Autor web udzs

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) pravidelne sleduje finančnú situáciu všetkých troch zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne v rámci svojich zákonných oznamovacích povinností poskytli úradu priebežné neauditované účtovné závierky k 31. 3. 2024.

Tabuľky nižšie sumarizujú finančnú situáciu a výsledky hospodárenia troch zdravotných poisťovní: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej „VšZP“), DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej „ZP Dôvera“) a Union zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej „ZP Union“). Podrobné údaje sú zverejnené vo Vestníku č. 10 (PDF, 539 KB).

Pozn.: Údaje o finančnej situácii a výsledkoch hospodárenia zdravotných poisťovní vychádzajú z mesačných účtovných závierok, ktoré zdravotné poisťovne predkladajú úradu v rámci preukázania platobnej schopnosti.

Úrad na mesačnej báze sleduje a zverejňuje výsledky vyhodnotenia platobnej schopnosti zdravotných poisťovní. Všetky zdravotné poisťovne plnia zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a faktúry uhrádzajú poskytovateľom v súlade so zákonnými požiadavkami.

Výsledky hospodárenia a hodnoty vlastného imania zdravotných poisťovní

Celkový výsledok hospodárenia v sektore za prvý štvrťrok 2024 je strata vo výške 23,2 miliónov eur. VšZP dosiahla stratu vo výške 8,3 mil. eur, ZP Dôvera stratu vo výške 15,7 mil. eur a ZP Union zisk vo výške 0,8 mil. eur.

Hodnota vlastného imania zdravotných poisťovní k 31. 3. 2024: VšZP vykazuje vlastné imanie v hodnote 41,2 mil. eur, ZP Dôvera 189,6 mil. eur a ZP Union 36,9 mil. eur. Vlastné imanie VšZP sa v porovnaní ku koncu roka 2023 zmenilo o dosiahnutú stratu za tri mesiace roku 2024. Na zmenu vlastného imania súkromných zdravotných poisťovní mal vplyv jednak dosiahnutý výsledok hospodárenia za tri mesiace roku 2024 a výplata dividend v mesiaci marec. ZP Dôvera dosiahla k 31. 3. 2024 stratu vo výške 15,7 mil. eur a vyplatila dividendy vo výške 20,0 mil. eur. ZP Union dosiahla zisk vo výške 0,8 mil. eur a vyplatila dividendy vo výške 4,5 mil. eur.

Úrad vydal Vestník č. 10 (PDF, 539 KB). Obsahuje predbežné výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní k 31. marcu 2024.

Úrad vydal Vestník č. 9 (PDF, 1 MB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za marec 2024 a MU 1/9/2018 k vykonávaniu prehliadky mŕtveho tela.

Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) boli v zákonnej lehote doručené obchodno-finančné plány zdravotných poisťovní na rok 2024. Podľa nich všetky tri zdravotné poisťovne plánujú dosiahnuť v roku 2024 kladný výsledok hospodárenia. Príjmy z poistného a výdavky na úhradu zdravotnej starostlivosti boli podľa poisťovní naplánované na základe aktuálnych makroekonomických prognóz a podľa najlepších odhadov vývoja spotreby zdravotnej starostlivosti vrátane nárastu zmluvných cien.

V posledný aprílový deň však úrad dostal od všetkých troch zdravotných poisťovní výkazy o očakávaných hospodárskych výsledkoch ku koncu tohto roka, ktoré sa už výrazne líšia od obchodno-finančných plánov. Namiesto kladného výsledku hospodárenia poisťovne očakávajú straty: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. viac ako 200 miliónov eur, Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. takmer 70 miliónov eur a Union zdravotná poisťovňa, a. s. 6,5 milióna eur. Ide o výraznú zmenu k horšiemu oproti predošlým odhadom. Úrad si ju vysvetľuje ako plné premietnutie rizík z negatívneho scenára vývoja, na ktorý zdravotné poisťovne upozornili pri tvorbe svojich obchodno-finančných plánov.

Zástupcovia zdravotných poisťovní sa na spoločnom stretnutí s predsedom úradu Michalom Palkovičom, ktoré sa za účasti zástupcov Ministerstva zdravotníctva SR (ďalej len „MZ SR“) uskutočnilo ešte začiatkom apríla, zaviazali splniť všetky legislatívne rámce súvisiace s poskytovaním a úhradou zdravotnej starostlivosti. Tento záväzok sa týkal aj tzv. programovej vyhlášky, ktorou MZ SR stanovuje zdravotným poisťovniam minimum zdrojov z verejného zdravotného poistenia, ktoré majú byť investované do toho-ktorého typu zdravotnej starostlivosti.

Zdravotné poisťovne zároveň vo svojich obchodno-finančných plánoch identifikovali aj niekoľko rizík, ktoré môžu ohroziť plnenie plánov a v krajnom prípade si opätovne vyžiadať dofinancovanie sektora. To už napokon naznačujú aktualizované dáta v odhadoch negatívneho hospodárenia zdravotných poisťovní. Jedno z rizík predstavujú lieky. Ich vysoká spotreba na Slovensku patrí k špičke medzi členskými krajinami OECD. V kombinácii s prírastkom nových a často drahších liekov do systému verejného zdravotného poistenia sa tak zvyšujú poisťovniam výdavky na úhradu kategorizovaných liekov.

