulantných poskytovateľov.

„Je veľmi žiadúce, aby slovenské zdravotníctvo bolo dlhodobo finančne udržateľné bez dodatočného oddlžovania a netransparentného zaťažovania pacientov poplatkami, aby tých 283 miliónov eur, ktoré poskytne vláda poisťovniam, bolo rozdelených spravodlivo tam, kde ich najviac treba, a nie podľa toho, ktorý poskytovateľ má širšie lakte“ uzavrela predsedníčka úradu.

Graf: Ilustratívne porovnanie cien medzi SR a ČR – PNEUMOLÓGIA

Porovnanie cien výkonov hradených ZP medzi SR a ČR v odbornosti pneumológia
Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2021
Publikované: 30. januára 2023
Naposledy upravené: 30. januára 2023

Kategórie
Aktuality

Reakcia úradu na dokument „Nadúmrtnosť na COVID-19 v kontexte rozhodnutí zdravotnej politiky (roky 2020 – 2022)“

Minulý týždeň Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) zaregistroval mediálnu pozornosť ohľadne možnej príčinnej súvislosti hypotetickej nadúmrtnosti počas pandémie a politickej zodpovednosti. Mediálny záujem sa opiera najmä o závery dokumentu,
ktorý finančne podporila ZP Dôvera. Túto tlačovú správu úrad pripravil s cieľom efektívne odpovedať na dotazy médií, aspoň stručne zhodnotiť fakty, o ktoré sa závery dokumentu opierajú a pomôcť tak objektívne informovať verejnosť.

Podľa zástupcu predsedníčky úradu MUDr. Mgr. Michala Palkoviča, PhD., MHA, MPH pandémia Covid-u 19 bol absolútne nový svetový fenomén po všetkých stránkach – od epidemiologickej až po kultúrnu a sociologickú.

„Pri prebiehajúcej pandémii sa robia rozhodnutia na základe aktuálnych poznatkov vedy ako aj ekonomických možností štátu vrátane kapacity zdravotníctva, za pochodu. Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom
postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne. Dokument totiž vykazuje vážne metodologické nedostatky, a to najmä ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb. V dôsledku toho prichádza síce k mediálne ohromujúcim, ale zavádzajúcim záverom. Spolu s konzíliom odborníkov
pripravíme na tento materiál odborne fundovanú reakciu, v ktorej vysvetlíme, prečo z odborného pohľadu nejde o relevantný podklad,“ povedal Michal Palkovič.

Úrad chce v tejto súvislosti upozorniť, že sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie sa počas kritického obdobia pandémie veľmi intenzívne venovala aj zverejňovaniu dát o priebežnom počte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, až kým počet úmrtí na ochorenie
COVID-19 za mesiac neklesol pod 500. Autori v médiách citovaného dokumentu opomenuli nielen tieto štatistiky, spracované v súlade s kritériami v štruktúre TESSy, kde sa práve Slovensko stalo priekopníkom a má jednu z najkvalitnejších štatistík EÚ, ale ich pozornosti ušla aj publikácia Poučenia z Covidu, ktorá bola uverejnená v júni 2022.

V časti Zdravotníctvo tejto publikácie je zverejnený aj graf Epidemiologická hrozba vo vybraných krajinách EÚ spracovaný úradom na základe dát dodaných z European Centre for Disease Prevention and Control pre relevantný región Slovenska (graf na prvej strane). „Z neho vyplýva, že miera zvládnutia pandémie na Slovensku v zásade kopírovala vývoj v susedných krajinách,“ povedala predsedníčka úradu Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M. „Dokument, ktorého kľúčový graf porovnáva Slovensko v princípe so škandinávskymi krajinami a vynecháva krajiny so Slovenskom susediace, nespĺňa základné kritériá nezávislej analýzy, nakoľko porovnáva neporovnateľné,“ uzavrela.

Publikované: 16. januára 2023
Naposledy upravené: 16. januára 2023

Kategórie
Aktuality

Regulácia zisku zdravotných poisťovní je historický krok k efektívnejšiemu zdravotníctvu

Predvianočné schválenie novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach parlamentom, na ktorej pracovali od mája desiatky odborníkov, a ktorú už podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová, je malý zázrak.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) považuje najmä reguláciu zisku zdravotných poisťovní za historicky významný krok k lepšiemu využívaniu zdrojov zo zdravotného poistenia v prospech poistencov. Schválené znenie určuje primeraný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne vo výške 1 % z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného.

