Autor web udzs

Na Slovensku štát oproti Českej republike vo väčšej miere uľahčuje poistencom spotrebu liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok. Je to dané veľkorysejšie nastavenými ochrannými limitmi, teda hranicami, od ktorých všetky ďalšie platby zdravotné poisťovne už vracajú svojim poistencom. Ochranný limit sa líši pre jednotlivé skupiny poistencov a od roku 2022 pre niektorých z nich dokonca platí nulový ochranný limit, čo znamená, že takto zvýhodnené osoby nedoplácajú za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky nič.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) vo svojej porovnávacej analýze však zároveň poukazuje na vzťah medzi spotrebou liekov a ich ľahšou cenovou dostupnosťou, čo otvára otázku sprísnenia ochranných limitov. V znížení nadspotreby liekov a v obmedzení ich plytvania úrad spolu s odbornou verejnosťou totiž vidí významný zdroj úspor, ktoré by mohli byť využité v prospech lepšej kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti.

Na Slovensku v roku 2023 (doplatky poistencom za 4. štvrťrok 2022 a 1. – 3. štvrťrok 2023) celková výška vrátených doplatkov (tzv. vratka) poistencom za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky dosiahla sumu takmer 74 mil. eur. Predstavuje to nárast o 12 miliónov eur oproti roku 2022. Ak by sme túto sumu rozdelili medzi všetkých poistencov na Slovensku, tak by bola priemerná vratka jednému poistencovi 14,25 eura za rok.

Ochranný limit pre poistencov, ale s inými podmienkami, majú zavedený aj v Českej republike. Priemerná výška doplatku vráteného poistencovi v roku 2023 tam predstavovala iba 5,05 eura za rok, teda približne tretinu z doplatku vráteného na Slovensku.

Ak by bol na Slovensku ochranný limit nastavený obdobne ako v Českej republike, celková výška vrátených doplatkov by v roku 2023 predstavovala sumu okolo 26,2 milióna eur, teda o 47,7 milióna eur menej. A práve na takto usporené zdroje sa možno pozerať z perspektívy ich efektívnejšieho využitia.

Na tomto mieste ich dajme do širších ekonomických súvislostí. Celkové príjmy z poistného v roku 2023 dosiahli na Slovensku sumu 7,244 mld. eur (2022: 5,977 mld. eur) a priemerná mesačná platba za jedného poistenca vychádzala na 116 eur (2022: 96 eur). Celkové príjmy z poistného v roku 2023 dosiahli v Českej republike sumu 19,175 mld. eur/460 278 mld. Kč[1] (2022: 17,304 mld. eur/425 094 mld. Kč¹) a priemerná mesačná platba za poistenca bola v sume 147 eur (2022: 133 eur). Priemerné príjmy z poistného boli v Českej republike teda vyššie o 26,4 % (2022: 38,6 %). Takže český štát je napriek väčšiemu objemu zdrojov v zdravotníctve menej štedrý vo vratkách za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky.

Hoci nasledujúce čísla môžu obsahovať určité skreslenie, keďže sú v nich zahrnuté aj výdavky na tzv. inovatívne lieky, predsa len ukazujú, že na Slovensku ide na lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky podstatne viac zdrojov ako v Českej republike: náklady na tieto tovary predstavovali v roku 2023 na Slovensku 24,7 % z celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia, pričom v Českej republike to bolo približne 13,0 %.[2] Treba pripustiť, že na slovenskú vyššiu spotrebu majú vplyv aj štedrejšie ochranné limity.

Zdroj: Údaje za SR: počet poistencov – úrad, doplatky poistencom – zdravotné poisťovne do Správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2023 a 2022. Údaje za ČR: Zpráva analytické komise o vývoji příjmů a nákladů na zdravotní služby hrazených z prostředků v. z. p. v roce 2023.

