Kategória: Aktuality

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) upozorňuje na riziká a vážne dôsledky absencie transparentných pravidiel predpisovania a povoľovania špeciálnych liekov na výnimku. Tieto pravidlá by mali zohľadňovať etické, medicínske a súčasne aj ekonomické hľadiská tak, aby v spoločnosti prevládal názor, že sa s verejnými zdrojmi určenými na zdravotníctvo nakladá účelne, spravodlivo a súčasne bez diskriminácie. Nepochybne sú to zložité témy, ale civilizovaná spoločnosť by sa v nich mala vedieť orientovať.

Aktuálny a silne medializovaný prípad 23-mesačnej Editky so spinálnou muskulárnou atrofiou (SMA) typu 2, keď do problematiky vstúpil svojím rozhodnutím súd, len zosilňuje akútnu potrebu mať takéto jasné pravidlá. Úrad nepovažuje za optimálne, aby súdne rozhodnutia suplovali alebo obchádzali odborné procesy Národného inštitútu pre hodnotu a technológie v zdravotníctve (NIHO) a rozhodovacie procesy Ministerstva zdravotníctva SR, ale aj samotných zdravotných poisťovní, ktoré sú zo zákona povinné nakladať s verejnými zdrojmi hospodárne. Pripomíname, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., ktorá je stranou v tomto súdnom spore, žiadosť o uhradenie najdrahšie lieku na svete Zolgensma trikrát zamietla.

Dvojmiliónový liek Zolgensma je určený pre pacientov, ktorí spĺňajú špecifické kritériá. NIHO pracuje na hodnotení tohto lieku a o výsledku bude informovať v apríli. Z odborného pohľadu však už dnes NIHO môže verejnosti poskytnúť niekoľko faktov:

• Držiteľ registrácie lieku Zolgensma (firma Novartis) požiadal o zaradenie lieku do štandardnej úhrady (tzv. kategorizácia) pre pacientov:
  • ktorým je diagnostikovaná SMA hneď po narodení (tzv. pre-symptomatickí pacienti) a majú do 3 kópií génu SMN2. V klinickej štúdii im bola liečba podaná do 6. týždňa po narodení. Liečba pre-symptomatických pacientov je podmienená novorodeneckým skríningom, ktorý však na Slovensku ešte štandardne hradený zdravotnými poisťovňami nie je.
  • s typom SMA 1 a váhou do 13,5 kg, ktorým môže byť liečba podaná do 24. mesiaca po narodení (tzv. symptomatickí pacienti). V klinických štúdiách im však bola liečba podaná oveľa skôr, do 6. mesiaca po narodení, a teda údaje z klinického skúšania o účinku lieku Zolgensma podanom intravenózne po 6. mesiaci nie sú dostupné. Preto symptomatickí pacienti s diagnózou SMA typ 2 nebudú mať prístup k lieku Zolgensma ani po jeho možnom zaradení.
• Držiteľ registrácie lieku Zolgensma predpokladá celoživotný prínos lieku napriek tomu, že pacienti boli v klinických skúškach sledovaní len po dobu maximálne 95 mesiacov.
• Držiteľ registrácie vo svojej žiadosti taktiež nepočíta s ekonomickými dopadmi nežiadúcich účinkov lieku napriek nedávnym medializovaným informáciám o zlyhaní pečene dvoch pacientov z dôvodu užívania lieku Zolgensma.
• Držiteľ registrácie žiada o nastavenie takého obmedzenia, v ktorom pacienti nebudú môcť mať uhradenú potenciálnu následnú liečbu drahými alternatívnymi liečivami, ktoré sú už v štandardnej úhrade (nusinersen a risdiplam) napriek tomu, že v klinickom skúšaní a rovnako aj v klinickej praxi na Slovensku prešla značná časť pacientov na spomenuté liečivá. Tento aspekt má zásadný vplyv na celkové náklady vynaložené na liečbu ochorenia SMA, čo je umocnené nedostatkom klinických údajov ohľadom možnej interakcie medzi menovanými liečivami.

Držiteľ registrácie žiada o zaradenie lieku Zolgensma do štandardnej úhrady. Práve toto je mechanizmus, ktorým na základne odbornosti rozhoduje Ministerstvo zdravotníctva SR o úhrade liekov z verejného zdravotného poistenia s cieľom jasného definovania rozsahu nároku na zdravotnú starostlivosť. Rozhodnutie súdu o úhrade lieku pre pacientku s SMA typu 2 môže do tejto praxe podstatne zasiahnuť.

