Autor erika.kovacikova

Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) Renáta Bláhová registruje zvýšený záujem médií blízkych finančnej skupine Penta o podnet bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ktorým sa bude v krátkom čase zaoberať parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.

V predmetných článkoch sa verejnosti pripomína aj daňové poradenstvo, ktoré Renáta Bláhová ako daňová poradkyňa poskytovala bývalému  prezidentovi Andrejovi Kiskovi v čase, keď sa ho politické špičky Smeru snažili očierniť a skompromitovať vo veci údajného daňového podvodu spoločnosti KTAG. Tú, ako je známe, Andrej Kiska vlastní spolu so svojím bratom Jaroslavom.

Predsedníčka úradu považuje za potrebné zopakovať, tak, ako to uviedla aj v rozhovore pre TREND v roku 2019 (https://www.trend.sk/financie/danova-poradkyna-pripad-kiskovej-firmy-moze-dostat-europsky-sud), že účtovanie nákladov spojených s prezidentskou kampaňou do nákladov spoločnosti KTAG a následná žiadosť o vyplatenie nadmerného odpočtu DPH boli sporné a finančná správa neporušila žiadny zákon, keď tento nadmerný odpočet neuznala.

V daňovej a obchodnej praxi sa však bežne vyskytujú prípady, keď podnikateľ a finančná správa majú odlišný pohľad na náklady podniku z hľadiska ich daňovej uznateľnosti.

Spoločnosť KTAG prijala stanovisko finančnej správy, nadmerného odpočtu sa vzdala a nevymáhala ho súdnou cestou. Štátu teda nebola spôsobená žiadna škoda. Z fiškálneho pohľadu sa v hodnotovo tak nevýznamnom prípade daňovníka, ktorý dobrovoľne spolupracoval, ešte nestalo, že bolo iniciované trestné stíhanie. Opačný postoj štátnej správy je nielen neefektívny, ale podnikatelia ho môžu považovať za nebezpečný precedens. A presne toto bolo predmetom rozhovoru Renáty Bláhovej ako daňovej poradkyne prezidenta Andreja Kisku s vtedajším prezidentom a dnes spolupracujúcim obvineným z korupcie Františkom Imreczem, vtedy prezidentom Finančnej správy, v prezidentskom paláci.

Ak médiá blízke finančnej skupine Penta považujú za potrebné dávať podnet exministra Rudolfa Zajaca do súvislosti s daňovou kauzou prezidenta Andreja Kisku, predsedníčka úradu ich žiada, aby potom uvádzali pravdivo všetky súvislosti vrátane tej, že bývalý predseda vlády a minister vnútra sú na základe výpovede Františka Imreczeho obvinení zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny a ohrozenia daňového tajomstva. Zistené skutočnosti podľa orgánov činných v trestnom konaní totiž nasvedčujú tomu, že práve cez daňovú kauzu spoločnosti KTAG útočili bezprecedentným a nezákonným spôsobom na prezidenta Andreja Kisku. Predsedníčka úradu podotýka, že hoci médiá blízke spoločnosti Penta neúplnými informáciami vytvárajú o jej osobe negatívny naratív, nič to nezmení na tom, že podnet bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca je neodôvodnený. Podozrenia, že porušila zákon tým, že „stále podniká“ (https://plus7dni.pluska.sk/kauzy/hegerovou-kiskovou-exporadkynou-bude-zaoberat-vybor-pre-nezlucitelnost-funkcii), vykazujú črty ďalšieho pokusu zasahovať do práce úradu v prospech záujmových skupín, ktoré sa snažia ovládnuť slovenské verejné zdravotníctvo a vyžmýkať z neho zisk.

Do pozornosti dávame aj súvislosť, že médiá blízke finančnej skupine Penta sa proti osobe predsedníčky úradu intenzívne aktivizovali hneď po tom, ako úrad zverejnil, že sa zdravotnej poisťovni Dôvera a ani akcionárom Penty neospravedlní:  https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2022/11/TS_UDZS-sa-neospravedlni_9.11.2022.pdf. Predsedníčka úradu nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nemá žiadnu vedomosť o tom, že by ako verejný funkcionár bola v konflikte záujmov. Podrobné vysvetlenie k podnetu exministra Rudolfa Zajaca zaslala parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý má zasadnúť tento týždeň.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sa neospravedlní spoločnosti Zdravotná poisťovňa Dôvera, a. s., (ďalej len „ZP Dôvera alebo poisťovňa“) za tvrdenia uvedené v Správe o činnosti úradu za rok 2021 a následne v tlačovej správe z 23. mája 2022.