V grafe vidíme, že priemerný doplatok (vratka) na Slovensku bol vyšší už aj v roku 2021, ale od roku 2022, keď došlo k rozšíreniu skupín ochranných limitov a boli zavedené aj nulové limity, je priemerný vrátený doplatok takmer trikrát väčší ako v Českej republike.

Ochranný limit na doplatky za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky na Slovensku

V zmysle zákona č. 363/2011 Z. z. poistencom, ktorí splnili podmienky ochranného limitu, zdravotné poisťovne vracajú doplatky za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky. Alebo, čo je druhá možnosť, títo zvýhodnení poistenci neplatia nič už pri výdaji týchto komodít. Ide najmä o deti do 6 rokov, držiteľov preukazu ŤZP a rôzne typy dôchodcov, pričom každá z týchto skupín poistencov má zákonom stanovený limit spoluúčasti (0, 12, resp. 30 eur za štvrťrok). Ak sa na poistenca vzťahujú viaceré ochranné limity, uplatní sa ten pre poistenca výhodnejší. Do limitu sa započítava doplatok za najlacnejšiu verziu generického lieku, zdravotníckej pomôcky a dietetickej potraviny na trhu. To znamená, že v prípade liekov poistenec nehradí doplatok nad ochranný limit len v tom prípade, ak mu bol vydaný generický liek zaradený v zozname kategorizovaných liekov s najnižším prepočítaným doplatkom na štandardnú dávku liečiva, čo možno považovať za regulačné opatrenie na obmedzenie spotreby drahších, spravidla originálnych liekov.

Ochranný limit za štvrťrok	Typ poistenca
30 eur	– deti mladšie ako 18 rokov (vrátane kal. roku, v ktorom dovŕšili 18 rokov) – poistenci starší ako 65 rokov (vrátane kal. roku, v ktorom dovŕšili 65 rokov)
12 eur	– držiteľ preukazu ŤZP/ŤZP-S – poberateľ invalidného/invalidného výsluhového dôchodku – invalidná osoba bez nároku na invalidný dôchodok
0 eur	– dieťa do 6 rokov (ktoré k 1. dňu kalendárneho štvrťroka nedovŕšilo 6 rokov veku)
0 eur	– osoba uvedená v skupine 12 eur, resp. 30 eur, ktorej príjem za predchádzajúcu štvrťrok nie je vyšší ako 180 % priem. mes. mzdy v SR spred dvoch rokov a zároveň dôchodok* nie je vyšší ako 60 % priem. mes. mzdy v SR spred dvoch rokov

*V roku 2023 je hranica príjmu poistenca za štvrťrok 2 179,80 eur a mesačného dôchodku 726,60 eur. V prípade, ak poistenec presiahol stanovenú maximálnu hranicu príjmu za kalendárny štvrťrok, tak naďalej pre neho platia podmienky limitu spoluúčasti vo výške 12, resp. 30 eur.

Od 1. 1. 2022 boli medzi poistencov s nulovým limitom zaradení aj držitelia preukazu ŤZP a poberatelia rôznych typov dôchodkov, ktorých príjem nepresiahol stanovenú maximálnu hranicu príjmu za kalendárny štvrťrok. Poistenci s nulovým limitom spoluúčasti dostanú priamo v lekárni lieky bez doplatku, pričom lekáreň si doplatky následne nárokuje mesačne od zdravotných poisťovní. Ak sa tento postup neuplatní už pri výdaji lieku v lekárni, tak zdravotná poisťovňa vráti doplatky poistencovi na kvartálnej báze. To platí pre poistencov s nenulovým limitom spoluúčasti.

V tabuľke nižšie je uvedená suma doplatkov poistencom za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnými poisťovňami. Údaje predstavujú platby zdravotných poisťovní za 4. štvrťrok predchádzajúceho roka a 1. – 3. štvrťrok uvádzaného roka. Výpočet a úhrady doplatkov za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky sú totiž hradené priamo poistencom za 4. štvrťrok až v marci nasledujúceho roka.