Za situácie, keď sú zdroje z verejného zdravotného poistenia obmedzené, je potrebné veľmi starostlivo zvažovať liečbu prostredníctvom extrémne nákladných a najmä nekategorizovaných liekov, pri ktorých klinická účinnosť nie je podložená presvedčivými dôkazmi. „Tak, ako sme uviedli už v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2021 (PDF, 4 MB), úrad víta zriadenie NIHO, druhej nezávislej inštitúcie v zdravotníctve, ktorej kľúčovou úlohou je hodnotiť klinické i ekonomické aspekty nákupu liekov hradených z verejného zdravotného poistenia, tak, aby bol celý proces transparentný a spravodlivý ku všetkým. Veríme, že kontroverzné rozhodnutie súdu, ktoré nateraz opomenulo, že je pre tieto účely od 1. 1. 2022 zriadená inštitúcia fungujúca podľa európskeho štandardu, sa nestane precedensom,“ dodala predsedníčka úradu Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sa rozhodol aktívne prispieť k riešeniu dlhodobého problému v slovenskom zdravotníctve, ktorý sa týka netransparentných vzťahov medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. S cieľom vniesť viac transparentnosti do cenových vyjednávaní medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami vydal úrad vo Vestníku číslo 4/2023 Odporúčanie k stanoveniu cien úhradových mechanizmov (PDF, 874 KB).

Občania a občianky na Slovensku, ktorí platia svojim zdravotným poisťovniam v európskom porovnaní nadpriemerné zdravotné odvody, sú pravidelne vťahovaní do sporov, keď poskytovatelia zdravotnej starostlivosti obviňujú zdravotné poisťovne z nedostatočných platieb, ktoré im nepokrývajú ani len oprávnené náklady vynaložené na zdravotnú starostlivosť. Občania sa tak stávajú rukojemníkom 20 rokov deravou reformou poznačeného netransparentného systému, ktorý opomenul aj zákaz krížového vlastníctva. Hrozí, že demoralizované prostredie želaný európsky charakter nášho zdravotníctva posunie smerom k americkému, ktoré dnes kolabuje.

Tento stav na celoštátnej úrovni prispieva k ochromeniu ambulantného sektora, ale aj chronickému zadlžovaniu nemocníc, keď nakoniec musí ich finančnú stabilitu podopierať vláda pomocou programov oddlžovania cez štátny rozpočet. Podotýkame, že neudržateľnosť takéhoto dlhodobo netransparentného spôsobu financovania zdravotníctva prehĺbila pandémia ochorenia COVID-19 a následný výrazný rast cien energií v dôsledku ruskej agresie na Ukrajine.

Slabá finančná odolnosť väčšiny poskytovateľov zdravotnej starostlivosti na Slovensku vyvoláva obrovské problémy v zabezpečení dostačeného počtu lekárov a zdravotných sestier, nehovoriac o tom, že takto podkapitalizovaným subjektom chýbajú zdroje na obnovu budov, prístrojov a zariadení. Simultánne s prehlbujúcou sa krízou verejného zdravotníctva rastie počet takzvaných nezmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí liečia občanov za priamu úhradu mimo verejného zdravotného poistenia, čo sa však dostáva do kolízie s ústavným článkom 40, podľa ktorého majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na základe zdravotného poistenia.

Úrad je presvedčený, že vzhľadom na niektoré špecifiká verejného zdravotného poistenia ako služby vo verejnom záujme, zmluvná voľnosť medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami nie je absolútna, ale je viazaná pravidlami, ktoré sa týkajú aj objektivizovania cien. V tejto súvislosti je pri určovaní cien nevyhnutná väčšia transparentnosť zo strany zdravotných poisťovní, ale aj zaangažovanosť zo strany Ministerstva zdravotníctva SR ako cenového regulátora.

Hoci na Slovensku, žiaľ, stále nie je transparentne a spoľahlivo nastavený klasifikačný systém DRG (Diagnoses Related Groups), podľa názoru úradu ceny výkonov, ktoré zdravotné poisťovne hradia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, musia pokrývať nasledovnú štruktúru oprávnených nákladov plus primeraný zisk:

• personálne náklady (mzdy a odvody);
• náklady na priamy materiál (lieky, špeciálne zdravotné pomôcky a iné);
• režijné náklady (údržba prístrojov, materiál, nájom, vzdelávanie a iné);
• investičné náklady vo forme odpisov dlhodobého majetku a nákladov financovania;
• zisk primeraný verejnému záujmu.

V prípade ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ako aj spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, takzvaných SVaLZ, úrad odporúča ako kontrolný mechanizmus výšky úhrad benchmarky zverejnené na webe úradu. Tieto sú odvodené z cien základných výkonov špecialistov v Českej republike a poskytujú tak objektívnejší pohľad do problematiky kalkulovania oprávnených nákladov v tomto kľúčovom segmente zdravotnej starostlivosti.