„Napriek mnohým politickým deklaráciám od zdravotníckej reformy bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v roku 2004 (https://komentare.sme.sk/c/23110194/zajacova-nepodarena-reforma-konecne-presla-servisom.html) neboli na výšku zisku dané žiadne administratívne obmedzenia, čo vychyľovalo rovnováhu medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako verejnej služby a záujmami súkromného kapitálu v prospech akcionárov zdravotných poisťovní,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Podľa nových pravidiel, ak zdravotná poisťovňa dosiahne kladný výsledok hospodárenia, ktorý je vyšší ako primeraný výsledok hospodárenia (1 % z poistného), rozdiel je povinná použiť na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia. Z neho sa bude financovať napríklad úhrada špeciálnych liekov, zdravotných výkonov či realizácia preventívnych programov.

Novela zároveň zadefinovala spôsob výpočtu sumy z poistného, ktorú bude musieť zdravotná poisťovňa použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti. Zdravotným poisťovniam sa ukladá povinnosť použiť na zdravotnú starostlivosť a súvisiace náklady najmenej 95,1 % z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného, zvýšený o koeficient stanovený zákonom, ktorý zohľadňuje veľkosť poistného kmeňa zdravotnej poisťovne.

Na druhej strane je úrad nútený vyjadriť sklamanie, keďže poslanci citovanou novelou zákona o zdravotných poisťovniach odňali právomoc nariadiť zdravotnej poisťovni predložiť na schválenie ozdravný plán, ak jej vlastné imanie v dôsledku straty kleslo pod minimálnu výšku základného imania. Úrad má obavu, že odňatie tejto kompetencie predstavuje riziko z hľadiska finančnej stability verejného zdravotného poistenia.

„Po novom bude prijatie obdobných opatrení ponechané takpovediac na dobrej vôli zdravotnej poisťovne a dodržiavaní bežných ustanovení obchodného zákonníka, ktoré definujú, kedy sa akákoľvek obchodná spoločnosť nachádza v kríze. Úrad bude apelovať na štatutárny orgán poisťovne, aby sledoval, či je poisťovňa predlžená alebo jej v dôsledku nepriaznivého pomeru vlastného imania a záväzkov hrozí úpadok, to však z pohľadu úradu nevytvára dostatočnú záruku pre stabilitu systému verejného zdravotného poistenia,“ povedala predsedníčka úradu.

Väčšinu prijatých zmien však úrad hodnotí jednoznačne pozitívne. Na návrh úradu sa napríklad zaviedli povinné náležitosti späť-vzatia prihlášok podaných do zdravotných poisťovní. Zdokonalili sa ustanovenia týkajúce sa vzájomnej výmeny údajov medzi zdravotnými poisťovňami, ďalšími externými subjektami a úradom, čo má význam práve v kontexte medializovaných nekalých praktík pri nábore poistencov. Tiež sa explicitne upravili podmienky, za ktorých zdravotná poisťovňa odmietne prijatie alebo potvrdenie prihlášky. 

Úrad podľa slov jeho predsedníčky naďalej považuje za nevyhnutné novelizovať súčasnú, princípom štátnej správy odporujúcu, právnu úpravu vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby a túto agendu vrátiť z nezávislého úradu do pôsobnosti príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR.      

 

Publikované: 12. januára 2023
Naposledy upravené: 12. januára 2023




Kategórie
Aktuality

Úrad zaznamenal alarmujúci stav hromadiacich sa podnetov na spoločnosti s prepojením na očnú kliniku iClinic, aktívne o nich informoval aj ministra zdravotníctva a požiadal ho, aby príslušné útvary ministerstva konali

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) zo 43 podnetov občanov na skupinu očných kliník iClinic doposiaľ uzavrel 24 prípadov. Z nich bolo v 14 prípadoch zistené porušenie povinnosti či už správne poskytovať zdravotnú starostlivosť, alebo viesť zdravotnú dokumentáciu. Miera opodstatnenosti podnetov tejto skupiny je aktuálne na úrovni viac ako 58 %. Pričom zo správ o činnosti úradu vyplýva, že v rokoch 2019 až 2021 sa všeobecne miera opodstatnenosti podnetov pohybovala na úrovni 15 až 17 %.