Suma vrátených doplatkov na Slovensku	2023	2022	2021
mil. eur	73,9	61,7	28,4

Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2023 a 2022

Podrobnejšie informácie o výške doplatkov poistencom podľa jednotlivých limitov spoluúčasti a jednotlivých zdravotných poisťovní sú zverejnené v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2023 v časti 4.1.3.2 Doplatky poistencom za lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky. Správa je každoročne zverejňovaná na webe úradu.

Ochranný limit na doplatky za lieky a dietetické potraviny v Českej republike

V Českej republike bol ochranný limit zavedený k 1. 1. 2008, keď jeho ročná výška bola stanovená na rovnakej úrovni pre všetkých poistencov. V nasledujúcich rokoch došlo k viacerým úpravám a zavedeniu ochranných limitov pre rôzne skupiny poistencov, pričom však na rozdiel od Slovenska nebol nikdy zavedený limit vo výške 0 eur, čo znamená, že v Českej republike sa každý poistenec v nejakej miere v závislosti od svojho sociálneho statusu podieľa na úhrade liekov, dietetických potravín a zdravotníckych pomôcok (v nižšie uvedenej tabuľke je aktuálne znenie platné od 1. 1. 2020).

V Českej republike sa ochranný limit uplatňuje na lieky a potraviny pre zvláštne lekárske účely (dietetické potraviny). Do limitu sa podobne ako na Slovensku započítavajú len doplatky na najlacnejšiu poisťovňami čiastočne hradenú verziu liekov a dietetických potravín s výnimkou, ak lekár na recepte uvedie, že liečivo nie je možné nahradiť (v takom prípade sa do limitu započítava plná výška doplatku). Do limitu sa nezapočítavajú lieky a dietetické potraviny, ktoré obsahujú liečivé látky určené na podpornú alebo doplnkovú liečbu, pričom výnimku majú seniori odo dňa, keď dovŕšia 65 rokov.

Napriek tomu, že v Českej republike je stanovená ročná výška ochranného limitu, jeho vyhodnotenie vykonáva zdravotná poisťovňa na štvrťročnej báze. Ak sa za niektorý štvrťrok zistí, že poistenec presiahol stanovenú ročnú výšku limitu, teda, že zaplatil viac, ako je stanovený ochranný limit, zdravotná poisťovňa je povinná mu zistenú nadlimitnú sumu doplatkov vrátiť.

Ročný ochranný limit *	Typ poistenca
208,30 eur (5 000 Kč)	– poistenci neuvedení v inej skupine
41,66 eur (1 000 Kč)	– deti mladšie ako 18 rokov (vrátane kal. roku, v ktorom dovŕšili 18 rokov) – poistenci starší ako 65 rokov (vrátane kal. roku, v ktorom dovŕšili 65 rokov)
20,83 eur (500 Kč)	– poistenci starší ako 70 rokov (vrátane kal. roku v ktorom dovŕšili 70 rokov) – poberatelia invalidného dôchodku pre invaliditu III. stupňa, ktorí zdravotnej poisťovni predložili rozhodnutie o priznaní tohto dôchodku – poistenci, ktorým bola uznaná invalidita II. alebo III. stupňa, avšak nebol im priznaný invalidný dôchodok pre nesplnenie podmienky doby poistenia a zdravotnej poisťovni predložili kópiu posudku o posúdení zdravotného stavu (od doby doloženia tejto skutočnosti a len po dobu jej trvania)

Zdroj: zákon č. 48/1997 Sb. § 16b

Pozn.: * údaje v Kč prepočítané na eur priem. ročným konverzným kurzom za rok 2023 zverejneným ECB, 1 EUR = 24,0043 CZK

V tabuľke nižšie je uvedená suma vrátených doplatkov za lieky a dietetické potraviny v Českej republike.

