Kategórie
Aktuality

Dohoda zdravotných poisťovní s ambulanciami musí viesť k systémovým zmenám, paušálne navýšenie všetkým o 20 % nie je fér

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) víta, že vláda sa zaviazala poskytnúť zdravotným poisťovniam do systému verejného zdravotného poistenia ďalších 283 mil. eur.

„Pozornosti úradu neuniklo, že ak by zdravotné poisťovne súhlasili s medializovaným 20 % zvýšením platieb rovnako pre všetkých lekárov a špecialistov, budú tak konať v rozpore s princípom obozretného hospodára“ ozrejmila predsedníčka úradu Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M.

Akútny problém s vyberaním poplatkov vznikol najmä u tých špecializácií, ktoré sú dlhodobo podfinancované a u ktorých napr. v susednej Českej republike za obdobný výkon dostane špecialista o 200 alebo aj 300 % vyššie ocenenie. Navýšenie platby o 20 % práve najviac ohrozené špecializácie nezachráni, práve naopak, pokriví nefunkčný systém ešte viac.

„Ceny niektorých výkonov, ktoré zdravotné poisťovne hradia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nepostačujú na primerané mzdové ohodnotenie lekárov a prevádzku ambulancie aj bez toho, aby sme mali problém s energiami. Ako príklad môžeme uviesť komplexné vyšetrenie v odbornostiach pneumológia, imunoalergológia, dermatovenerológia, diabetológia, ktoré trvá aj viac ako 30 minút, avšak lekár za daný výkon dostane zo strany zdravotnej poisťovne len okolo 13 eur. Pri následných a kontrolných vyšetreniach sú ceny ešte podstatne nižšie.“ vysvetlila riaditeľka nového odboru úradu, Odboru dohľadu nad nákupom zdravotnej starostlivosti, Ing. Jana Navrátilová, MBA. „Z tejto sumy má lekár vykryť svoje mzdové nároky, mzdové nároky zdravotnej sestry, odvody a pokryť ešte aj ďalšie výdavky spojené s prevádzkou ambulancie. Pri zohľadnení relevantných nákladov je cenové ohodnotenie  výkonov zo strany zdravotných poisťovní u viacerých odborností špecializovanej ambulantnej starostlivosti absolútne nedostačujúce.“ dodala. Obrovské rozdiely v cenách niektorých výkonov v porovnaní s inými krajinami, napr. s Českou republikou, znázorňujú aj grafy, ktoré úrad spracoval a predložil vláde v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2021 (ilustrácia na ďalšej strane).

Naproti tomu, naďalej existujú segmenty, ktoré sú nadhodnotené, významne sa líši aj ocenenie zdravotných výkonov medzi zdravotnými poisťovňami, na čo upozorňujú aj analytické jednotky MF SR a MZ SR (UHP a IZA). Pri zavedení benchmarkovania cien a objemov len v oblasti spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVaLZ) by sa mohli dosiahnuť úspory vo výške desiatok miliónov eur.

Jednou z hlavných úloh vstupu súkromného kapitálu do zdravotných poisťovní pred takmer 20 rokmi bolo zabezpečenie rozumného hospodárenia a férovej distribúcie zdravotných odvodov, ktoré vyberajú od občanov.

Je potrebné, aby sa pri vyjednávaní o cenách medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami v rozumnej miere uplatňoval princíp ceny obvyklej a obvyklých štatistických rozpätí cien poskytovaných zdravotných služieb v regióne. Takéto údaje sú k dispozícii pre všetky druhy špecializácii už dlhú dobu aj na webovom sídle českého ministerstva zdravotníctva (https://szv.mzcr.cz/Vykon), nie je potrebné čakať ďalšie roky na to, či sa niečo obdobné podarí aj na Slovensku. Uvedený zdroj ako základ benchmarkovania odporúčame zdravotným poisťovniam i združeniam zastupujúcim ambulantných poskytovateľov.

„Je veľmi žiadúce, aby slovenské zdravotníctvo bolo dlhodobo finančne udržateľné bez dodatočného oddlžovania a netransparentného zaťažovania pacientov poplatkami, aby tých 283 miliónov eur, ktoré poskytne vláda poisťovniam, bolo rozdelených spravodlivo tam, kde ich najviac treba, a nie podľa toho, ktorý poskytovateľ má širšie lakte“ uzavrela predsedníčka úradu.

Graf: Ilustratívne porovnanie cien medzi SR a ČR – PNEUMOLÓGIA

Porovnanie cien výkonov hradených ZP medzi SR a ČR v odbornosti pneumológia
Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2021
Publikované: 30. januára 2023
Naposledy upravené: 30. januára 2023

Kategórie
Aktuality

Regulácia zisku zdravotných poisťovní je historický krok k efektívnejšiemu zdravotníctvu

Predvianočné schválenie novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach parlamentom, na ktorej pracovali od mája desiatky odborníkov, a ktorú už podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová, je malý zázrak.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) považuje najmä reguláciu zisku zdravotných poisťovní za historicky významný krok k lepšiemu využívaniu zdrojov zo zdravotného poistenia v prospech poistencov. Schválené znenie určuje primeraný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne vo výške 1 % z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného.