Skupinu očných kliník iClinic tvoria:

  • iClinic plus, s. r. o.,
  • MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP, s. r. o.,
  • MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING, a. s.,
  • CORNEA-SK, s. r. o.,

(štruktúra znázornená v grafe č. 1).

Zatiaľ čo v priebehu kalendárneho roka 2019 boli úradu doručené tri podnety a v roku 2020 dva podnety, tak v kalendárnom roku 2021 ich počet výrazne stúpol na 14. V tomto roku (k 1. 12. 2022) je počet prijatých podnetov až 24. Celkový počet podnetov z tejto skupiny je teda 43.

Pre porovnanie – iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v medicínskom špecializačnom odbore oftalmológia úrad prešetruje v omnoho menšej miere a eviduje voči nim podstatne menej podnetov v priemere 1-2 podnety ročne (tabuľka č. 1).

Z verejne dostupných zdrojov okrem iného vyplýva, že príjmy členov skupiny iClinic sú v desiatkach miliónov eur a značná časť z nich pozostáva aj z príjmov z verejného zdravotného poistenia. Za roky 2020, 2021 a prvý polrok roku 2022 bolo z verejného zdravotného poistenia uvedeným spoločnostiam uhradených viac ako 3,8 mil. eur. Úrad v súčasnosti vedie v zdravotných poisťovniach dohľady a preveruje opodstatnenosť realizácie úhrad z verejného zdravotného poistenia. O výsledkoch bude úrad informovať po ukončení dohľadov.

Zo zdravotnej dokumentácie opodstatnených dohľadov vyplýva niekoľko okruhov problémov. V časti opodstatnených dohľadov absentujú operačné protokoly, informovaný súhlas pacienta je len všeobecný text, ktorý dostatočne nešpecifikuje informácie o potrebe výkonu, o potenciálnych rizikách operačného zákroku, o spôsobe financovania zo zdrojov zdravotného poistenia a mimo neho a podobne. Úrad identifikoval niekoľko prípadov zložitej schémy poskytovania služieb a financovania.

Úrad má doklady o tom, že realizáciu výkonu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti písomne podmienil úhradou zálohy za šošovky, ktorá bola uhradená u jedného zo subjektov zo skupiny, ďalší subjekt podľa zdravotnej dokumentácie poskytol zdravotnú starostlivosť a výkony, resp. šošovky vykázal zdravotnej poisťovni a ďalší subjekt zúčtoval úhradu od poistenca.

S poukazom na uvedené informácie považuje úrad za nevyhnutné riešiť vzniknutú situáciu vo vzťahu k vyššie uvedeným subjektom, a to najmä s poukázaním na bezpečnosť liečby pacientov a predchádzanie možného neodôvodneného čerpania zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Na uvedenú problematiku poukazovali aj niekoľkí novinári, ktorí viackrát kontaktovali úrad s konkrétnymi novinárskymi otázkami týkajúcich sa očnej kliniky.

O závažných zisteniach a výsledkoch opodstatnených dohľadov nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa iClinic plus, s. r. o., (vrátane spol. Medical Investments Consulting Group, Medical Investments Consulting a Cornea-SK) bola informovaná aj Etická komisia úradu.

Vzhľadom na tieto informácie a vysoký podiel opodstatnenosti v porovnaní s ostatnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v oblasti oftalmológie, sa úrad v záujme ochrany súčasných aj potenciálnych pacientov tohto poskytovateľa rozhodol spustiť aj eskalačný mechanizmus. Úrad má možnosť pozastaviť činnosť jednotlivým zdravotníckym pracovníkom na dobu maximálne 12 mesiacov.

Keďže však úrad nemá kompetenciu pozastaviť pôsobenie právnickým osobám v rámci skupiny iClinic, o svojich závažných zisteniach informoval ministra zdravotníctva a požiadal ho, aby príslušné útvary ministerstva konali.

Graf č. 1

Štruktúra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v skupine „iClinic“

Štruktúra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v skupine „iClinic“

Tabuľka č. 1

Prehľad počtu dohľadov u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v medicínskom špecializačnom odbore oftalmológia ku koncu septembra 2022.

