Autor web udzs

Zverejnenie odborného usmernenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“) na vykonávanie úhrad podľa klasifikačného systému SK-DRG (číslo: S24447-2023-OKCÚS-1) prináša od 1. januára 2024 do ústavnej zdravotnej starostlivosti transparentnosť a rovnaké platby od zdravotných poisťovní poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti pri vybraných skupinách diagnóz. Týmto krokom sa z DRG systému stáva nielen systém pre vykazovanie, ale spúšťa sa po častiach ako úhradový mechanizmus. V praxi to znamená, že tento systém určí presnú výšku platby nemocniciam za hospitalizačný prípad, ktorá zohľadňuje finančnú náročnosť hospitalizácie cez relatívnu váhu, ale zároveň aj objem disponibilných zdrojov v ústavnej zdravotnej starostlivosti cez základnú sadzbu.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) vníma zavedenie DRG ako úhradového mechanizmu ako prvý krok v tvorbe pravidiel, ktoré zavedú do systému verejného zdravotného poistenia prehľadnosť, spravodlivosť a efektívnosť. „Neexistencia DRG systému ako úhradového mechanizmu v spojení s uplatňovaním princípu zmluvnej voľnosti deformujú finančné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami,“ zhrnula predsedníčka úradu Renáta Bláhová na tlačovej konferencii úradu 9. mája 2023. Na tejto konferencii úrad zverejnil výsledky analýzy, ktorá potvrdila chýbajúcu transparentnosť a nerovné platby nemocniciam od zdravotných poisťovní v rámci ústavnej zdravotnej starostlivosti. Na tento problém opakovane upozorňoval aj Útvar hodnoty za peniaze (ďalej len „ÚHP“), naposledy vo svojom komentári Nerovné financovanie nemocníc.

Absenciu dostatočných pravidiel v systéme verejného zdravotného poistenia si zjavne uvedomovala aj úradnícka vláda a jej minister zdravotníctva Michal Palkovič, ktorý si do Programového vyhlásenia vlády SR, medzi krátkodobé priority v oblasti zdravotníctva, stanovil okrem iného aj zavedenie DRG systému ako platobného mechanizmu pre nemocnice. „Zverejnením tohto odborného usmernenia MZ SR zavŕšilo proces zavádzania DRG ako úhradového mechanizmu, ktorý trval 13 rokov a Slovensko ho tak zavádza ako posledná krajina EÚ“ ozrejmil minister zdravotníctva.

Tento bod v Programovom vyhlásení úradníckej vlády bol spúšťačom celého procesu. V reakcii na to bola Centrom pre klasifikačný systém DRG (ďalej len „CKS“) vytvorená pracovná skupina zahŕňajúca dotknuté strany, medzi inými poisťovne, poskytovateľov a úrad. Táto pracovná skupina, aj napriek dynamickému predvolebnému obdobiu a letným dovolenkám, na týždennej báze pracovala na príprave a zadefinovaní pravidiel pre DRG úhradový mechanizmus. „Teší nás, že v tak krátkom čase sa podarilo naštartovať tento z pohľadu transparentnosti a efektívnosti nemocníc veľmi dôležitý projekt“ uviedla riaditeľka CKS pri MZ SR Angelika Szalayová. V lete o podrobnostiach projektu v spolupráci s UHP informoval CKS aj na tomto blogu:  https://dennikn.sk/blog/3470023/drg-a-financovanie-nemocnic/.

Týmto však práca na systéme SK-DRG nekončí, bude si v najbližších rokoch vyžadovať ešte veľa práce. Systém čaká pridávanie ďalších vhodných diagnóz, určenie ekonomicky oprávnených nákladov, riešenie otázky diferenciácie základných sadzieb medzi poskytovateľmi a v neposlednom rade riešenie zostávajúcej časti rozpočtov.