„Napriek mnohým politickým deklaráciám od zdravotníckej reformy bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v roku 2004 (https://komentare.sme.sk/c/23110194/zajacova-nepodarena-reforma-konecne-presla-servisom.html) neboli na výšku zisku dané žiadne administratívne obmedzenia, čo vychyľovalo rovnováhu medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako verejnej služby a záujmami súkromného kapitálu v prospech akcionárov zdravotných poisťovní,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Podľa nových pravidiel, ak zdravotná poisťovňa dosiahne kladný výsledok hospodárenia, ktorý je vyšší ako primeraný výsledok hospodárenia (1 % z poistného), rozdiel je povinná použiť na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia. Z neho sa bude financovať napríklad úhrada špeciálnych liekov, zdravotných výkonov či realizácia preventívnych programov.

Novela zároveň zadefinovala spôsob výpočtu sumy z poistného, ktorú bude musieť zdravotná poisťovňa použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti. Zdravotným poisťovniam sa ukladá povinnosť použiť na zdravotnú starostlivosť a súvisiace náklady najmenej 95,1 % z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného, zvýšený o koeficient stanovený zákonom, ktorý zohľadňuje veľkosť poistného kmeňa zdravotnej poisťovne.

Na druhej strane je úrad nútený vyjadriť sklamanie, keďže poslanci citovanou novelou zákona o zdravotných poisťovniach odňali právomoc nariadiť zdravotnej poisťovni predložiť na schválenie ozdravný plán, ak jej vlastné imanie v dôsledku straty kleslo pod minimálnu výšku základného imania. Úrad má obavu, že odňatie tejto kompetencie predstavuje riziko z hľadiska finančnej stability verejného zdravotného poistenia.

„Po novom bude prijatie obdobných opatrení ponechané takpovediac na dobrej vôli zdravotnej poisťovne a dodržiavaní bežných ustanovení obchodného zákonníka, ktoré definujú, kedy sa akákoľvek obchodná spoločnosť nachádza v kríze. Úrad bude apelovať na štatutárny orgán poisťovne, aby sledoval, či je poisťovňa predlžená alebo jej v dôsledku nepriaznivého pomeru vlastného imania a záväzkov hrozí úpadok, to však z pohľadu úradu nevytvára dostatočnú záruku pre stabilitu systému verejného zdravotného poistenia,“ povedala predsedníčka úradu.

Väčšinu prijatých zmien však úrad hodnotí jednoznačne pozitívne. Na návrh úradu sa napríklad zaviedli povinné náležitosti späť-vzatia prihlášok podaných do zdravotných poisťovní. Zdokonalili sa ustanovenia týkajúce sa vzájomnej výmeny údajov medzi zdravotnými poisťovňami, ďalšími externými subjektami a úradom, čo má význam práve v kontexte medializovaných nekalých praktík pri nábore poistencov. Tiež sa explicitne upravili podmienky, za ktorých zdravotná poisťovňa odmietne prijatie alebo potvrdenie prihlášky. 

Úrad podľa slov jeho predsedníčky naďalej považuje za nevyhnutné novelizovať súčasnú, princípom štátnej správy odporujúcu, právnu úpravu vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby a túto agendu vrátiť z nezávislého úradu do pôsobnosti príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR.      

 

Publikované: 12. januára 2023
Naposledy upravené: 12. januára 2023


Kategórie
Aktuality

Úrad zaznamenal alarmujúci stav hromadiacich sa podnetov na spoločnosti s prepojením na očnú kliniku iClinic, aktívne o nich informoval aj ministra zdravotníctva a požiadal ho, aby príslušné útvary ministerstva konali

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) zo 43 podnetov občanov na skupinu očných kliník iClinic doposiaľ uzavrel 24 prípadov. Z nich bolo v 14 prípadoch zistené porušenie povinnosti či už správne poskytovať zdravotnú starostlivosť, alebo viesť zdravotnú dokumentáciu. Miera opodstatnenosti podnetov tejto skupiny je aktuálne na úrovni viac ako 58 %. Pričom zo správ o činnosti úradu vyplýva, že v rokoch 2019 až 2021 sa všeobecne miera opodstatnenosti podnetov pohybovala na úrovni 15 až 17 %.

Skupinu očných kliník iClinic tvoria:

  • iClinic plus, s. r. o.,
  • MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP, s. r. o.,
  • MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING, a. s.,
  • CORNEA-SK, s. r. o.,

(štruktúra znázornená v grafe č. 1).

Zatiaľ čo v priebehu kalendárneho roka 2019 boli úradu doručené tri podnety a v roku 2020 dva podnety, tak v kalendárnom roku 2021 ich počet výrazne stúpol na 14. V tomto roku (k 1. 12. 2022) je počet prijatých podnetov až 24. Celkový počet podnetov z tejto skupiny je teda 43.

Pre porovnanie – iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v medicínskom špecializačnom odbore oftalmológia úrad prešetruje v omnoho menšej miere a eviduje voči nim podstatne menej podnetov v priemere 1-2 podnety ročne (tabuľka č. 1).

Z verejne dostupných zdrojov okrem iného vyplýva, že príjmy členov skupiny iClinic sú v desiatkach miliónov eur a značná časť z nich pozostáva aj z príjmov z verejného zdravotného poistenia. Za roky 2020, 2021 a prvý polrok roku 2022 bolo z verejného zdravotného poistenia uvedeným spoločnostiam uhradených viac ako 3,8 mil. eur. Úrad v súčasnosti vedie v zdravotných poisťovniach dohľady a preveruje opodstatnenosť realizácie úhrad z verejného zdravotného poistenia. O výsledkoch bude úrad informovať po ukončení dohľadov.