Prehľad počtu dohľadov u iných PZS v medicínskom špecializačnom odbore oftalmológia ku koncu septembra 2022

Graf č. 2 Podiel úhrad z verejného zdravotného poistenia pre jednotlivé spoločnosti za obdobie 2019 – 2022 (1-6/2022)

Podiel úhrad z verejného zdravotného poistenia pre jednotlivé spoločnosti za obdobie 2019 - 2022 (1-6/2022)
Publikované: 20. decembra 2022
Naposledy upravené: 20. decembra 2022

Kategórie
Aktuality

Exminister Rudolf Zajac so svojím podaním v parlamente neuspel

Bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac nepresvedčil Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií na svojom zasadnutí a nevyhovel preto jeho podnetu, podľa ktorého mala predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M., ktorá je aj audítorkou a daňovou poradkyňou, porušiť ústavný zákon o konflikte záujmov. Na zasadnutí výboru bolo prítomných 11 poslancov, z nich 9 hlasovalo za zastavenie konania, 2 sa zdržali a nikto nebol proti. Konanie bolo preto zo zákona zastavené.

Predsedníčka úradu výboru objasnila, že už pred menovaním do funkcie sa dôsledne zaoberala potenciálnym konfliktom a za pomoci právneho poradcu dospela k záveru, že vykonávaním prokúry obchodných spoločností, v ktorých je spoločníčkou, sa nedopustí žiadneho porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Prokúra sa nepovažuje za členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb. Navyše, ak ide o činnosť daňového poradcu alebo audítora, tá spadá pod výnimku z obmedzenia výkonu činnosti verejného funkcionára, keďže je to nezávislé povolanie, rovnako ako advokácia. Táto výnimka dovoľuje verejnému funkcionárovi zastávať aj funkciu konateľa obchodnej spoločnosti, obdobne ako u poslancov a verejných funkcionárov, ktorí sú advokátmi. Vzhľadom na význam funkcie predsedníčky sa však v čase menovania do funkcie rozhodla postupovať konzervatívne a túto výnimku nevyužiť. V neposlednom rade o konflikt nemôže ísť ani v teoretickej rovine, keďže spoločnosti, v ktorých má majetkovú účasť, nepôsobia v oblasti zdravotníctva.

„S využitím nálezov Ústavného súdu SR, rozsudku Najvyššieho súdu SR a odborných komentárov k ústavnému zákonu o konflikte záujmov som preukázala, že podozrenia a argumentácia Rudolfa Zajaca sú v celom rozsahu neodôvodnené a vzhľadom na politický kontext aj účelové,“ vyhlásila Renáta Bláhová.

Predsedníčka úradu čelí v poslednom čase aj zvýšenému záujmu médií blízkych finančnej skupine Penta. Tie sa okrem podnetu pána Zajaca zaujímajú dokonca aj o to, či si kvôli účasti na konkrétnych odborných konferenciách vybrala dovolenku.

Vo svojom písomnom vyjadrení k podnetu pána Zajaca z 3. 8. 2022 predsedníčka úradu na záver rozsiahlej odbornej analýzy upozornila, že okrem záujmu médií blízkych finančnej skupine Penta čelil úrad od júla 2022 aj bizarnej žiadosti z veľkej advokátskej kancelárie o ospravedlnenie či prepracovanie správ úradu, lebo ZP Dôvera a jej akcionárovi Penta sa nepáčili.

„Úrad opakovane vo svojich stanoviskách zdôrazňuje, že jeho správy obsahujú výlučne odborné názory úradu, ktoré sú založené na pravdivých podkladoch a je ich možné overiť. Ak sa úrad zaoberá otázkami vlastníctva a kontroverzného ocenenia poistného kmeňa ZP Dôvera, na ktoré upozorňuje aj audítor poisťovne, a ktoré považuje za dôležité, robí to v zmysle svojich zákonných kompetencií a vo verejnom záujme, aby predišiel situácii, ktorá by ohrozovala solventnosť zdravotných poisťovní a poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom.“

Dôležitú úlohu však tieto otázky hrajú aj z pohľadu dopadu na rozpočet verejnej správy SR. Spomínané ocenenie poistného kmeňa na 485 mil. eur spolu s dierami v Zajacovej zdravotníckej reforme umožnilo ZP Dôvera vykázať z verejného zdravotného poistenia v rokoch 2010 až 2020 zisk po zdanení v celkovej výške takmer 700 mil. eur a v rokoch 2011 až 2015 z neho vyplatiť mimoriadnu dividendu približne 200 mil. eur aj cyperskej schránke Prefto. Priemerná rentabilita skutočne vloženého kapitálu súkromných akcionárov ZP Dôvera dosiahla v tomto období takmer 200 % ročne.