Suma vrátených doplatkov v ČR	2023	2022	2021
mil. eur*	54,8	43,8	37,3
mil. Kč	1 315	1 076	955

* prepočítané priemerným ročným kurzom EUR/CZK za dané obdobie

Zdroj: Zpráva analytické komise o vývoji příjmů a nákladů na zdravotní služby hrazených z prostředků v. z. p. v roce 2023

Rozdiely v ochranných limitoch medzi SR a ČR

Pre lepšiu ilustráciu a pochopenie sú v tabuľke nižšie zosumarizované rozdiely medzi tým, ako je ochranný limit definovaný na Slovensku a v Českej republike.

	SR	ČR
Minimálna výška limitu	– 0 eur/štvrťrok	– 20,83 eur/rok* (500 Kč/rok)
Výška ochranného limitu pri splnení zákonom stanovených podmienok	–  0/48/120 eur/rok (0/12/30 eur/štvrťrok)	– 20,83/41,66/208,30 eur/rok* (500/1 000/5 000 Kč/rok)
Poistenci, pre ktorých je zavedený ochranný limit	– zákonom určené skupiny poistencov	– všetci poistenci
Položky, ktoré sa pri splnení zákonom stanovených podmienok započítavajú do ochranného limitu	– lieky – zdravotnícke pomôcky – dietetické potraviny	– lieky – dietetické potraviny
Spôsob uplatnenia ochranného limitu pri výdaji lieku/zdravotníckej pomôcky/dietetickej potraviny pri splnení zákonom stanovených podmienok	– poistenec neuhrádza doplatok (pre zákonom určené skupiny poistencov) – poistenec uhrádza doplatok a suma, o ktorú bol limit prekročený mu uhradí zdravotná poisťovňa	– poistenec uhrádza doplatok a suma, o ktorú bol limit prekročený mu uhradí zdravotná poisťovňa

* údaje v Kč prepočítané na eur priem. ročným kurzom za rok 2023 zverejneným ECB, 1 EUR = 24,0043 CZK

Porovnanie prijímateľov vrátených doplatkov

V roku 2023 bolo na Slovensku 89 % zo všetkých vrátených doplatkov vyplatených poistencom, ktorí boli poberatelia rôznych dôchodkov, resp. boli invalidní a nevznikol im nárok na invalidný dôchodok, držitelia preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Zvyšných 11 % doplatkov za prekročenie limitu spoluúčasti bolo vyplatených poistencom vo veku do 6 rokov.

Podľa údajov Všeobecnej zdravotnej pojišťovni, najväčšej českej zdravotnej poisťovne, až 81 % z celkovej sumy preplatkov bolo vyplatených poistencom vo veku nad 70 rokov. Ďalšou najpočetnejšou skupinou boli poistenci vo veku 65 – 69 rokov (13 %). Z uvedeného vyplýva, že 94 % všetkých preplatkov za prekročenie ochranného limitu bolo vyplatených poistencom v dôchodkovom veku, a to napriek tomu, že horný ochranný limit v Českej republike platí pre každého poistenca a poistenku. Poistenci vo veku 0 – 18 rokov tvorili len 1 % a ľudia v produktívnom veku (19 – 64 rokov) 5 % z celkovej sumy preplatkov za prekročenie limitu doplatkov.

Zdroj: Údaje za SR: zdravotné poisťovne do Správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2023. Údaje za ČR: tlačová správa VZP ČR ( https://www.vzp.cz/o-nas/aktuality/vzp-vraci-na-doplatcich-za-leky-rekordnich-800-milionu-korun)

Nespotrebované lieky

Náklady na lieky a dietetické potraviny predstavujú druhú najvýznamnejšiu skupinu nákladov na zdravotnú starostlivosť a každým rokom sa zvyšujú. Podiel nákladov na lieky a dietetické potraviny, teda bez zdravotníckych pomôcok, bol na celkových nákladoch na zdravotnú starostlivosť v roku 2023 na úrovni 21 %. Veľká časť liekov sa však na Slovensku uhradí, ale nespotrebuje. Údaje o množstvách a hodnotách nespotrebovaných liekov však nie sú k dispozícii, čo by mohla byť téma prieskumu verejnej mienky, či a približne v akých množstvách sa ľudia zbavujú nespotrebovaných liekov ich hádzaním do koša.