Zo zdravotnej dokumentácie opodstatnených dohľadov vyplýva niekoľko okruhov problémov. V časti opodstatnených dohľadov absentujú operačné protokoly, informovaný súhlas pacienta je len všeobecný text, ktorý dostatočne nešpecifikuje informácie o potrebe výkonu, o potenciálnych rizikách operačného zákroku, o spôsobe financovania zo zdrojov zdravotného poistenia a mimo neho a podobne. Úrad identifikoval niekoľko prípadov zložitej schémy poskytovania služieb a financovania.

Úrad má doklady o tom, že realizáciu výkonu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti písomne podmienil úhradou zálohy za šošovky, ktorá bola uhradená u jedného zo subjektov zo skupiny, ďalší subjekt podľa zdravotnej dokumentácie poskytol zdravotnú starostlivosť a výkony, resp. šošovky vykázal zdravotnej poisťovni a ďalší subjekt zúčtoval úhradu od poistenca.

S poukazom na uvedené informácie považuje úrad za nevyhnutné riešiť vzniknutú situáciu vo vzťahu k vyššie uvedeným subjektom, a to najmä s poukázaním na bezpečnosť liečby pacientov a predchádzanie možného neodôvodneného čerpania zdrojov verejného zdravotného poistenia.

Na uvedenú problematiku poukazovali aj niekoľkí novinári, ktorí viackrát kontaktovali úrad s konkrétnymi novinárskymi otázkami týkajúcich sa očnej kliniky.

O závažných zisteniach a výsledkoch opodstatnených dohľadov nad správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti u poskytovateľa iClinic plus, s. r. o., (vrátane spol. Medical Investments Consulting Group, Medical Investments Consulting a Cornea-SK) bola informovaná aj Etická komisia úradu.

Vzhľadom na tieto informácie a vysoký podiel opodstatnenosti v porovnaní s ostatnými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v oblasti oftalmológie, sa úrad v záujme ochrany súčasných aj potenciálnych pacientov tohto poskytovateľa rozhodol spustiť aj eskalačný mechanizmus. Úrad má možnosť pozastaviť činnosť jednotlivým zdravotníckym pracovníkom na dobu maximálne 12 mesiacov.

Keďže však úrad nemá kompetenciu pozastaviť pôsobenie právnickým osobám v rámci skupiny iClinic, o svojich závažných zisteniach informoval ministra zdravotníctva a požiadal ho, aby príslušné útvary ministerstva konali.

Graf č. 1

Štruktúra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v skupine „iClinic“

Štruktúra poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v skupine „iClinic“

Tabuľka č. 1

Prehľad počtu dohľadov u iných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v medicínskom špecializačnom odbore oftalmológia ku koncu septembra 2022.

Prehľad počtu dohľadov u iných PZS v medicínskom špecializačnom odbore oftalmológia ku koncu septembra 2022

Graf č. 2 Podiel úhrad z verejného zdravotného poistenia pre jednotlivé spoločnosti za obdobie 2019 – 2022 (1-6/2022)

Podiel úhrad z verejného zdravotného poistenia pre jednotlivé spoločnosti za obdobie 2019 - 2022 (1-6/2022)
Publikované: 20. decembra 2022
Naposledy upravené: 20. decembra 2022

Kategórie
Aktuality

Exminister Rudolf Zajac so svojím podaním v parlamente neuspel

Bývalý minister zdravotníctva Rudolf Zajac nepresvedčil Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií na svojom zasadnutí a nevyhovel preto jeho podnetu, podľa ktorého mala predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M., ktorá je aj audítorkou a daňovou poradkyňou, porušiť ústavný zákon o konflikte záujmov. Na zasadnutí výboru bolo prítomných 11 poslancov, z nich 9 hlasovalo za zastavenie konania, 2 sa zdržali a nikto nebol proti. Konanie bolo preto zo zákona zastavené.

Predsedníčka úradu výboru objasnila, že už pred menovaním do funkcie sa dôsledne zaoberala potenciálnym konfliktom a za pomoci právneho poradcu dospela k záveru, že vykonávaním prokúry obchodných spoločností, v ktorých je spoločníčkou, sa nedopustí žiadneho porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov. Prokúra sa nepovažuje za členstvo v riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánoch právnických osôb. Navyše, ak ide o činnosť daňového poradcu alebo audítora, tá spadá pod výnimku z obmedzenia výkonu činnosti verejného funkcionára, keďže je to nezávislé povolanie, rovnako ako advokácia. Táto výnimka dovoľuje verejnému funkcionárovi zastávať aj funkciu konateľa obchodnej spoločnosti, obdobne ako u poslancov a verejných funkcionárov, ktorí sú advokátmi. Vzhľadom na význam funkcie predsedníčky sa však v čase menovania do funkcie rozhodla postupovať konzervatívne a túto výnimku nevyužiť. V neposlednom rade o konflikt nemôže ísť ani v teoretickej rovine, keďže spoločnosti, v ktorých má majetkovú účasť, nepôsobia v oblasti zdravotníctva.