Ďalšie významné riziko zdravotné poisťovne vidia v nízko nastavenom limite nákladov na niektoré typy zdravotnej starostlivosti v programovej vyhláške. Inými slovami, reálny dopyt po tejto zdravotnej starostlivosti môže byť vyšší oproti odhadom. Hrozí tak významné prekročenie týchto limitov, a tým neplánovaný rast nákladov, alebo, čo je druhá možnosť, nesplnenie očakávaní o výške zmluvných cien na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo v niektorých prípadoch zvýši ich straty.

Zdravotné poisťovne ďalej namietajú, že niektoré úsporné opatrenia, ktoré boli MZ SR identifikované a zahrnuté do výpočtu limitov pri tvorbe programovej vyhlášky, nebude možné zrealizovať a prostriedky budú v konečnom dôsledku chýbať na úhradu zdravotnej starostlivosti, na ktorú boli pôvodne určené. Tieto podľa poisťovní nerealistické úsporné opatrenia predstavujú desiatky miliónov eur.

Úrad v súvislosti s výdavkami na ústavnú zdravotnú starostlivosť pripomína, že skokové zvýšenie platov lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ktoré parlament prijal v roku 2022 ústavnou väčšinou, predstavuje významný celospoločenský náklad. Jeho dôsledkom je menší objem zdrojov na investície do progresívnych technológií, na zlepšenie pracovných podmienok samotných zdravotníkov.

V situácii, keď zdravotné poisťovne avizujú na konci tohto roka vysoké straty a hrozí opätovné dofinancovanie sektora zo strany štátu, je podľa názoru úradu otázka celkového objemu zdrojov v zdravotníctve predovšetkým otázkou ich efektívneho využívania. Ich ďalšie kvantitatívne navyšovanie totiž naráža na možnosti verejného rozpočtu, jeho konsolidácie, a po zvýšení zdravotných odvodov aj na limity odvodovej záťaže firiem a občanov.

Z tohto uhla pohľadu úrad pozitívne vníma konštatovanie v Národnom programe reforiem SR, ktorý vláda schválila minulý týždeň: „V súčasnosti náklady na zdravotníctvo v medzinárodnom porovnaní zodpovedajú bohatstvu krajiny, po úprave zohľadňujúcej demografiu sú však vyššie ako v podobne bohatých krajinách. Výsledky slovenského zdravotníctva však zatiaľ zaostávajú za západoeurópskymi zdravotnými systémami, ako aj voči okolitým stredoeurópskym krajinám. Slovensko má jedny z najvyšších mier úmrtností v EÚ z príčin, ktoré sú liečiteľné alebo sa im dalo predísť. Stále existuje značný priestor na zlepšenie politík v oblasti verejného zdravia s cieľom znížiť počet predčasných úmrtí.“

Podľa názoru úradu je to odkaz pre všetkých tvorcov zdravotnej politiky – pokračovať v systémových zmenách, ktoré odstránia neefektívnosť, nehospodárnosť, nezaslúžené renty niektorých dominantných hráčov na trhu, ale aj výplatu dividend z nerozdelených ziskov z minulých účtovných období. Len tak je možné eliminovať riziká, ktoré zdravotné poisťovne identifikovali vo svojich obchodno-finančných plánoch a nakoniec premietli do aktualizovaných odhadov hospodárenia, v ktorých už rátajú s vysokými stratami.

Úrad v tejto súvislosti vníma nesúlad medzi predpokladmi, z ktorých MZ SR vychádzalo pri tvorbe legislatívnych rámcov vrátane programovej vyhlášky a skutočnosťou, ktorú v roku 2024 očakávajú zdravotné poisťovne. Úrad predpokladá, že MZ SR, ako aj MF SR disponujú detailnou analýzou potrieb jednotlivých sektorov, postavenou na kvalitných zdrojových dátach, akú si takéto riadenie toku zdrojov cez legislatívne rámce nevyhnutne vyžaduje. Úrad verí, že MZ SR má o rozpore v očakávaniach vedomosť a ako regulátor trhu a tvorca zdravotnej politiky má pripravené nástroje na odvrátenie negatívneho scenára.

Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „ZP Dôvera“) vo svojom obchodno-finančnom pláne uvádza plánovanú výplatu dividendy z nerozdelených ziskov spoločnosti, ku výplate ktorej aj skutočne došlo v mesiaci marec 2024, a to vo výške 19,995 mil. eur. Ide o výplatu zisku z predchádzajúcich období, konkrétne ide o zisk za rok 2016 a časť zisku za rok 2018. Akcionári ZP Dôvera za posledných 15 rokov získali zo svojej poisťovne formou dividend už viac ako pol miliardy eur.