O zavedení DRG ako platobného mechanizmu panuje zhoda naprieč celým politickým spektrom, čo potvrdili expertky a experti politických strán svojimi vyjadreniami v rámci diskusie pod názvom „Hľadanie zhody v zdravotníctve – Ako má vyzerať reforma financovania sektora? (PDF, 645 KB)“, ktorú organizoval úrad 11. septembra 2023.

Úrad by sa chcel týmto poďakovať ministrovi Palkovičovi, že ho zaradil medzi svoje priority a dokázal vyvíjať dostatočný tlak na to, aby v pomerne krátkom čase bol tento úhradový mechanizmus spustený. Ďalej patrí vďaka CKS ako inštitúcii zastrešujúcej DRG systém, bez ktorej práce by to nebolo možné, a aj všetkým ostatným zúčastneným stranám, ktoré sa podieľali na príprave v rámci pracovných skupín vrátane ochotných pracovníkov štátnych nemocníc.

Úrad verí, že zhoda naprieč politickým spektrom nebola len predvolebným marketingom, a aj nová vláda a minister zdravotníctva bude považovať DRG úhradový mechanizmus za základný kameň regulácie cenotvorby v nákupe zdravotnej starostlivosti a bude pokračovať v jeho rozvíjaní a zlepšovaní.

Sumár z diskusie je zhrnutý v tlačovej správe úradu „Všetci tieňoví ministri zdravotníctva chcú vo financovaní sektora upratať. Či bude upratané je otázka. (PDF, 645 KB)“

Prehľad odpovedí z programov politických strán a/alebo samotných účastníkov diskusie „Hľadanie zhody v zdravotníctve – Ako má vyzerať reforma financovania sektora?“

Predvolebná diskusia s expertkami a expertmi politických strán pod názvom „Hľadanie zhody v zdravotníctve – Ako má vyzerať reforma financovania sektora?“ šla nad očakávanie do hĺbky.

Politické strany sa zhodujú, že slovenské zdravotníctvo sa ocitlo v mimoriadne vážnych problémoch a ich zdrojom je v prvom rade slabá regulácia zo strany štátu, a to vrátane finančného zdravia zdravotných poisťovní.

Nad očakávanie konštruktívne v predvolebnej diskusii, ktorú 11. septembra zorganizoval Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“), vyznelo hľadanie zhody straníckych expertiek a expertov v niektorých systémových otázkach. Prevažná zhoda panovala medzi nimi v odmietaní tvorby zisku zdravotných poisťovní z verejného zdravotného poistenia a vo vytvorení trhu so zdravotným pripoistením. Zdravotné pripoistenie by sa tak stalo tým priestorom, v ktorom zdravotné poisťovne súťažia o klientov a môžu dosahovať zisk.

„Úrad disponuje širokou škálou informácií o stave finančného zdravia zdravotníctva, o jeho systémových nedostatkoch a má eminentný záujem, aby nová vláda mala ambiciózny zdravotnícky program i dostatočnú politickú odvahu na jeho realizáciu,“ vyhlásila predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

V reakcii na jej kritické slová o oslabení kontrolných právomocí úradu nad zdravotnými poisťovňami a neprimerane mäkkých finančných kritériách ich fungovania expertka strany Hlas-SD Zuzana Dolinková povedala, že by zdravotné poisťovne mali byť pretransformované na správcov verejného zdravotného poistenia a v tom prípade by kontrolu nad nimi mohol vykonávať Najvyšší kontrolný úrad SR(NKÚ) alebo Národná banka Slovenska (NBS). Iný pohľad na dozornú funkciu štátu predstavila volebná líderka Demokratov Andrea Letanovská. Podľa jej slov kontrolu nad zdravotnými poisťovňami má naďalej vykonávať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, avšak treba mu vrátiť tie kompetencie, ktoré mu boli odňaté, a súčasne mu pridať ďalšie, aby si mohol riadne plniť tie úlohy, pre ktoré bol pôvodne vytvorený. Ak zhrnieme úvodné slová predsedníčky úradu a následnú diskusiu k tejto téme, je zrejmé, že finančný dohľad a kompetencie v zmysle európskeho štandardu, obdobne, ako má u komerčných poisťovní NBS, napriek tomu, že sme sprivatizovali zdravotné odvody pred 20 rokmi, nemá na Slovensku žiadna nezávislá inštitúcia. Miliardy eur v samostatnej časti rozpočtu verejnej správy teda efektívne nekontroluje nik. Nádejou na zmenu by mohlo byť, že preferenčne najsilnejšie politické strany chcú silný štát.