„S využitím nálezov Ústavného súdu SR, rozsudku Najvyššieho súdu SR a odborných komentárov k ústavnému zákonu o konflikte záujmov som preukázala, že podozrenia a argumentácia Rudolfa Zajaca sú v celom rozsahu neodôvodnené a vzhľadom na politický kontext aj účelové,“ vyhlásila Renáta Bláhová.

Predsedníčka úradu čelí v poslednom čase aj zvýšenému záujmu médií blízkych finančnej skupine Penta. Tie sa okrem podnetu pána Zajaca zaujímajú dokonca aj o to, či si kvôli účasti na konkrétnych odborných konferenciách vybrala dovolenku.

Vo svojom písomnom vyjadrení k podnetu pána Zajaca z 3. 8. 2022 predsedníčka úradu na záver rozsiahlej odbornej analýzy upozornila, že okrem záujmu médií blízkych finančnej skupine Penta čelil úrad od júla 2022 aj bizarnej žiadosti z veľkej advokátskej kancelárie o ospravedlnenie či prepracovanie správ úradu, lebo ZP Dôvera a jej akcionárovi Penta sa nepáčili.

„Úrad opakovane vo svojich stanoviskách zdôrazňuje, že jeho správy obsahujú výlučne odborné názory úradu, ktoré sú založené na pravdivých podkladoch a je ich možné overiť. Ak sa úrad zaoberá otázkami vlastníctva a kontroverzného ocenenia poistného kmeňa ZP Dôvera, na ktoré upozorňuje aj audítor poisťovne, a ktoré považuje za dôležité, robí to v zmysle svojich zákonných kompetencií a vo verejnom záujme, aby predišiel situácii, ktorá by ohrozovala solventnosť zdravotných poisťovní a poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom.“

Dôležitú úlohu však tieto otázky hrajú aj z pohľadu dopadu na rozpočet verejnej správy SR. Spomínané ocenenie poistného kmeňa na 485 mil. eur spolu s dierami v Zajacovej zdravotníckej reforme umožnilo ZP Dôvera vykázať z verejného zdravotného poistenia v rokoch 2010 až 2020 zisk po zdanení v celkovej výške takmer 700 mil. eur a v rokoch 2011 až 2015 z neho vyplatiť mimoriadnu dividendu približne 200 mil. eur aj cyperskej schránke Prefto. Priemerná rentabilita skutočne vloženého kapitálu súkromných akcionárov ZP Dôvera dosiahla v tomto období takmer 200 % ročne.

V tomto kontexte treba spomenúť podozrenia, ktoré sprevádzali zdravotnícku reformu pána Zajaca v roku 2004. Tá okrem iného umožnila transformáciu jestvujúcich zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti, otvorila im cestu k vytváraniu neregulovaného zisku z verejného zdravotného poistenia a „zabudla“ zakázať krížové vlastníctvo, čo sú dva zarážajúce unikáty, ktoré v EÚ nemajú svoje miesto. Podľa svedkov a americkej diplomatickej pošty, ktorá unikla cez Wikileaks, kontroverznú zdravotnícku reformu sprevádzalo korupčné ovplyvňovanie poslancov v  prospech návrhov zákonov, ktoré predkladal do Národnej rady SR práve vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac. Vyšetrovateľom mala bývalá poslankyňa Národnej rady SR uviesť nasledovné: „Gorila bola pravdivá aj v časti kupovania poslancov, o čom vedeli všetci, že jej bol ponúkaný úplatok finančnou skupinou Penta za to, že poslanci podporia Zajacovu reformu“.[1]

„Aj vo svetle týchto medializovaných informácií, mám pochybnosti o skutočnej motivácii pána Zajaca pri podaní v celom rozsahu nedôvodného podnetu a jeho medializácii. Je namieste otázka, či mu ide naozaj o ochranu verejného záujmu alebo o ochranu záujmov finančnej skupiny Penta. Chcem práve preto oceniť členov výboru, že moje právne argumenty posúdili objektívne a nestranne,“ uzavrela predsedníčka úradu Renáta Bláhová. 

[1] Zdroj: https://dennikn.sk/589502/policia-su-indicie-ze-penta-korumpovala-no-svedkyna-sa-bala-o-rodinu/

Publikované: 9. decembra 2022
Naposledy upravené: 9. decembra 2022

Kategórie
Aktuality

Problém zdravotníctva nie je plazivý socializmus, ale bezohľadný kapitalizmus

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sa ohradzuje voči útokom zdravotnej poisťovne Dôvera a investičnej spoločnosti Penta, ktoré sa zopakovali aj na dnešnej tlačovej konferencii jej predstaviteľov.

Úrad pri plnení si svojich zákonných povinností postupuje voči zdravotným poisťovniam rovnako, ale nemôže za to, že to bola jedine investičná spoločnosť Penta, ktorá pomocou rôznych účtovných operácií vytiahla z verejného zdravotného poistenia stámilióny eur, a to bez odvedenia dane štátu. Tieto stámilióny eur mohli byť použité na poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, namiesto toho však skončili na účtoch súkromných osôb.

Ak sa dnes štátne orgány vrátane Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou snažia zamedziť takýmto praktikám, nie je to plazivý socializmus, ako to dnes nazval generálny riaditeľ poisťovne Dôvera Martin Kultan, ale stavanie hrádzí voči bezohľadnému kapitalizmu, ktorý nedbá na záujmy poistencov, drobných akcionárov, súkromných lekárov či lekárnikov.