Nevyhovie ani žiadosti ZP Dôvera o odstránenie 13 namietaných tvrdení z predmetných dokumentov a nevyplatí poisťovni ani požadovanú nemajetkovú ujmu vo výške 32 300,- eur.

Po dôkladnom preštudovaní jej návrhu, ako aj po osobnom stretnutí za účasti akcionárov, ktoré sa uskutočnilo 26. septembra, úrad dospel k záveru, že uplatňované nároky ZP Dôvera nepovažuje za oprávnené. Vyjadrenie k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci poslal úrad právnemu zástupcovi ZP Dôvera  – advokátskej kancelárii Dentons Europe CS LLP 28. októbra.

„Naším cieľom nebolo a ani nie je ohroziť alebo poškodiť dobrú povesť poisťovne. Sme presvedčení, že pri poskytovaní informácií verejnosti v správe o našej činnosti a v tlačovej správe sme postupovali správne, zákonne a prísne v medziach zákonných kompetencií,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Úrad vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že správa o jeho činnosti a nadväzujúca tlačová správa obsahujú výlučne odborné názory úradu, ktoré sú založené na pravdivých podkladoch a je ich možné overiť.

Ak sa úrad zaoberá otázkami vlastníctva a spôsobu účtovania poistného kmeňa zdravotnej poisťovne, robí to v zmysle svojich zákonných kompetencií a vo verejnom záujme, aby predišiel konaniu, ktoré by ohrozovalo solventnosť zdravotných poisťovní a poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom.

Úrad berie ako fakt, že ZP Dôvera ako jediná účtuje nadobudnutý poistný kmeň ako nehmotný majetok, s čím úzko súvisí aj obava úradu o nadhodnotení majetku poisťovne. Táto obava však má čisto ekonomický charakter.

Úrad svoje tvrdenia opiera o dokumenty, ktoré preukazujú, že v roku 2008 bola kúpna cena predávaného 51-percentného podielu v zdravotnej poisťovni APOLLO medzi nezávislými subjektmi E.I.C., a. s., a AGEL, a. s., stanovená na 200 miliónov korún (približne 6,6 mil. eur). Je potom prirodzené, že následné ocenenie nadobudnutej časti poistného kmeňa ako nehmotného majetku zdravotnej poisťovne až na sumu 485 miliónov eur vyvoláva otázky.

Ich objasnenie úrad považuje za dôležité aj s ohľadom na súčasnú hodnotu vlastného imania zdravotnej poisťovne, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri nariadení ozdravného plánu i nútenej správy v zmysle stále platnej legislatívy.

Dôležitú úlohu však hrajú aj z pohľadu dopadov na rozpočet verejnej správy SR. Spomínané ocenenie poistného kmeňa umožnilo ZP Dôvera vykázať z verejného zdravotného poistenia v rokoch 2010 až 2020 zisk po zdanení v celkovej výške takmer 700 mil. eur a v rokoch 2011 až 2015 z neho vyplatiť mimoriadnu dividendu približne 200 mil. eur aj cyperskej schránke Prefto.

Súvisiace splátky úveru na výplatu týchto ziskov akcionárom súkromných zdravotných poisťovní si všíma aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a v Hodnotiacej správe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 skonštatovala, že mali negatívny vplyv na verejné financie.

Zároveň upozorňuje na to, že splátky zisku kryté z rozpočtu verejnej správy závisia od rozhodnutí súkromných akcionárov a nepodliehajú vopred stanoveným pravidlám (napríklad vopred dané splátky úverov sa môžu zmeniť, nerozdelený zisk sa môže vyplatiť formou dividend). RRZ pri vyčíslení rizík prihliadla na priemernú výšku výplat v rokoch 2012 až 2019 (ročný priemer dosiahol 61 mil. eur) a disponibilnú sumu (zostatok nerozdeleného zisku a očakávané hospodárenie v danom roku). Na základe výšky nerozdeleného zisku súkromných zdravotných poisťovní v sume takmer 190 miliónov eur RRZ odhadla možný negatívny dopad na rozpočet  na úrovni 30 mil. eur v roku 2021 a následne 50 mil. eur každoročne v rokoch 2022 a 2023.