Nejednoznačne vyzneli názory expertiek a expertov na krížové vlastníctvo, pod ktorým sa v praxi myslí to, že finančná skupina Penta vlastní nielen zdravotnú poisťovňu Dôvera, ale aj nemocnice, polikliniky i sieť lekární. Zástupca Smeru-SD Vladimír Baláž sa k tejto otázke jednoznačne nevyjadril. Tomáš Szalay zo SaS v krížovom vlastníctve nevidí problém, o niečo opatrnejšie sa vyjadrili zástupkyne Hlasu-SD Zuzana Dolinková a Sme rodina Zuzana Šebová. Zo všetkých zástupcov bol najpriamejší Oskar Dvořák, ktorý potvrdil svoj postoj z kampane v roku 2020, že krížové vlastníctvo má „negatívne efekty“, kritický bol aj k tomu, že poisťovne si nesplnili úlohu a zlyháva aj štát ako regulátor. To, že krížové vlastníctvo je problém, a že sa s ním treba vysporiadať, naznačil aj Marek Krajčí za OĽaNO.

Finančné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti sa na Slovensku riadia princípmi zmluvnej voľnosti, štát teda prenechal neviditeľnej ruke trhu kontrolu nad miliardami eur v najcitlivejšom sektore, ktorý navyše ovláda oligopol. Túto situáciu veľmi kriticky vníma aj NKÚ. To, že na Slovensku dnes neexistuje nezávislý cenový regulátor, ktorý by zadefinoval, či objem peňazí, ktorý tečie do verejného rozpočtu pre zdravotníctvo, je dostatočný, veľmi negatívne vníma aj jeho predseda Ľubomír Andrassy. Mal by teda štát regulovať ceny tak, aby odrážali aspoň oprávnené náklady, za ktoré nemocnice a ambulancie liečenia pacientov? K cenovej regulácii sa otvorene prihlásili Andrea Letanovská (Demokrati), Zuzana Šebová (Sme rodina) a Andrej Janco (Republika). S pozitívnou odozvou sa stretlo aj zavedenie samotného jednotného klasifikačno-úhradového mechanizmu DRG do nemocníc. Tým sa podporí výkonnosť nemocníc, finančná odolnosť systému a zároveň spustí cenová regulácia v oblasti ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorá mešká 20 rokov.

Väčšia zhoda sa medzi expertkami a expertmi politických strán objavila aj v požiadavke, aby štát po vzore súkromných investorov (Agel, Penta) využíval výhody centralizovaného – teda holdingového riadenia svojich štátnych zdravotníckych zariadení. To znamená zamerať sa na efektívnosť napríklad pri rokovaniach s dodávateľmi nákladných zdravotníckych technológií či špeciálneho materiálu a ušetriť tak zdroje na zlepšenie zdravotnej starostlivosti vrátane zastavenia zadlžovania.

V politicky azda najcitlivejšej otázke, ktorou je vyberanie poplatkov od pacientov, boli zástupkyne a zástupcovia politických strán zajedno v tom, že v tejto oblasti dnes panuje živelnosť a chaos, ktorý treba upratať. Väčšina z nich bola proti poplatkom. V tejto súvislosti Tomáš Szalay zo SaS pripomenul, že poslanec Smeru Juraj Blanár sa v roku 2015 postaral o zrušenie poplatku za objednanie sa u zmluvného lekára. Tým sa však podľa neho problém nevyriešil, ale naopak spustil sa dnes kritizovaný živelný vývoj.