Sme nútení zopakovať, že iba investičná spoločnosť Penta buduje na Slovensku zdravotnícky konglomerát, zložený zo zdravotnej poisťovne, siete lekární, polikliník, laboratórií, dodávateľov a nemocníc. Je teda povinnosťou štát vrátane Protimonopolného úradu SR skúmať tieto vzťahy z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže i kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

To, čo je podľa predstaviteľov spoločnosti Penta a poisťovne Dôvera útokom na ich podnikanie zo strany štátu, je z pohľadu úradu plnenie si zákonných povinností s ohľadom na verejný záujem, o čom objektívne informuje vo svojich správach (https://www.udzs-sk.sk/urad/media/tlacove-spravy/). Slovenské zdravotníctvo financované z vereného zdravotného poistenia musí zostať solidárne a dostupné každému poistencovi. Očakávame, že pripravované reformy, z ktorých časť je zahrnutá aj v Pláne obnovy a odolnosti SR, povedú aj k jeho vyššej kvalite.

Verejnosť určite uvíta, keď sa k tomuto reformnému snaženiu pripojí aj investičná spoločnosť Penta namiesto vyvolávania konfliktov so štátom a podávania súdnych žalôb. Je čas spojiť sily, nemyslieť len na osobné zisky, ale sústrediť sa na poistencov.

 

Publikované: 30. novembra 2022
Naposledy upravené: 30. novembra 2022

Kategórie
Aktuality

Postavenie Penty v zdravotníctve silnie. Narastá preto potreba kvalifikovanej ochrany hospodárskej súťaže.

Slovenské zdravotníctvo predstavuje systém, v ktorom kooperujú verejné i privátne subjekty. Pre jeho správne fungovanie je preto dôležitá aj férová hospodárska súťaž.

Podľa Ústavy SR má každý právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia aj právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky.

Napĺňanie a ochrana takto definovaného verejného záujmu vyžaduje tiež účinnú ochranu hospodárskej súťaže, za ktorú zodpovedá Protimonopolný úrad SR (ďalej len „PMÚ SR“).

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) ako regulátor vzťahov v zdravotníctve má preto eminentný záujem na jeho dobrom fungovaní a rozhodol sa prispieť do aktuálneho výberového konania jeho predsedu nastolením niekoľkých okruhov problémov, ktoré vyplynuli zo súčasnej praxe.

Úrad sa vo svojej správe o činnosti za rok 2021 v časti Zhrnutie venuje aj postaveniu finančnej skupiny Penta v slovenskom zdravotníctve, ktoré je charakteristické pôsobením naprieč všetkými relevantnými oblasťami zdravotníctva – od verejného zdravotného poistenia, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti až po sieť lekárni (ďalej len „krížové vlastníctvo“ viď text časti 1.1.4 nižšie).

Sme presvedčení, že otázky, ktoré nastoľujeme, zaujímajú v danej situácii aj laickú verejnosť a veríme, že si ich osvoja aj členovia výberovej komisie na nového predsedu PMÚ SR.

  1. Aký je váš osobný názor na absenciu legislatívy, ktorá by regulovala zákaz krížového vlastníctva podobne, ako je to v iných krajinách Európskej únie, resp. iných regulovaných segmentoch ako zdravotníctvo? Prevažujú podľa Vášho názoru pozitíva alebo negatíva takejto regulácie zákazu krížového vlastníctva?
  1. Aký je Váš právny názor pri posudzovaní koncentrácie akvizícií konkrétnych subjektov podnikajúcich v zdravotníctve?
  • Lekárne Dr.Max dnes zastrešuje viac ako 200 spoločností s ručením obmedzeným, ktoré majú toho istého vlastníka aj konateľov. Do pozornosti dávame legislatívnu úpravu v Rakúsku, podľa ktorej žiadny lekárnik nemôže vlastniť viac ako jednu licenciu ani riadiť viac ako jednu lekáreň. V tejto súvislosti uvádzame aktuálnu informáciu o kúpe 47 lekární Apotheke Slovakia do portfólia spoločnosti Penta Investments, čo upevní už beztak silnú pozíciu jej siete lekární Dr. Max. Túto akvizíciu musí ešte z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže posúdiť PMÚ SR.
  • V rozhodnutí, ktorým PMÚ SR potvrdil prevzatie spoločnosti MEDICAL GROUP SK, a. s., (distribútora liekov a zdravotníckych pomôcok) skupinou PENTA[1],  PMÚ SR v podstate neskúmal, aký dopad môže mať koncentrácia (predmetná akvizícia) na postavenie skupiny PENTA v zdravotníctve. V danom prípade pritom bolo zrejmé, že PENTA krížovo pôsobí na každej vertikálnej úrovni v sektore, v rámci ktorého dochádza k nákupu liekov a zdravotníckych pomôcok, okrem distribúcie liekov (t. j. v sektore od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti až po lekárne – graf nižšie).
  1. Do akej miery PMÚ SR podľa Vášho názoru môže, resp. je povinný v rámci súčasnej legislatívy, a to či už národnej alebo európskej, posudzovať vertikálne účinky koncentrácie?

