Kategória: Aktuality

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) pravidelne sleduje finančnú situáciu všetkých troch zdravotných poisťovní. Zdravotné poisťovne poskytli úradu predbežné neauditované účtovné závierky za rok 2022, ktoré sú podrobne zhrnuté v úradnom vestníku (https://www.udzs-sk.sk/wpcontent/uploads/2023/02/VE_2_2023.pdf (PDF, 773 KB)) a v skratke nižšie.

U zdravotných poisťovní s vykázanou nižšou likviditou v predchádzajúcom roku došlo k miernemu zvýšeniu disponibilných peňažných prostriedkov, zároveň však došlo aj k nárastu záväzkov a nákladov na zdravotnú starostlivosť. Všetky zdravotné poisťovne splnili zákonnú požiadavku na minimálnu výšku vlastného imania. Vlastné imanie sa však v zdravotných poisťovniach Dôvera a Union oproti roku 2021 znížilo, v prípade Dôvery v dôsledku účtovnej straty, v prípade Unionu kvôli vyplateniu dividend v hodnote 4,9 milióna eur. Nárast vlastného imania vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni bol ovplyvnený predovšetkým navýšením základného imania v roku 2022 o 160 miliónov eur. Na základe uvedených predbežných údajov úrad nepredpokladá významné zlepšenie v kľúčových ukazovateľoch likvidity a kapitálovej primeranosti.

Na základe predbežných neauditovaných výkazov bolo poistné v hrubej výške za rok 2022 6,1 miliardy eur, čo predstavuje nárast o 6 % v porovnaní s rokom 2021. Náklady na zdravotnú starostlivosť vzrástli predbežne o 8 %. V roku 2022 vykázali zdravotné poisťovne súhrnne stratu v sume takmer 160 mil. eur. 

Zvýšené náklady na zdravotnú starostlivosť a následná strata sú ovplyvnené viacerými faktormi, a to najmä makroekonomickými zmenami a súvisiacim nárastom cien, väčším objemom poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ktorá bola v predchádzajúcom roku z dôvodu pandémie odložená, nekonzistentným prístupom k tvorbe technických rezerv, ako aj netransparentným nastavením úhradových mechanizmov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré vedú k nerovnému financovaniu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Netransparentné nastavenie úhradových mechanizmov sa týka tak ambulantného sektora (https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2023/01/TS_AmbulancieNoHelikopterMoney_30.1.2023.pdf (PDF, 277 KB)), ako aj nemocníc (https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/blogy-uhp/2022/nerovne-financovanie-nemocnic/ ).

Detailnejšie informácie o hospodárení zdravotných poisťovní v roku 2022 zverejní úrad po ukončení auditu účtovných závierok v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2022, obdobne ako v minulom roku (https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2022/06/Sprava-o-stave-vykonavania-VZP-za-2021.pdf (PDF, 4 MB)).

Úrad zverejnil Vestník č. 2 (PDF, 773 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac december 2022 a predbežné neauditované výsledky hospodárenia ZP k 31. decembru 2022.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) víta, že vláda sa zaviazala poskytnúť zdravotným poisťovniam do systému verejného zdravotného poistenia ďalších 283 mil. eur.

„Pozornosti úradu neuniklo, že ak by zdravotné poisťovne súhlasili s medializovaným 20 % zvýšením platieb rovnako pre všetkých lekárov a špecialistov, budú tak konať v rozpore s princípom obozretného hospodára“ ozrejmila predsedníčka úradu Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M.

Akútny problém s vyberaním poplatkov vznikol najmä u tých špecializácií, ktoré sú dlhodobo podfinancované a u ktorých napr. v susednej Českej republike za obdobný výkon dostane špecialista o 200 alebo aj 300 % vyššie ocenenie (PDF, 690 KB). Navýšenie platby o 20 % práve najviac ohrozené špecializácie nezachráni, práve naopak, pokriví nefunkčný systém ešte viac.

„Ceny niektorých výkonov, ktoré zdravotné poisťovne hradia poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, nepostačujú na primerané mzdové ohodnotenie lekárov a prevádzku ambulancie aj bez toho, aby sme mali problém s energiami. Ako príklad môžeme uviesť komplexné vyšetrenie v odbornostiach pneumológia, imunoalergológia, dermatovenerológia, diabetológia, ktoré trvá aj viac ako 30 minút, avšak lekár za daný výkon dostane zo strany zdravotnej poisťovne len okolo 13 eur. Pri následných a kontrolných vyšetreniach sú ceny ešte podstatne nižšie.“ vysvetlila riaditeľka nového odboru úradu, Odboru dohľadu nad nákupom zdravotnej starostlivosti, Ing. Jana Navrátilová, MBA. „Z tejto sumy má lekár vykryť svoje mzdové nároky, mzdové nároky zdravotnej sestry, odvody a pokryť ešte aj ďalšie výdavky spojené s prevádzkou ambulancie. Pri zohľadnení relevantných nákladov je cenové ohodnotenie  výkonov zo strany zdravotných poisťovní u viacerých odborností špecializovanej ambulantnej starostlivosti absolútne nedostačujúce.“ dodala. Obrovské rozdiely v cenách niektorých výkonov v porovnaní s inými krajinami, napr. s Českou republikou, znázorňujú aj grafy, ktoré úrad spracoval a predložil vláde v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2021 (PDF, 4 MB) (ilustrácia na ďalšej strane).