V tomto kontexte treba spomenúť podozrenia, ktoré sprevádzali zdravotnícku reformu pána Zajaca v roku 2004. Tá okrem iného umožnila transformáciu jestvujúcich zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, otvorila im cestu k vytváraniu neregulovaného zisku z verejného zdravotného poistenia a „zabudla“ zakázať krížové vlastníctvo, čo sú dva zarážajúce unikáty, ktoré v EÚ nemajú svoje miesto. Podľa svedkov a americkej diplomatickej pošty, ktorá unikla cez Wikileaks, kontroverznú zdravotnícku reformu sprevádzalo korupčné ovplyvňovanie poslancov v  prospech návrhov zákonov, ktoré predkladal do Národnej rady SR práve vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Vyšetrovateľom mala bývalá poslankyňa Národnej rady SR uviesť nasledovné: „Gorila bola pravdivá aj v časti kupovania poslancov, o čom vedeli všetci, že jej bol ponúkaný úplatok finančnou skupinou Penta za to, že poslanci podporia Zajacovu reformu“.[1]

„Aj vo svetle týchto medializovaných informácií, mám pochybnosti o skutočnej motivácii pána Zajaca pri podaní v celom rozsahu nedôvodného podnetu a jeho medializácii. Je namieste otázka, či mu ide naozaj o ochranu verejného záujmu alebo o ochranu záujmov finančnej skupiny Penta. Chcem práve preto oceniť členov výboru, že moje právne argumenty posúdili objektívne a nestranne,“ uzavrela predsedníčka úradu Renáta Bláhová. 

[1] Zdroj: https://dennikn.sk/589502/policia-su-indicie-ze-penta-korumpovala-no-svedkyna-sa-bala-o-rodinu/

Publikované: 9. decembra 2022
Naposledy upravené: 9. decembra 2022


Kategórie
Aktuality

Problém zdravotníctva nie je plazivý socializmus, ale bezohľadný kapitalizmus

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sa ohradzuje voči útokom zdravotnej poisťovne Dôvera a investičnej spoločnosti Penta, ktoré sa zopakovali aj na dnešnej tlačovej konferencii jej predstaviteľov.

Úrad pri plnení si svojich zákonných povinností postupuje voči zdravotným poisťovniam rovnako, ale nemôže za to, že to bola jedine investičná spoločnosť Penta, ktorá pomocou rôznych účtovných operácií vytiahla z verejného zdravotného poistenia stámilióny eur, a to bez odvedenia dane štátu. Tieto stámilióny eur mohli byť použité na poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, namiesto toho však skončili na účtoch súkromných osôb.

Ak sa dnes štátne orgány vrátane Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou snažia zamedziť takýmto praktikám, nie je to plazivý socializmus, ako to dnes nazval generálny riaditeľ poisťovne Dôvera Martin Kultan, ale stavanie hrádzí voči bezohľadnému kapitalizmu, ktorý nedbá na záujmy poistencov, drobných akcionárov, súkromných lekárov či lekárnikov.

Sme nútení zopakovať, že iba investičná spoločnosť Penta buduje na Slovensku zdravotnícky konglomerát, zložený zo zdravotnej poisťovne, siete lekární, polikliník, laboratórií, dodávateľov a nemocníc. Je teda povinnosťou štát vrátane Protimonopolného úradu SR skúmať tieto vzťahy z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže i kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

To, čo je podľa predstaviteľov spoločnosti Penta a poisťovne Dôvera útokom na ich podnikanie zo strany štátu, je z pohľadu úradu plnenie si zákonných povinností s ohľadom na verejný záujem, o čom objektívne informuje vo svojich správach (https://www.udzs-sk.sk/urad/media/tlacove-spravy/). Slovenské zdravotníctvo financované z vereného zdravotného poistenia musí zostať solidárne a dostupné každému poistencovi. Očakávame, že pripravované reformy, z ktorých časť je zahrnutá aj v Pláne obnovy a odolnosti SR, povedú aj k jeho vyššej kvalite.

Verejnosť určite uvíta, keď sa k tomuto reformnému snaženiu pripojí aj investičná spoločnosť Penta namiesto vyvolávania konfliktov so štátom a podávania súdnych žalôb. Je čas spojiť sily, nemyslieť len na osobné zisky, ale sústrediť sa na poistencov.

 

Publikované: 30. novembra 2022
Naposledy upravené: 30. novembra 2022