Správa o činnosti úradu za rok 2021, časť 1.1.4:

 V úvode spomínané krížové vlastníctvo v sektore zdravotníctva považuje úrad taktiež za kľúčový faktor vyžadujúci si reguláciu akéhokoľvek odvetvia, ktoré je vystavené koncentrácii. Výsledkom opomenutia zákazu krížového vlastníctva v roku 2003 je unikátna dominancia jedného súkromného subjektu, ktorá v európskom systéme zdravotníctva nemá obdobu. Investičný fond Penta Investments Jersey (ďalej len „PIJ“) má cez svoju skupinu spoločností zásadný vplyv na súkromný sektor slovenského zdravotníctva horizontálne i vertikálne, stručne zhrnuté s údajmi o veľkosti tržieb za posledný rok: najväčšia sieť lekární Dr. Max (363 mil. eur) – zastrešuje spoločnosť MIRAKL, a. s., najväčšia sieť súkromných nemocníc Svet Zdravia (305 mil. eur), významná sieť polikliník ProCare (51 mil. eur – časť SVALZ) a v neposlednom rade na všetkých kohútikoch naprieč týmito kanálmi stojí ZP Dôvera (1 425 mil. eur – uvedená čiastka je predpísané poistné po prerozdelení).

Graf č. 2 Dominancia PIJ v slovenskom zdravotníctve podľa tržieb v mil. eur za rok 2020

Dominancia PIJ v slovenskom zdravotníctve podľa tržieb v mil. eur za rok 2020

Kým pred razantným vstupom PIJ do slovenského zdravotníctva v roku 2010 predstavoval čistý majetok (vlastné imanie) v rukách piatich fyzických osôb 1 miliardu eur, v roku 2020 narástol až na 2,5 miliardy eur. Je možné predpokladať, že k viac ako polovici tohto nárastu mohlo prispieť deravé potrubie slovenského zdravotníctva.

Graf č. 3 Nárast čistého majetku PIJ v mil. eur za roky 2010 – 2020

Nárast čistého majetku PIJ v mil. eur za roky 2010 - 2020
Zdroj: http://www.pentainvestments.com/en/about/annual-reports.aspx

Pôvodné plány viacerých ministrov a odborníkov na súkromný kapitál v slovenskom systéme zdravotníctva boli, aby sa čo najviac priblížil holandskému alebo nemeckému modelu. V holandskom i nemeckom systéme VZP je v porovnaní so Slovenskom značne vyššia trhová konkurencia, vnútroštátna legislatíva má implementované medzinárodné štandardy a rešpektuje európske právo. Inštitúcie v týchto krajinách fungujú na báze európskej smernice Solvency II a súkromným poisťovniam ani len nenapadne spochybniť sociálnu a solidárnu povahu činnosti, ktorú pod štátnym dohľadom v oblasti VZP vykonávajú.

Celú správu nájdete tu: https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2022/04/SPRAVA-O-CINNOSTI-UDZS-za-2021-FINAL_web.pdf

[1] Číslo: 2022/KOV/SKO/3/08 Bratislava 10. februára 2022. Rozhodnutie o prevzatí Medical Group SK.

Publikované: 26. novembra 2022
Naposledy upravené: 30. novembra 2022

Kategórie
Aktuality

Zdravotnú poisťovňu zmení od budúceho roka 180-tisíc ľudí

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) v tomto roku eviduje 213 395 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Akceptovaných bolo predbežne 180 399 prihlášok, neakceptovaných bolo 32 996, počet neakceptovaných prihlášok oproti minulému roku klesol.

Podiel predbežne akceptovaných a neakceptovaných prihlášok k 1.1.2023 a celkový prehľad prepoistenia na rok 2023
Orientačná mapa počtu poistencov s akceptovanou prihláškou a identifikovaným trvalým pobytom v SR

Zdravotná poisťovňa oznamuje úradu potvrdenie prihlášky pri zmene zdravotnej poisťovne podľa zákona č. 580/2004 Z. z. do 5. decembra príslušného kalendárneho roka. Ide preto o predbežné výsledky prepoistenia.

Sumárny prehľad za posledných 5 rokov

Úrad tento rok vzhľadom na podozrenia z nekalých prepoisťovacích praktík, na ktoré sme minulý rok upozornili, analyzoval tento rok prepoistenie jednotlivo v rokoch 2018 až 2022, aj sumárne za posledných päť rokov. Podrobné údaje sú zverejnené v interaktívnej časti webovej  stránky úradu: Zmena zdravotnej poisťovne – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (udzs-sk.sk)

Z dát vyplýva, že za posledných 5 rokov sa päťkrát prepoistilo 6 526 poistencov, ktorí predstavujú 1,01 %.  Štyrikrát sa prepoistilo 18 764 ľudí, trikrát 33 234 ľudí, čo predstavuje 5,13 % poistencov. Dvakrát za uvedené obdobie zmenilo zdravotnú poisťovňu 79 525 ľudí, teda 12,28 %. (graf č. 1)

Z analyzovaných dát ďalej vyplýva, že obec Lomnička v okrese Stará Ľubovňa dominuje v top 30 obciach s najintenzívnejším prepoisťovaním za roky 2018 až 2022. V tejto obci sa 3 a viackrát prepoistilo 40 % obyvateľov obce. Nasleduje Ruská Voľa v okrese Vranov nad Topľou s 34 % obyvateľstva, na treťom mieste bola obec Lipovec v okrese Rimavská Sobota.