Naproti tomu, naďalej existujú segmenty, ktoré sú nadhodnotené, významne sa líši aj ocenenie zdravotných výkonov medzi zdravotnými poisťovňami, na čo upozorňujú aj analytické jednotky MF SR a MZ SR (UHP a IZA). Pri zavedení benchmarkovania cien a objemov len v oblasti spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek (SVaLZ) by sa mohli dosiahnuť úspory vo výške desiatok miliónov eur.

Jednou z hlavných úloh vstupu súkromného kapitálu do zdravotných poisťovní pred takmer 20 rokmi bolo zabezpečenie rozumného hospodárenia a férovej distribúcie zdravotných odvodov, ktoré vyberajú od občanov.

Je potrebné, aby sa pri vyjednávaní o cenách medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a zdravotnými poisťovňami v rozumnej miere uplatňoval princíp ceny obvyklej a obvyklých štatistických rozpätí cien poskytovaných zdravotných služieb v regióne. Takéto údaje sú k dispozícii pre všetky druhy špecializácii už dlhú dobu aj na webovom sídle českého ministerstva zdravotníctva (https://szv.mzcr.cz/Vykon), nie je potrebné čakať ďalšie roky na to, či sa niečo obdobné podarí aj na Slovensku. Uvedený zdroj ako základ benchmarkovania odporúčame zdravotným poisťovniam i združeniam zastupujúcim ambulantných poskytovateľov.

„Je veľmi žiadúce, aby slovenské zdravotníctvo bolo dlhodobo finančne udržateľné bez dodatočného oddlžovania a netransparentného zaťažovania pacientov poplatkami, aby tých 283 miliónov eur, ktoré poskytne vláda poisťovniam, bolo rozdelených spravodlivo tam, kde ich najviac treba, a nie podľa toho, ktorý poskytovateľ má širšie lakte“ uzavrela predsedníčka úradu.

Graf: Ilustratívne porovnanie cien medzi SR a ČR – PNEUMOLÓGIA

Minulý týždeň Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) zaregistroval mediálnu pozornosť ohľadne možnej príčinnej súvislosti hypotetickej nadúmrtnosti počas pandémie a politickej zodpovednosti. Mediálny záujem sa opiera najmä o závery dokumentu,
ktorý finančne podporila ZP Dôvera. Túto tlačovú správu úrad pripravil s cieľom efektívne odpovedať na dotazy médií, aspoň stručne zhodnotiť fakty, o ktoré sa závery dokumentu opierajú a pomôcť tak objektívne informovať verejnosť.

Podľa zástupcu predsedníčky úradu MUDr. Mgr. Michala Palkoviča, PhD., MHA, MPH pandémia Covid-u 19 bol absolútne nový svetový fenomén po všetkých stránkach – od epidemiologickej až po kultúrnu a sociologickú.

„Pri prebiehajúcej pandémii sa robia rozhodnutia na základe aktuálnych poznatkov vedy ako aj ekonomických možností štátu vrátane kapacity zdravotníctva, za pochodu. Netvrdíme, že sa neurobili v tých vypätých chvíľach žiadne chyby, hodnotiť však takýmto účelovým spôsobom
postupy, ktoré sa robili v dobrej viere zachrániť čo najväčší počet životov, je minimálne neadekvátne. Dokument totiž vykazuje vážne metodologické nedostatky, a to najmä ignoruje epidemiológiu a základné mechanizmy šírenia infekčných chorôb. V dôsledku toho prichádza síce k mediálne ohromujúcim, ale zavádzajúcim záverom. Spolu s konzíliom odborníkov
pripravíme na tento materiál odborne fundovanú reakciu, v ktorej vysvetlíme, prečo z odborného pohľadu nejde o relevantný podklad,“ povedal Michal Palkovič.

Úrad chce v tejto súvislosti upozorniť, že sekcia súdneho lekárstva a patologickej anatómie sa počas kritického obdobia pandémie veľmi intenzívne venovala aj zverejňovaniu dát o priebežnom počte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, až kým počet úmrtí na ochorenie (PDF, 348 KB)
COVID-19 za mesiac neklesol pod 500. Autori v médiách citovaného dokumentu opomenuli nielen tieto štatistiky, spracované v súlade s kritériami v štruktúre TESSy, kde sa práve Slovensko stalo priekopníkom a má jednu z najkvalitnejších štatistík EÚ, ale ich pozornosti ušla aj publikácia Poučenia z Covidu, ktorá bola uverejnená v júni 2022.