Úrad zastáva názor, že takto nastavené kritériá budú spĺňať parametre ceny obvyklej aj za neodkladnú zdravotnú starostlivosť, keďže sa táto odvíja od zmluvnej ceny za obdobnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú v danom mieste a čase.

Úrad plne rešpektuje zákonnú povinnosť zdravotných poisťovní vynakladať finančné prostriedky z verejného zdravotného poistenia účelne, efektívne a hospodárne. Zdravotnícky systém však nemôže fungovať tak, že zdravotné poisťovne alebo nimi preferovaní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti dosiahnu zisk tým, že neférovým financovaním spôsobia straty menej preferovaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. Ale zároveň nemôže napĺňať verejný záujem ani spôsobom, že zdravotné poisťovne budú poskytovateľom preplácať, prípadne im uhrádzať či už neodôvodnené výkony ako v prípade spoločností s prepojením na očnú kliniku iClinic (PDF, 896 KB), výkony nadhodnotené ako v prípade SVaLZ (PDF, 0B), alebo míňať milióny eur na nezmyselnú prepoisťovaciu kampaň (PDF, 813 KB) v marginalizovaných osadách, ktorej centrom záujmu určite nie je zdravie občana ani účelné nakladanie s finančnými prostriedkami.

Úrad zverejnil Vestník č. 4 (PDF, 874 KB). Obsahuje odporúčanie k stanoveniu cien úhradových mechanizmov.

Úrad zverejnil Vestník č. 3 (PDF, 830 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac január 2023, Metodické usmernenie č. 03/01/2019, Metodické usmernenie č. 12/12/2014 a Metodické usmernenie č. 16/5/2014.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) privítal rozhodnutie predsedu vlády Eduarda Hegera vymenovať do funkcie štátneho tajomníka Ministerstva zdravotníctva SR (ďalej len „MZ SR“) zástupcu predsedníčky úradu  MUDr. Mgr. Michala Palkoviča PhD., MHA, MPH. Úrad v tomto menovaní vidí príležitosť na potrebné zmeny, ktoré v konečnom dôsledku pozdvihnú slovenské zdravotníctvo k vyššej kvalite a spokojnosti občanov. Úlohou Michala Palkoviča bude vniesť vitálnu dynamiku do procesov, ktoré z rôznych dôvodov zaostávajú za potrebami slovenského zdravotníctva i politickými deklaráciami.

Michal Palkovič sa počas pôsobenia vo funkcii zástupcu predsedníčky úradu osvedčil nielen ako skúsený odborník v oblasti medicíny, ale aj ako kvalitný manažér. V roku 2021 sa mu spolu s predsedníčkou úradu Ing. Renátou Bláhovou, MBA, FCCA, LL.M. podarilo naštartovať niekoľko dôležitých projektov a niektoré z nich aj úspešne dokončiť. Najdôležitejšie bolo zastavenie cenovej špirály súkromných organizátorov prehliadok mŕtvych, kde hrozilo neefektívne odliatie miliónov eur ročne (tlačová správa z 15.6.2021 https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2021/06/TS_urad-navrhuje-zmenu-zakona-k-prehliadkam-mrtvych-tiel.pdf (PDF, 506 KB)), ako aj reorganizácia pobočiek vrátane ich konsolidácie.

V roku 2022 sa v spolupráci s Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR (ďalej len „MIRRI SR“) naplno rozbehol projekt zameraný na digitalizáciu priehliadok mŕtvych tiel – „e-prehliadky“ (tlačová správa z 25.10.2021 https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2021/10/TS-prehliadky-mrtvych-25.-10.-final.pdf (PDF, 470 KB)),  ktorý je však ohrozený práve pre problémy v komunikácii medzi MIRRI SR, MZ SR a Národným centrom zdravotníckych informácií. V ohrození sú taktiež ďalšie projekty, ktorým sa po odbornej stránke intenzívne venoval aj začiatkom tohto roka.  Dôvodom sú predovšetkým zabrzdené procesy na MZ SR.  Ide najmä o problematiku sprehľadnenia úhradových mechanizmov a záchrannej zdravotnej služby.

„Netajím, že pán doktor Palkovič nám bude veľmi chýbať. Na úrade roky riadil sekciu súdneho lekárstva a patologickej anatómie s 200 zamestnancami a od 1. januára 2022 odborne zastrešil aj sekciu dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou s 8 pobočkami po celom Slovensku a ďalšími takmer 100 zamestnancami. Chcem mu zaželať veľa úspechov v jeho novej a mimoriadne náročnej misii,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Pred piatimi rokmi sa ma hlboko dotkla správa, že investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú niekto zavraždil v ich dome vo Veľkej Mači. Patrila som k tým, kto si kládol naliehavé otázky o smerovaní našej spoločnosti a kto sa postavil na námestia, aby dal jasne najavo, že nám korupcia organizovaná z najvyšších poschodí politiky prerástla cez hlavu, morálne nás rozkladá, deprimuje a musíme pre záchranu práva a slobody niečo urobiť.