Grafické znázornenie najrozporuplnejšej časti prepoisťovacej kampane podľa obcí nájdete nižšie. Vyplýva z neho, že v najchudobnejších obciach Slovenska sa za 5 rokov 3 a viackrát prepoistilo takmer 60-tisíc poistencov. (graf č. 2)

Na základe ďalších údajov zverejnených v blogu Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR (https://dennikn.sk/blog/3074009/konkurencia-zisk-a-zdravie-najchudobnejsich/) úrad odhaduje, že poisťovne vynaložili za toto obdobie len na odmeny prepoisťovacím agentom desiatky miliónov eur z verejného zdravotného poistenia, v súvislosti s podvodným prepoisťovaním už úrad podal trestné oznámenie, o nových súvislostiach bude informovať Generálnu prokuratúru.

Graf č. 1

Opakované prepoistenia v rokoch 2018 až 2022

Graf č. 2

Top 30 obcí s najintenzívnejším prepoisťovaním za roky 2018 - 2022
Publikované: 22. novembra 2022
Naposledy upravené: 23. novembra 2022

Kategórie
Aktuality

Útoky na nezávislosť úradu zo strany médií blízkych Pente sa stupňujú

Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) Renáta Bláhová registruje zvýšený záujem médií blízkych finančnej skupine Penta o podnet bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ktorým sa bude v krátkom čase zaoberať parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.

V predmetných článkoch sa verejnosti pripomína aj daňové poradenstvo, ktoré Renáta Bláhová ako daňová poradkyňa poskytovala bývalému  prezidentovi Andrejovi Kiskovi v čase, keď sa ho politické špičky Smeru snažili očierniť a skompromitovať vo veci údajného daňového podvodu spoločnosti KTAG. Tú, ako je známe, Andrej Kiska vlastní spolu so svojím bratom Jaroslavom.

Predsedníčka úradu považuje za potrebné zopakovať, tak, ako to uviedla aj v rozhovore pre TREND v roku 2019 (https://www.trend.sk/financie/danova-poradkyna-pripad-kiskovej-firmy-moze-dostat-europsky-sud), že účtovanie nákladov spojených s prezidentskou kampaňou do nákladov spoločnosti KTAG a následná žiadosť o vyplatenie nadmerného odpočtu DPH boli sporné a finančná správa neporušila žiadny zákon, keď tento nadmerný odpočet neuznala.

V daňovej a obchodnej praxi sa však bežne vyskytujú prípady, keď podnikateľ a finančná správa majú odlišný pohľad na náklady podniku z hľadiska ich daňovej uznateľnosti.

Spoločnosť KTAG prijala stanovisko finančnej správy, nadmerného odpočtu sa vzdala a nevymáhala ho súdnou cestou. Štátu teda nebola spôsobená žiadna škoda. Z fiškálneho pohľadu sa v hodnotovo tak nevýznamnom prípade daňovníka, ktorý dobrovoľne spolupracoval, ešte nestalo, že bolo iniciované trestné stíhanie. Opačný postoj štátnej správy je nielen neefektívny, ale podnikatelia ho môžu považovať za nebezpečný precedens. A presne toto bolo predmetom rozhovoru Renáty Bláhovej ako daňovej poradkyne prezidenta Andreja Kisku s vtedajším prezidentom a dnes spolupracujúcim obvineným z korupcie Františkom Imreczem, vtedy prezidentom Finančnej správy, v prezidentskom paláci.

Ak médiá blízke finančnej skupine Penta považujú za potrebné dávať podnet exministra Rudolfa Zajaca do súvislosti s daňovou kauzou prezidenta Andreja Kisku, predsedníčka úradu ich žiada, aby potom uvádzali pravdivo všetky súvislosti vrátane tej, že bývalý predseda vlády a minister vnútra sú na základe výpovede Františka Imreczeho obvinení zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny a ohrozenia daňového tajomstva. Zistené skutočnosti podľa orgánov činných v trestnom konaní totiž nasvedčujú tomu, že práve cez daňovú kauzu spoločnosti KTAG útočili bezprecedentným a nezákonným spôsobom na prezidenta Andreja Kisku. Predsedníčka úradu podotýka, že hoci médiá blízke spoločnosti Penta neúplnými informáciami vytvárajú o jej osobe negatívny naratív, nič to nezmení na tom, že podnet bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca je neodôvodnený. Podozrenia, že porušila zákon tým, že „stále podniká“ (https://plus7dni.pluska.sk/kauzy/hegerovou-kiskovou-exporadkynou-bude-zaoberat-vybor-pre-nezlucitelnost-funkcii), vykazujú črty ďalšieho pokusu zasahovať do práce úradu v prospech záujmových skupín, ktoré sa snažia ovládnuť slovenské verejné zdravotníctvo a vyžmýkať z neho zisk.

Do pozornosti dávame aj súvislosť, že médiá blízke finančnej skupine Penta sa proti osobe predsedníčky úradu intenzívne aktivizovali hneď po tom, ako úrad zverejnil, že sa zdravotnej poisťovni Dôvera a ani akcionárom Penty neospravedlní:  https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2022/11/TS_UDZS-sa-neospravedlni_9.11.2022.pdf. Predsedníčka úradu nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nemá žiadnu vedomosť o tom, že by ako verejný funkcionár bola v konflikte záujmov. Podrobné vysvetlenie k podnetu exministra Rudolfa Zajaca zaslala parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý má zasadnúť tento týždeň.