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ďalej len „ŠÚKL“) zverejňuje iba informáciu o množstve vyzbieraných liekov od obyvateľstva a nákladoch na ich likvidáciu. Tento údaj, samozrejme, nepredstavuje všetky nespotrebované lieky, ale iba tú časť, ktorú obyvatelia priniesli do lekární na ekologické znehodnotenie. Verejné lekárne sú totiž povinné zhromažďovať humánne lieky, nespotrebované fyzickými osobami a odovzdávať ich ŠÚKL, ktorý sa považuje za pôvodcu tohto odpadu a zabezpečí jeho zneškodnenie na vlastné náklady.

Okrem nákladov na samotné nespotrebované lieky, teda vznikajú aj ďalšie náklady spojené s ich likvidáciou a ďalšia záťaž na životné prostredie.

Množstvo vyzbieraných liekov od obyvateľstva	2018	2019	2020	2021	2022	2023
Odpad v kg	145142	170475	160720	197183	241576	105907
Náklady na likvidáciu v eurách s DPH	265713	304326	286911	352004	410000	226170

Zdroj: Roky 2018 – 2022: www.sukl.sk  Rok 2023: Výročná správa ŠÚKL za rok 2023.

Podľa informácií zverejnených na webe ŠÚKL bol pokles v roku 2020 zapríčinený pandémiou COVID-19 a pokles v roku 2023 bol zapríčinený neuskutočneným jesenným zberom z dôvodu zatvorenia spaľovní.

Záver

Úrad na základe zistených dát prišiel k záveru, že zavedenie nulových ochranných limitov na Slovensku v roku 2022 viedlo k výraznému zvýšeniu vrátených doplatkov na lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky. Pre časť poistencov spotreba týchto komodít nepredstavovala žiadne dodatočné výdavky, a teda ani brzdu, ktorá limituje dopyt a eliminuje nadspotrebu. Nulový ochranný limit, ktorý znižuje vnímanú hodnotu poskytovanej liečby, bol navyše nastavený bez zohľadnenia sociálnej situácie jeho poberateľov, to znamená plošne (napr. všetky deti do 6 rokov majú doplatky za lieky vrátené bez ohľadu na to, či takúto pomoc od štátu potrebujú).

Doplatky vrátené poistencom stúpli po zavedení nulových ochranných limitov až na takmer trojnásobok doplatkov vrátených v Českej republike. Vzhľadom na obmedzené zdroje v slovenskom zdravotníctve a narastajúce nároky poskytovateľov zdravotnej starostlivosti úrad dáva vláde a parlamentu na zváženie otázku revízie ochranných limitov v smere ich zosúladenia s ekonomickými možnosťami štátu, motivovania pacientov k úsporám a s princípmi adresnej sociálnej politiky.

[1] Zpráva analytické komise o vývoji příjmů a nákladů na zdravotní služby hrazených z prostředků v. z. p. v roce 2023

[2] Zdrojom údajov o rozpočtovaných nákladoch na ZS na rok 2023 boli zdravotne-poistné plány poisťovní v ČR, pričom z dôvodu lepšej porovnateľnosti údajov úrad preklasifikoval náklady na lieky uvedené ako časť nákladov ŠAS a finanční prostředky (vratky) podle § 16b zákona č. 48/1997 Sb. do kategórie lieky, dietetické potraviny a zdravotnícke pomôcky.

Úrad vydal Vestník č. 12 (PDF, 429 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za máj 2024.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) očakáva, že rokovania o finančnej situácii v zdravotných poisťovniach budú viesť k riešeniam, ktoré neprehĺbia deficit verejných financií a zároveň umožnia bezproblémovú úhradu zdravotnej starostlivosti.