Diskusiu sme zhrnuli v prehľadnej tabuľke nižšie a celú si ju môžete pozrieť na adrese: https://www.youtube.com/watch?v=49_Cw6wMAqs&t=5050s

Prehľad odpovedí v programoch politických strán a/alebo samotných účastníkov podujatia

Na zmenu zdravotnej poisťovne majú poistenci posledné dni. Prihlášku je možné podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Prepoisťovacia kampaň je preto na svojom tohtoročnom vrchole. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) opakovane apeluje na obozretnosť poistencov.

Úrad upozorňuje poistencov, aby k otázke zmeny zdravotnej poisťovne pristúpili zodpovedne, nenechali sa zmiasť zavádzajúcou alebo neúplnou reklamou a radšej sa zamerali na to, ako im zdravotné poisťovne pomáhajú riešiť problémy so slabou dostupnosťou niektorých lekárov.

„Keďže sa v predchádzajúcich prepoisťovacích kampaniach vyskytli prípady, že k zmene zdravotnej poisťovne došlo bez vedomia poistencov, že zo strany osôb, ktoré s nimi prihlášku spísali, boli poskytnuté zavádzajúce či nepravdivé informácie, odporúčame poistencom takéto prípady oznámiť úradu. Poistenci často prihlášku podpisujú v rýchlosti, bez domyslenia dôsledkov, poskytujú svoje osobné údaje, avšak následne namietajú, že prihlášku nepodpísali, že podpis na prihláške bol sfalšovaný a podobne. V prípade, že sa poistenci domnievajú, že boli zneužité ich osobné údaje, odporúčame nahlásiť tieto skutočnosti na polícii. Aktuálne je možné podanú prihlášku kedykoľvek až do 31. októbra kalendárneho roka vziať späť, a to aj bez udania dôvodu. Chceme však veriť, že v súlade s novoprijatou legislatívou zdravotné poisťovne už urobili účinné opatrenia, aby k takýmto nekalým praktikám nedochádzalo a tohtoročná kampaň bude viac fér,“ vyhlásila predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Ponúkané benefity zdravotných poisťovní sú podľa jej slov pomerne lacným marketingovým nástrojom, pomocou ktorého poisťovne získavajú nových poistencov a stabilizujú svoj poistný kmeň. „Občanom a celému zdravotníctvu na Slovensku by však viac prospelo, keby zdravotné poisťovne ponúkali individuálne zdravotné pripoistenie napríklad na dentálne výkony a boli aktívne najmä v zabezpečovaní lepšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti tam, kde občania pociťujú jej nedostatok,“ doplnil riaditeľ sekcie dohľadu nad zdravotným poistením Marián Béreš s odkazom na dlhé čakacie lehoty a nedostatok niektorých špecialistov v regiónoch.    

Aj na vzťah poistencov a zdravotných poisťovní sa úrad zameral vo svojom reprezentatívnom aprílovom prieskume na vzorke 1014 respondentov. Ten ukázal, že hoci ľudia na Slovensku intenzívne pociťujú problém zhoršenej dostupnosti lekárov, pri hľadaní včasnej a adekvátnej zdravotnej starostlivosti nevyužívajú pomoc zdravotných poisťovní.  Až 93 percent poistencov v prieskume uviedlo, že nevyužíva poradenstvo zdravotných poisťovni pri zabezpečovaní vyšetrení u špecialistov.

Na otázku, či občania vedia, že zdravotné poisťovne v zmysle zákona o zdravotných poisťovniach vykonávajú aj poradenskú činnosť, 67 percent opýtaných odpovedalo záporne.

Na slabé interakcie medzi poistencami a zdravotnými poisťovňami poukazujú aj odpovede na otázku, či ľudia kontrolujú, aké výkony si lekári účtujú za ich ošetrenia. Takmer tretina, 32 percent opýtaných, to nerobí vôbec, 49 percent občas a pravidelne len 19 percent poistencov. Najaktívnejší sú v tom poistenci ZP Dôvera. Najmenší záujem o kontrolu výkonov lekárov vykazujú poistenci štátnej VšZP.

