Úrad vydal Vestník č. 1 (PDF, 679 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac november 2025, novelu metodického usmernenia 12/14/2014 a cenník výkonov a služieb SLaPA pracovísk pre rok 2026.
Úrad zverejnil Vestník č. 5 (PDF, 649 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac február 2023.
Minulý týždeň Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) zaregistroval mediálnu pozornosť ohľadne možnej príčinnej súvislosti hypotetickej nadúmrtnosti počas pandémie a politickej zodpovednosti. Mediálny záujem sa opiera najmä o závery dokumentu,
ktorý finančne podporila ZP Dôvera. Túto tlačovú správu úrad pripravil s cieľom efektívne odpovedať na dotazy médií, aspoň stručne zhodnotiť fakty, o ktoré sa závery dokumentu opierajú a pomôcť tak objektívne informovať verejnosť.
Podľa zástupcu predsedníčky úradu MUDr. Mgr. Michala Palkoviča, PhD., MHA, MPH pandémia Covid-u 19 bol absolútne nový svetový fenomén po všetkých stránkach – od epidemiologickej až po kultúrnu a sociologickú.
„Pri prebiehajúcej pandémii sa robia rozhodnutia na základe aktuálnych poznatkov vedy ako aj ekonomických možností štátu vrátane kapacity zdravotníctva, za pochodu. Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom
postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne. Dokument totiž vykazuje vážne metodologické nedostatky, a to najmä ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb. V dôsledku toho prichádza síce k mediálne ohromujúcim, ale zavádzajúcim záverom. Spolu s konzíliom odborníkov
pripravíme na tento materiál odborne fundovanú reakciu, v ktorej vysvetlíme, prečo z odborného pohľadu nejde o relevantný podklad,“ povedal Michal Palkovič.
Úrad chce v tejto súvislosti upozorniť, že sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie sa počas kritického obdobia pandémie veľmi intenzívne venovala aj zverejňovaniu dát o priebežnom počte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, až kým počet úmrtí na ochorenie (PDF, 348 KB)
COVID-19 za mesiac neklesol pod 500. Autori v médiách citovaného dokumentu opomenuli nielen tieto štatistiky, spracované v súlade s kritériami v štruktúre TESSy, kde sa práve Slovensko stalo priekopníkom a má jednu z najkvalitnejších štatistík EÚ, ale ich pozornosti ušla aj publikácia Poučenia z Covidu, ktorá bola uverejnená v júni 2022.
V časti Zdravotníctvo tejto publikácie je zverejnený aj graf Epidemiologická hrozba vo vybraných krajinách EÚ spracovaný úradom na základe dát dodaných z European Centre for Disease Prevention and Control pre relevantný región Slovenska (graf na prvej strane). „Z neho vyplýva, že miera zvládnutia pandémie na Slovensku v zásade kopírovala vývoj v susedných krajinách,“ povedala predsedníčka úradu Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M. „Dokument, ktorého kľúčový graf porovnáva Slovensko v princípe so škandinávskymi krajinami a vynecháva krajiny so Slovenskom susediace, nespĺňa základné kritériá nezávislej analýzy, nakoľko porovnáva neporovnateľné,“ uzavrela.
Predvianočné schválenie novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach parlamentom, na ktorej pracovali od mája desiatky odborníkov (PDF, 939 KB), a ktorú už podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová, je malý zázrak.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) považuje najmä reguláciu zisku zdravotných poisťovní za historicky významný krok k lepšiemu využívaniu zdrojov zo zdravotného poistenia v prospech poistencov. Schválené znenie určuje primeraný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne vo výške 1 % z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného.
„Napriek mnohým politickým deklaráciám od zdravotníckej reformy bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v roku 2004 (https://komentare.sme.sk/c/23110194/zajacova-nepodarena-reforma-konecne-presla-servisom.html) neboli na výšku zisku dané žiadne administratívne obmedzenia, čo vychyľovalo rovnováhu medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako verejnej služby a záujmami súkromného kapitálu v prospech akcionárov zdravotných poisťovní,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.
Podľa nových pravidiel, ak zdravotná poisťovňa dosiahne kladný výsledok hospodárenia, ktorý je vyšší ako primeraný výsledok hospodárenia (1 % z poistného), rozdiel je povinná použiť na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia. Z neho sa bude financovať napríklad úhrada špeciálnych liekov, zdravotných výkonov či realizácia preventívnych programov.
Novela zároveň zadefinovala spôsob výpočtu sumy z poistného, ktorú bude musieť zdravotná poisťovňa použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti. Zdravotným poisťovniam sa ukladá povinnosť použiť na zdravotnú starostlivosť a súvisiace náklady najmenej 95,1 % z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného, zvýšený o koeficient stanovený zákonom, ktorý zohľadňuje veľkosť poistného kmeňa zdravotnej poisťovne.
Na druhej strane je úrad nútený vyjadriť sklamanie, keďže poslanci citovanou novelou zákona o zdravotných poisťovniach odňali právomoc nariadiť zdravotnej poisťovni predložiť na schválenie ozdravný plán, ak jej vlastné imanie v dôsledku straty kleslo pod minimálnu výšku základného imania. Úrad má obavu, že odňatie tejto kompetencie predstavuje riziko z hľadiska finančnej stability verejného zdravotného poistenia.
„Po novom bude prijatie obdobných opatrení ponechané takpovediac na dobrej vôli zdravotnej poisťovne a dodržiavaní bežných ustanovení obchodného zákonníka, ktoré definujú, kedy sa akákoľvek obchodná spoločnosť nachádza v kríze. Úrad bude apelovať na štatutárny orgán poisťovne, aby sledoval, či je poisťovňa predlžená alebo jej v dôsledku nepriaznivého pomeru vlastného imania a záväzkov hrozí úpadok, to však z pohľadu úradu nevytvára dostatočnú záruku pre stabilitu systému verejného zdravotného poistenia,“ povedala predsedníčka úradu.
Väčšinu prijatých zmien však úrad hodnotí jednoznačne pozitívne. Na návrh úradu sa napríklad zaviedli povinné náležitosti späť-vzatia prihlášok podaných do zdravotných poisťovní. Zdokonalili sa ustanovenia týkajúce sa vzájomnej výmeny údajov medzi zdravotnými poisťovňami, ďalšími externými subjektami a úradom, čo má význam práve v kontexte medializovaných nekalých praktík pri nábore poistencov. Tiež sa explicitne upravili podmienky, za ktorých zdravotná poisťovňa odmietne prijatie alebo potvrdenie prihlášky.
Úrad podľa slov jeho predsedníčky naďalej považuje za nevyhnutné novelizovať súčasnú, princípom štátnej správy odporujúcu, právnu úpravu vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby a túto agendu vrátiť z nezávislého úradu do pôsobnosti príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR.
Úrad zverejnil Vestník č. 1 (PDF, 782 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac november 2022.
Úrad zverejnil Vestník č. 15 (PDF, 639 KB). Obsahuje návrh rozpočtu úradu na roky 2023 až 2025.
Slovensky
English