Union zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „ZP Union“) taktiež vyplatila v marci 2024 akcionárovi dividendu, a to vo výške 4,5 mil. eur (ZP Union ju dlhodobo vypláca akcionárovi ročne v priemere približne 5 mil. eur),  a to napriek tomu, že táto platba nebola v obchodno-finančnom pláne zdravotnej poisťovne spomenutá.

Zdravotné poistenie je základným pilierom našej spoločnosti a jeho financovanie by malo byť využité na zlepšenie zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov. Preto nás znepokojuje, že táto informácia prichádza v neľahkých časoch, v ktorých sa slovenské zdravotníctvo nachádza.

„Rešpektujeme zákonné právo akcionárov zdravotných poisťovní na podiel na zisku, ale vzhľadom na závažné problémy, ktoré sa nakopili v zdravotníctve, považujeme tento krok za rozporuplný,“ povedal predseda úradu Michal Palkovič.

Veríme, že tieto prostriedky by mohli byť efektívnejšie využité na zlepšenie zdravotnej starostlivosti, napr. pre ambulantný sektor, na liečbu inovatívnymi liekmi, do zabezpečenia paliatívnej a hospicovej starostlivosti. Cenovo je tiež nevyvážený nákup zdravotnej starostlivosti v jednotlivých odbornostiach, čo vedie k zhoršenej dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

„Úrad nemôže zakázať výplatu dividend. Môžeme však apelovať na zdržanlivosť súkromných akcionárov v tejto citlivej otázke. Vyberanie miliónových dividend zo súkromných zdravotných poisťovní nie je dnes podľa môjho názoru správne,“ povedal Palkovič.

Úrad vydal Vestník č. 8 (PDF, 2 MB). Obsahuje Správu o činnosti ÚDZS za rok 2023.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) na základe vykonaných kontrol vyzval koncom januára zdravotné poisťovne, aby prehodnotili finančné limity a rôzne obmedzenia, ktorými obchádzali zvýšené regulované ceny v hospicoch, mobilných hospicoch a domoch ošetrovateľskej starostlivosti, a tým sťažovali nevyliečiteľne chorým a umierajúcim prístup k tejto špecifickej zdravotnej starostlivosti.

Úrad počas týchto dohľadov zistil, že v niektorých prípadoch boli zvýšené regulované ceny do zmlúv s týmito zdravotníckymi zariadeniami premietnuté s časovým oneskorením. Problematické bolo aj stanovenie finančných limitov, rozpočtov či rozsahov, nad rámec ktorých výkony neboli hradené vôbec alebo úhrady boli znížené (prepočítané nižším koeficientom).

Úrad v tejto súvislosti víta, že aj na základe jeho apelu nastala pozitívna zmena a zdravotná poisťovňa Union s účinnosťou od 1. 2. 2024 zrušila limitujúce finančné rozsahy pre tieto zariadenia a zaviedla tzv. bezlimitné prostredie. To znamená, že zdravotná poisťovňa Union uhradí tento typ zdravotnej starostlivosti v zásade každému pacientovi, ktorý to bude potrebovať.

 „Som rád, že na pozitívnu zmenu niekedy stačí len dobre mienené upozornenie a netreba hneď meniť zákony a písané pravidlá. Zdravotná poisťovňa Union vytvorila správny precedens. Verím, že sa k nej pripoja aj Všeobecná zdravotná poisťovňa a zdravotná poisťovňa Dôvera. Na druhej strane je dôležité, aby aj príslušné zdravotnícke zariadenia postupovali voči zdravotným poisťovniam férovo a nechali si preplácať len tie výkony, ktoré naozaj zrealizovali a dajú sa považovať za oprávnené náklady,“ povedal predseda úradu Michal Palkovič.

Úrad v tejto súvislosti pripomína článok 8. Charty práv pacienta, ktorú vláda prijala 11. 4. 2001:

1. Pacient má právo v nevyliečiteľnom štádiu choroby na takú úľavu a zmiernenie bolestí, ktoré zodpovedajú súčasným vedomostiam a možnostiam zdravotnej starostlivosti o umierajúcich.
2. Nevyliečiteľne chorý a umierajúci pacient má právo na humánnu starostlivosť.
3. Pacient má právo, aby ho v posledných chvíľach života sprevádzala osoba podľa jeho želania.
4. Pacient má právo na dôstojné umieranie.
5. Pacient má právo vyjadriť nesúhlas s poskytnutím diagnostických a liečebných výkonov. Ak pacient napriek náležitému vysvetleniu odmieta potrebnú zdravotnú starostlivosť, lekár si od neho vyžiada vyjadrenie o jeho odmietnutí v písomnej alebo v inak preukázateľnej forme.

Úrad zastáva názor, že úhrady tejto dlhodobej zdravotnej starostlivosti a paliatívnej zdravotnej starostlivosti by mali byť celospoločenskou prioritou. Súčasne si uvedomuje aj potrebu správneho nastavenia pravidiel pre tento typ starostlivosti. Úrad sa preto tejto téme intenzívne venuje a na základe podnetov podávateľov v súčasnosti vykonáva v zdravotných poisťovniach v tejto spoločensky dôležitej oblasti ďalšie dohľady. O ich výsledku bude následne informovať verejnosť.