Úrad zisťoval aj to, v akej miere sa ľudia zaujímajú o poradovníky, ktoré vedú zdravotné poisťovne na plánované operácie. Prieskum ukázal, že dve tretiny tých, ktorí boli operovaní, sa o svoje miesto v poradovníku nezaujímali.

O aktuálnych témach súvisiacich so zdravotnými poisťovňami, ako aj o efektívnom financovaní sa začiatkom septembra hovorilo aj v diskusnej relácii Vizionári. Aktuálne informácie za úrad priniesol a na dôležité fakty poukázal aj riaditeľ Marián Béreš.

Prieskum v dátach:

Úrad zverejnil Vestník č. (PDF, 447 KB) (PDF, 447 KB)12 (PDF, 447 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac júl 2023.

Pre doplnkové zdravotné poistenie existuje na Slovensku efektívny dopyt. Vyplýva to z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“). Najväčší záujem o pripoistenie je v stomatológii. Až 50 percent respondentov vyjadrilo záujem o pripoistenie v poskytovaní zdravotnej starostlivosti o zuby. Prieskum sa uskutočnil v dňoch 10. až 17. apríla 2023 na vzorke 1014 respondentov.

Pokiaľ ide o sumy, ktoré by boli opýtaní ochotní za pripoistenie zaplatiť, prieskum ukázal nasledovné: 5 eur mesačne by bolo optimum pre 37 percent opýtaných; 10 eur pre 9 percent, 15 a viac eur pre 2 percentá opýtaných.

O niečo menší záujem o doplnkové zdravotné pripoistenie by bol v oblasti fyzioterapie. V prieskume sa kladne k takémuto komerčnému produktu postavilo 40 percent opýtaných a pre najviac z nich, 28 percent, by bola prijateľná suma 5 eur mesačne.

50 % poistencov má záujem o pripoistenie v oblasti stomatológie; a sú zaň ochotní si aj priplatiť

40 % poistencov má záujem o pripoistenie v oblasti fyzioterapie; a sú zaň ochotní si aj priplatiť

Úrad vo svojej Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2022 (PDF, 5 MB) upozornil, že priestor na doplnkové zdravotné poistenie majú zdravotné poisťovne najmä v tej časti zdravotnej starostlivosti, na ktorú poistenci najviac doplácajú. A to sú dentálne výkony a fyzioterapia.

Zároveň tento typ podnikania umožňuje aj legislatíva. Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v § 2 odseku 1 písmeno b) definuje individuálne zdravotné poistenie a zároveň zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v § 6 odseku 13 počíta s možnosťou poskytovania individuálneho zdravotného poistenia, keď zdravotným poisťovniam umožňuje uzatvárať zmluvy o individuálnom zdravotnom poistení podľa zákona o komerčnom poisťovníctve.

Doplnkové zdravotné poistenie by tak na jednej strane zvyšovalo príjmy i zisky zdravotných poisťovní a na druhej znižovalo náklady poistencov za konkrétny typ zdravotnej starostlivosti. Postupom času by sa práve cez zdravotné pripoistenie mohli vytvárať produkty, ktoré by napríklad v ústavnej zdravotnej starostlivosti zvyšovali komfort pripoistených pacientov.

Doplnkové zdravotné poistenie by privítala aj Asociácia na ochranu práv pacientov. „Pacienti podporujú možnosť pripoistenia na tie typy a služby v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré nie sú v základnom balíku povinného zdravotného poistenia a na tie choroby, ktoré majú nižšiu ako 100 percentnú úhradu z povinného zdravotného poistenia. Pred zavedením individuálneho zdravotného pripoistenia preto potrebujeme presné určenie nároku pacienta z povinného zdravotného poistenia, pretože to musí mať svoje jasné pravidlá, aby nedošlo k diskriminácii a vylúčeniu niektorých skupín obyvateľov, ako napríklad chronicky chorých.“ uviedla 1. viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov MUDr. Mgr. Elena Marušáková, MBA.