„Opätovne budeme apelovať na to, aby sa po takmer 20 rokoch aj na Slovensku zaviedol európsky štandard do systému verejného zdravotného poistenia, ktorým tečie 6 miliárd eur ročne, a ktorý nie je regulovaný, napriek tomu, že ho ovláda oligopol troch zdravotných poisťovní. Máme za to, že v žiadnej inej krajine Európskej únie platby zisku súkromným akcionárom zdravotných poisťovní nemôžu byť kryté na úkor rozpočtu verejnej správy“, dodáva na záver predsedníčka úradu.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) je súčasťou inštitúcií demokratického štátu. Jeho imanentnou súčasťou je slobodná práca novinárov pod ochranou Ústavy Slovenskej republiky a v medziach ďalších medzinárodných zmlúv a zákonov, ako je napríklad zákon o mediálnych službách, zákon o publikáciách či zákon o slobode informácií.

Žiaľ, aj Slovensko patrí ku krajinám, v ktorých sa vyskytli prípady slovných aj fyzických útokov na novinárov a v jednom prípade dokonca aj zavraždenie novinára a jeho snúbenice. V rámci týchto prípadov boli dokonca široko medializované informácie o tom, ako dochádzalo k systematickému protizákonnému sledovaniu a lustrovaniu novinárov. Z týchto skutočností vyplývajú závažné konzekvencie aj pre prácu orgánov verejnej moci, ktoré poskytujú informácie o svojej činnosti verejnosti.

Aktuálne úrad dostal žiadosť o sprístupnenie informácií, v ktorej žiadateľ požadoval sprístupniť, vo veľmi podrobnom rozsahu, komunikáciu medzi novinármi a úradom. Žiadateľ požadoval sprístupniť osobné údaje novinárov, ktorí boli v kontakte s úradom, požadoval presné uvedenie času, kedy došlo ku kontaktovaniu úradu, zaslanie kópií e-mailov alebo iných správ, ktoré novinári poslali a pod.

Úrad sa snaží vyhovieť všetkým žiadostiam o sprístupnenie informácií a pri svojej činnosti postupuje v súlade so svojimi zákonnými povinnosťami vymedzenými zákonom o slobode informácií. Na druhej strane, aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky musí byť právo na informácie v rovnováhe s princípom dobrej verejnej správy. Požadovanie informácií o osobných údajoch novinárov a o korešpondencii, s ktorou sa novinári obracajú na úrad, nespadá do rozsahu informácií, na sprístupnení ktorých by mohla mať verejnosť legitímny záujem a sprístupnenie ktorých by mohlo byť v súlade s účelom verejnej kontroly úradu.

Aj v kontexte vyššie načrtnutej ochrany slobodného výkonu novinárskej činnosti si úrad uvedomuje riziko vytvorenia precedensu, ktorý by mohol vážne ohroziť výkon práva na slobodu prejavu médií, garancie nezávislosti médií, ako aj bezpečnosť samotných novinárov. Ak by verejné inštitúcie ako povinné osoby museli sprístupňovať novinárske otázky či iné detaily ohľadne komunikácie s novinármi, informácie o predmete záujmu novinárov, prípadne dokonca identitu samotných novinárov, marili by sa podmienky na slobodný výkon žurnalistického povolania a v extrémnom prípade by mohlo prísť až k ohrozeniu novinárov. Takýto postup povinnej osoby by mal neprípustný tlmiaci, resp. odstrašujúci účinok na slobodu prejavu novinárov („chilling effect“), a preto by bol v rozpore s verejným záujmom demokratickej spoločnosti a odporoval by aj príslušným garanciám ústavných práv.

Hoci úrad disponuje požadovanými informáciami, podľa jeho názoru sprístupnenie týchto informácií nespadá do rozsahu povinne zverejňovaných informácií podľa zákona o slobode informácií, a preto úrad nebude sprístupňovať komunikáciu novinárov s úradom tretím stranám. Úrad je presvedčený, že tento postup dáva do rozumnej rovnováhy právo na informácie a ochranu slobody prejavu novinárov.