V časti Zdravotníctvo tejto publikácie je zverejnený aj graf Epidemiologická hrozba vo vybraných krajinách EÚ spracovaný úradom na základe dát dodaných z European Centre for Disease Prevention and Control pre relevantný región Slovenska (graf na prvej strane). „Z neho vyplýva, že miera zvládnutia pandémie na Slovensku v zásade kopírovala vývoj v susedných krajinách,“ povedala predsedníčka úradu Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M. „Dokument, ktorého kľúčový graf porovnáva Slovensko v princípe so škandinávskymi krajinami a vynecháva krajiny so Slovenskom susediace, nespĺňa základné kritériá nezávislej analýzy, nakoľko porovnáva neporovnateľné,“ uzavrela.

Predvianočné schválenie novely zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach parlamentom, na ktorej pracovali od mája desiatky odborníkov (PDF, 939 KB), a ktorú už podpísala aj prezidentka Zuzana Čaputová, je malý zázrak.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) považuje najmä reguláciu zisku zdravotných poisťovní za historicky významný krok k lepšiemu využívaniu zdrojov zo zdravotného poistenia v prospech poistencov. Schválené znenie určuje primeraný výsledok hospodárenia zdravotnej poisťovne vo výške 1 % z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného.

„Napriek mnohým politickým deklaráciám od zdravotníckej reformy bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v roku 2004 (https://komentare.sme.sk/c/23110194/zajacova-nepodarena-reforma-konecne-presla-servisom.html) neboli na výšku zisku dané žiadne administratívne obmedzenia, čo vychyľovalo rovnováhu medzi poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako verejnej služby a záujmami súkromného kapitálu v prospech akcionárov zdravotných poisťovní,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Podľa nových pravidiel, ak zdravotná poisťovňa dosiahne kladný výsledok hospodárenia, ktorý je vyšší ako primeraný výsledok hospodárenia (1 % z poistného), rozdiel je povinná použiť na tvorbu alebo doplnenie fondu kvality zdravia. Z neho sa bude financovať napríklad úhrada špeciálnych liekov, zdravotných výkonov či realizácia preventívnych programov.

Novela zároveň zadefinovala spôsob výpočtu sumy z poistného, ktorú bude musieť zdravotná poisťovňa použiť na úhradu zdravotnej starostlivosti. Zdravotným poisťovniam sa ukladá povinnosť použiť na zdravotnú starostlivosť a súvisiace náklady najmenej 95,1 % z predpísaného poistného v hrubej výške upraveného o vplyv prerozdeľovania poistného, zvýšený o koeficient stanovený zákonom, ktorý zohľadňuje veľkosť poistného kmeňa zdravotnej poisťovne.

Na druhej strane je úrad nútený vyjadriť sklamanie, keďže poslanci citovanou novelou zákona o zdravotných poisťovniach odňali právomoc nariadiť zdravotnej poisťovni predložiť na schválenie ozdravný plán, ak jej vlastné imanie v dôsledku straty kleslo pod minimálnu výšku základného imania. Úrad má obavu, že odňatie tejto kompetencie predstavuje riziko z hľadiska finančnej stability verejného zdravotného poistenia.

„Po novom bude prijatie obdobných opatrení ponechané takpovediac na dobrej vôli zdravotnej poisťovne a dodržiavaní bežných ustanovení obchodného zákonníka, ktoré definujú, kedy sa akákoľvek obchodná spoločnosť nachádza v kríze. Úrad bude apelovať na štatutárny orgán poisťovne, aby sledoval, či je poisťovňa predlžená alebo jej v dôsledku nepriaznivého pomeru vlastného imania a záväzkov hrozí úpadok, to však z pohľadu úradu nevytvára dostatočnú záruku pre stabilitu systému verejného zdravotného poistenia,“ povedala predsedníčka úradu.

Väčšinu prijatých zmien však úrad hodnotí jednoznačne pozitívne. Na návrh úradu sa napríklad zaviedli povinné náležitosti späť-vzatia prihlášok podaných do zdravotných poisťovní. Zdokonalili sa ustanovenia týkajúce sa vzájomnej výmeny údajov medzi zdravotnými poisťovňami, ďalšími externými subjektami a úradom, čo má význam práve v kontexte medializovaných nekalých praktík pri nábore poistencov. Tiež sa explicitne upravili podmienky, za ktorých zdravotná poisťovňa odmietne prijatie alebo potvrdenie prihlášky. 

Úrad podľa slov jeho predsedníčky naďalej považuje za nevyhnutné novelizovať súčasnú, princípom štátnej správy odporujúcu, právnu úpravu vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby a túto agendu vrátiť z nezávislého úradu do pôsobnosti príslušného orgánu štátnej správy, ktorým je Ministerstvo zdravotníctva SR.      

 

Úrad zverejnil Vestník č. 1 (PDF, 782 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac november 2022.

Úrad zverejnil Vestník č. 15 (PDF, 639 KB). Obsahuje návrh rozpočtu úradu na roky 2023 až 2025.