Úrad v prieskume zisťoval aj to, ktoré problémy v zdravotníctve poistenci považujú za najpálčivejšie. Najväčšia nespokojnosť je s nedostatkom termínov a dlhými čakacími lehotami na vyšetrenie a operáciu. Nasleduje problém preplnených čakární a nevrlý zdravotnícky personál.

Poradie vybraných problémov zdravotnej starostlivosti na Slovensku zoradené podľa problémového skóre (kombinácia závažnosti a frekvencie výskytu problému)

V prieskume občania zároveň hodnotili aj výkon štátu vo vybraných oblastiach. Obdobne ako v škole mali hodnotiacu škálu od 1 výborne do 5 nedostatočne. Ukazovateľ zabezpečenie zdravotnej starostlivosti patril k tým najhoršie spravovaným – priemerná známka bola 3,64. Horšie na tom boli už len vyšetrovanie a trestanie korupcie (známka 3,68) a nízky verejný dlh (známka 3,85).

Najviac peňazí u nás platia občania za poskytnutie zdravotnej starostlivosti u zubára. Je to až 76 percent z tých, ktorí v prieskume Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou  odpovedali, že v posledných dvanástich mesiacoch navštívili zubára. S výrazným odstupom nasledujú špecialisti – 37 percent oslovených platilo za ošetrenie u špecialistu a 35 percent respondentov spojilo s priamou platbou návštevu polikliniky – napríklad v súvislosti s manažmentom pacienta. Tieto údaje vyplývajú z reprezentatívneho prieskumu verejnej mienky, ktorý sa uskutočnil v dňoch 10. až 17. apríla 2023 na vzorke 1014 respondentov.

Platená vs. neplatená zdravotná starostlivosť

Občania odpovedali aj na otázku, akú sumu z vlastného vrecka, teda mimo odvodov na verejné zdravotné poistenie, zaplatili v súvislosti s konkrétnym druhom poskytnutia zdravotnej starostlivosti vrátane svojich detí. V priemere 335 eur vychádza za operáciu, napríklad za výber operatéra.  Priemerný náklad vo výške 237 eur sa vzťahuje na pôrodnicu,  napríklad za výber pôrodníka. U zubára táto suma predstavuje 187 eur vrátane dentálnej hygieny a na štvrtej priečke z hľadiska priamych platieb je fyzioterapia – rehabilitácia s priemerným výdavkom 137 eur.

Poplatky za zdravotnú starostlivosť u vybraných lekárov za rok

Takmer 90 percent pacientov v prieskume uviedlo, že nezvykne dávať lekárom peniaze mimo štandardne zverejneného cenníka. Výnimkou sú však operácie. Až 80 percent tých, ktorí boli operovaní, dalo lekárovi mimo cenníka, ktorý tento zákrok vykonal, v priemere 115 eur.

Takmer 90 % pacientov nezvykne dávať lekárom peniaze mimo štandardne zverejneného cenníka; v prípade operácie je to iné

Ďalší údaj, ktorý dáva do reálnejšieho svetla deklaráciu o „bezplatnom zdravotníctve“, predstavujú výdavky na lieky. Takmer každý z opýtaných – 96 percent – v prieskume priznal, že dopláca za predpísané lieky. Z hľadiska vynaloženej sumy najfrekventovanejší interval bol od 1 do 50 eur. V tomto rozmedzí doplácalo za lieky na predpis 36 percent pacientov. Relatívne vysokú spotrebu liekov na Slovensku dokresľuje aj údaj z prieskumu, že až 93 percent občanov si aspoň raz do roka zvykne kúpiť nejaké voľnopredajné lieky.

Výdavky na lieky: 96 % pacientov za predpísané lieky dopláca; 93 % občanov si aspoň raz do roka zvykne kúpiť nejaké voľnopredajné lieky

Úrad zverejnil Vestník č. 11 (PDF, 561 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac jún 2023 a predbežné neauditované výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní k 30. júnu 2023.