Sledovala som a vážila si prácu novinára Jána Kuciaka. Bola dôsledná a odvážna zároveň. Ján Kuciak nebojácne odkrýval temné stránky našej reality, keď boli orgány činné v trestnom konaní ochromené, lebo sa do nich infiltrovali ľudia s nečestnými úmyslami. O to viac boli jeho zistenia pre verejnosť cennejšie.

Zavraždenie Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej som chápala a stále chápem ako zúfalé varovanie pred vytváraním spoločenského poriadku, v ktorom si politicky vplyvné osoby užívajú privilégium beztrestnosti a likvidujú či zastrašujú tých, ktorí na ich špinavosti poukazujú.

Presne v tomto kontexte vnímam aj pôsobenie Úradu pre dohľad zdravotnou starostlivosťou i moju vlastnú misiu na jeho čele. Snažíme sa chrániť slabších voči silnejším, strážiť verejný záujem v tak závažnej veci, akou je zdravie občanov, pred tými, ktorí sledujú len svoj biznis a osobný prospech. Nezávislé, nestranné a súčasne odborne zdatné orgány verejnej moci sú garanciou slobodnej demokratickej spoločnosti, v ktorej nad všetkými osobnými i skupinovými záujmami musí stáť právo a spravodlivosť.

Žiaľ, ani dnes po piatich rokoch od tejto nesmierne smutnej udalosti nepoznáme objednávateľa týchto odporných vrážd a motívy, ktoré ho k tomu viedli. Spoznali sme však schopnosť nás, občanov so zmyslom pre spravodlivosť a demokraciu, vzoprieť sa a vzdorovať brutalite i cynizmu mocných. Verím, že si občianska spoločnosť túto silnú vlastnosť uchová aj do budúcnosti. Je to náš záväzok voči Jánovi a Martine.

Česť ich pamiatke!

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) podal minulý týždeň trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Ten sa mal dopustiť ublíženia na zdraví, falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie, ako aj podvodu.

Trestné oznámenie je založené na zisteniach z kontroly skupiny očných kliník iClinic, ktorú úrad vykonal na základe podnetov verejnosti. Podľa týchto zistení vo viacerých prípadoch došlo k nesprávnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, čoho následkom bolo aj vážne poškodenie zraku pacientov. Úrad počas svojho dohľadu objavil ďalšie skutočnosti, ktoré vyvolávajú podozrenia z nezákonného čerpania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia s cieľom obohatiť sa. V zdravotnej dokumentácii niekoľkých pacientov je napríklad zaznamenaná diagnóza sivý zákal, hoci týmto ochorením zjavne netrpeli. Náklady na liečenie sivého zákalu sú pritom hradené z verejného zdravotného poistenia.

Vzhľadom na alarmujúcu intenzitu a závažnosť zistení bude úrad aktívne spolupracovať s Generálnou prokuratúrou SR, kam bolo trestné oznámenie doručené. Úrad je zároveň nútený pripustiť, že praktiky poškodzujúce zdravie pacientov i verejné financie sa môžu opakovať, preto je vysoko žiadúce, aby orgány činné v trestnom konaní včas a dôsledne preverili skutočnosti uvedené v trestnom oznámení.

Pre lepšie informovanie verejnosti o situácii úrad uvádza, že zatiaľ čo v priebehu roka 2019 boli voči subjektom skupiny iClinic úradu doručené 3 podnety na vykonanie dohľadu nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti, v roku 2020 to boli 2 podnety, v roku 2021 sa počet podnetov zvýšil na 14 a v minulom roku to bolo až 26 podnetov. Celkový počet podnetov, súvisiacich s činnosťou skupiny iClinic, tak ku dňu podania trestného oznámenia predstavuje 45.

Z uvedeného počtu bolo doposiaľ po vykonaní dohľadu uzavretých 25 prípadov, z ktorých bolo v 14 prípadoch zistené porušenie povinnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť správne a/alebo viesť zdravotnú dokumentáciu správne, t. j. miera opodstatnenosti podnetov je aktuálne približne na úrovni 56 %. Pričom bežná miera opodstatnenosti podnetov vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou sa pohybovala v rokoch 2019 až 2021 na úrovni 15 až 18 %.