Publikované: 21. novembra 2022
Naposledy upravené: 21. novembra 2022

Kategórie
Aktuality

Úrad konal vo verejnom záujme, zdravotnej poisťovni Dôvera ani jej akcionárom sa neospravedlní

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sa neospravedlní spoločnosti Zdravotná poisťovňa Dôvera, a. s., (ďalej len „ZP Dôvera alebo poisťovňa“) za tvrdenia uvedené v Správe o činnosti úradu za rok 2021 a následne v tlačovej správe z 23. mája 2022.

Nevyhovie ani žiadosti ZP Dôvera o odstránenie 13 namietaných tvrdení z predmetných dokumentov a nevyplatí poisťovni ani požadovanú nemajetkovú ujmu vo výške 32 300,- eur.

Po dôkladnom preštudovaní jej návrhu, ako aj po osobnom stretnutí za účasti akcionárov, ktoré sa uskutočnilo 26. septembra, úrad dospel k záveru, že uplatňované nároky ZP Dôvera nepovažuje za oprávnené. Vyjadrenie k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci poslal úrad právnemu zástupcovi ZP Dôvera  – advokátskej kancelárii Dentons Europe CS LLP 28. októbra.

„Naším cieľom nebolo a ani nie je ohroziť alebo poškodiť dobrú povesť poisťovne. Sme presvedčení, že pri poskytovaní informácií verejnosti v správe o našej činnosti a v tlačovej správe sme postupovali správne, zákonne a prísne v medziach zákonných kompetencií,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Úrad vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že správa o jeho činnosti a nadväzujúca tlačová správa obsahujú výlučne odborné názory úradu, ktoré sú založené na pravdivých podkladoch a je ich možné overiť.

Ak sa úrad zaoberá otázkami vlastníctva a spôsobu účtovania poistného kmeňa zdravotnej poisťovne, robí to v zmysle svojich zákonných kompetencií a vo verejnom záujme, aby predišiel konaniu, ktoré by ohrozovalo solventnosť zdravotných poisťovní a poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom.

Úrad berie ako fakt, že ZP Dôvera ako jediná účtuje nadobudnutý poistný kmeň ako nehmotný majetok, s čím úzko súvisí aj obava úradu o nadhodnotení majetku poisťovne. Táto obava však má čisto ekonomický charakter.

Úrad svoje tvrdenia opiera o dokumenty, ktoré preukazujú, že v roku 2008 bola kúpna cena predávaného 51-percentného podielu v zdravotnej poisťovni APOLLO medzi nezávislými subjektmi E.I.C., a. s., a AGEL, a. s., stanovená na 200 miliónov korún (približne 6,6 mil. eur). Je potom prirodzené, že následné ocenenie nadobudnutej časti poistného kmeňa ako nehmotného majetku zdravotnej poisťovne až na sumu 485 miliónov eur vyvoláva otázky.

Ich objasnenie úrad považuje za dôležité aj s ohľadom na súčasnú hodnotu vlastného imania zdravotnej poisťovne, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri nariadení ozdravného plánu i nútenej správy v zmysle stále platnej legislatívy.

Dôležitú úlohu však hrajú aj z pohľadu dopadov na rozpočet verejnej správy SR. Spomínané ocenenie poistného kmeňa umožnilo ZP Dôvera vykázať z verejného zdravotného poistenia v rokoch 2010 až 2020 zisk po zdanení v celkovej výške takmer 700 mil. eur a v rokoch 2011 až 2015 z neho vyplatiť mimoriadnu dividendu približne 200 mil. eur aj cyperskej schránke Prefto.

Súvisiace splátky úveru na výplatu týchto ziskov akcionárom súkromných zdravotných poisťovní si všíma aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a v Hodnotiacej správe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 skonštatovala, že mali negatívny vplyv na verejné financie.

Zároveň upozorňuje na to, že splátky zisku kryté z rozpočtu verejnej správy závisia od rozhodnutí súkromných akcionárov a nepodliehajú vopred stanoveným pravidlám (napríklad vopred dané splátky úverov sa môžu zmeniť, nerozdelený zisk sa môže vyplatiť formou dividend). RRZ pri vyčíslení rizík prihliadla na priemernú výšku výplat v rokoch 2012 až 2019 (ročný priemer dosiahol 61 mil. eur) a disponibilnú sumu (zostatok nerozdeleného zisku a očakávané hospodárenie v danom roku). Na základe výšky nerozdeleného zisku súkromných zdravotných poisťovní v sume takmer 190 miliónov eur RRZ odhadla možný negatívny dopad na rozpočet  na úrovni 30 mil. eur v roku 2021 a následne 50 mil. eur každoročne v rokoch 2022 a 2023.

„Opätovne budeme apelovať na to, aby sa po takmer 20 rokoch aj na Slovensku zaviedol európsky štandard do systému verejného zdravotného poistenia, ktorým tečie 6 miliárd eur ročne, a ktorý nie je regulovaný, napriek tomu, že ho ovláda oligopol troch zdravotných poisťovní. Máme za to, že v žiadnej inej krajine Európskej únie platby zisku súkromným akcionárom zdravotných poisťovní nemôžu byť kryté na úkor rozpočtu verejnej správy“, dodáva na záver predsedníčka úradu.

 

Publikované: 9. novembra 2022
Naposledy upravené: 9. novembra 2022