Úrad zverejňuje dáta o zistených nedostatkoch a opatreniach, ktoré môžu prispieť k edukácii širokej verejnosti ohľadne kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

Úrad v roku 2021 prijal 895 podnetov, ktoré boli riešené výkonom dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Z roku 2020 zostalo nedoriešených a prenieslo sa do roku 2021 spolu 574 podnetov riešených výkonom dohľadu. Z podnetov podaných v roku 2021 úrad uzavrel 325. Priemerné trvanie výkonu dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti bolo v roku 2021 menej ako 5 mesiacov, pričom ide o podnety, na ktoré sa vzťahuje zákonná 9-mesačná lehota. Zákonom stanovená lehota sa týka podnetov prijatých po 01. 05. 2021.

Za kalendárny rok 2021 úrad uložil spolu 134 pokút za nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Výška uložených pokút predstavovala spolu 118 550 eur. Z toho celková výška pokút uložená fyzickým osobám bola 1 850 eur a právnickým osobám predstavovala celkovo 116 700 eur. Za rok 2021 úrad prizval k výkonu dohľadu 142 znalcov.

Novelou zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnou od 01. 05. 2021 pribudla úradu povinnosť zverejňovať za každý kalendárny rok na svojom webovom sídle údaje o všetkých podnetoch na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou, o zisteniach uvedených v predbežnom protokole a záverečnom protokole, avšak bez uvedenia osobných údajov osoby, ktorej práva alebo právom chránené záujmy mohli byť porušené.

Zverejňované sú konkrétne porušenia ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov s uvedením konkrétnych porušení vo vedení zdravotnej dokumentácie, ak sa výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou týka nesprávneho vedenia zdravotnej dokumentácie.

V neposlednom rade úrad informuje o uložených opatreniach na odstránenie zistených nedostatkov, prijatých opatreniach a ich vyhodnotení, a taktiež uložených pokutách.

Formu a štruktúru uvedených údajov určilo a zverejnilo Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na svojom webovom sídle.

Všetky vyššie spomínané údaje sú zverejnené na webovom sídle úradu: https://www.udzs-sk.sk/dohlad-nad-zdravotnou-a-osetrovatelskou-starostlivostou/informacie-pre-poskytovatelov-zdravotnej-starostlivosti/statisticke-udaje-za-podania-riesene-vykonom-dohladu-za-rok-2021/

Úrad taktiež pravidelne zverejňuje pokuty uložené pobočkami úradu podľa poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Posledné dáta zverejnené k 31. 12. 2021 sú dostupné v Správe o činnosti úradu za rok 2021 od strany 66.

Zverejnené údaje môžu prispieť aj k edukácii širokej verejnosti.

Z rovnakého dôvodu úrad pravidelne zverejňuje aj kazuistiky, ktoré rozoberajú správne aj nesprávne poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Ide o výber klinicky zaujímavých prípadov z vykonaných dohľadov na pobočkách úradu po celom Slovensku. Vybrané medicínske prípady riešené úradom a spracované do kazuistík za rok 2021 sú taktiež dostupné na webovej stránke úradu.

Ambíciou úradu pri zverejňovaní výsledkov svojej činnosti je pôsobiť zároveň aj preventívne, aby sa v budúcnosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti vylúčili rovnaké pochybenia.

Úrad vyhlasuje výberové konanie na 3 pozície sekcie dohľadu nad zdravotným poistením.

“Hľadáme posilu pre energického watch doga!”

• Riaditeľ(ka) sekcie dohľadu nad zdravotným poistením
• Riaditeľ(ka) odboru dohľadu nad zdravotnými poisťovňami
• Právnik(čka) špecialista sekcie dohľadu nad zdravotným poistením

Ak máte záujem pomôcť zlepšiť kvalitu slovenského zdravotníctva a udržať jeho finančnú stabilitu, chuť pridať sa do nášho dynamického tímu a váš profil spĺňa naše požiadavky, čítajte ďalej na: https://www.udzs-sk.sk/urad/zamestnanie-v-urade/. Prihlásiť sa môžete aj na všetky tri pracovné pozície, vašu preferenciu uveďte v žiadosti a v motivačnom liste.

Úrad vydal Vestník 12. Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac august 2022.

Úrad vydal Kazuistiky 2021, ide o súbor klinicky zaujímavých prípadov z vykonaných dohľadov na pobočkách úradu.