Predseda úradu Michal Palkovič sa minulý týždeň a rovnako aj dnes (1. júla) stretol s vedením Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP). Predmetom stretnutia boli aktuálne hospodárske výsledky štátnej poisťovne vrátane jej negatívneho výhľadu do konca roka, podľa ktorého VšZP v roku 2024 očakáva stratu vo výške 169 mil. eur. Na stretnutí sa diskutovalo o šiestich témach – o liekoch, zdravotných pomôckach, ústavnej zdravotnej starostlivosti, všeobecnej a špecializovanej ambulantnej starostlivosti a spoločných vyšetrovacích a liečebných zložkách. Tieto segmenty tvoria gro výdavkov zdravotných poisťovní a zároveň sú aj kľúčovými oblasťami na dosiahnutie relevantných úspor. Predseda úradu preto požiadal vedenie VšZP o predloženie opatrení, ktorými sa vo VšZP dá zvrátiť nežiaduci hospodársky vývoj bez toho, aby to negatívne pocítili poistenci alebo poskytovatelia zdravotnej starostlivosti.

„Vec je naliehavá, ak sa neprijmú účinné protiopatrenia, môže dôjsť k nenaplneniu očakávaní na strane poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Za úrad môžem povedať, že sme pripravení aktívne sa zúčastňovať na riešeniach, ktoré pomôžu celému sektoru,“ povedal predseda úradu Michal Palkovič.

Opakujúci sa problém s chýbajúcimi zdrojmi je čiastočne spôsobený aj nedostatkami pri tvorbe rozpočtu a regulačných rámcov, ktoré treba riešiť do budúcna. Úrad preto víta úmysel Ministerstva zdravotníctva SR zriadiť radu pre rozpočet zdravotníctva, ktorá sa týmito otázkami bude systematicky zaoberať na pravidelnej báze a situáciu priebežne vyhodnocovať.

Nedostatok zdrojov sa však podľa úradu netýka všetkých troch zdravotných poisťovní. Tie súkromné  taktiež očakávajú v roku 2024 straty – Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. (ZP Dôvera) 70 miliónov eur, Union zdravotná poisťovňa, a. s. (ZP Union) 17 miliónov eur – ale majú dostatok prostriedkov na pokrytie všetkých nárokov poistencov i poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Hoci podľa ich odhadov príjmy z poistného v tomto roku nepokrývajú celkom ich očakávané výdavky, minuloročné dofinancovanie sektora zo strany štátu vo výške 316 miliónov eur im vytvorilo dostatočnú hotovostnú rezervu. Na konci roka 2024 by tak mali mať na účtoch dostatok peňažných prostriedkov – ZP Dôvera 138 miliónov eur a ZP Union 82 miliónov eur, čo je ich bežná úroveň likvidity.

Podľa úradu by tak debate o dofinancovaní zdravotníctva nad rámec už schváleného rozpočtu mali predchádzať aktivity smerujúce k hľadaniu vnútorných rezerv a k zlepšeniu efektívnosti.

Spolupráca Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) a Slovenskej lekárskej komory (ďalej len „SLK“) pri organizácii odborných podujatí pre lekárov funguje už od roku 2009. S cieľom zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti úrad v spolupráci so SLK aj tento rok zorganizoval odborné podujatie s názvom „Memorandum 2024 – Kazuistiky ÚDZS“. Podujatie sa prvýkrát konalo hybridne, t.j. prezenčne a aj formou online pripojenia, zúčastnilo sa na ňom celkovo 534 lekárov.

Úrad okrem prezenčnej formy kazuistiky každoročne zverejňuje aj na svojej webovej stránke vo forme online publikácie. Na tejto webovej adrese sme už publikovali aj aktuálne vydanie za rok 2023 (PDF, 1 MB). „Kazuistiky majú zdravotníckej komunite potvrdiť postupy správnej diagnostickej a liečebnej praxe a zároveň majú slúžiť pre ponaučenie, ako sa vyvarovať prípadných chýb v budúcnosti,“ povedal predseda úradu MUDr. Mgr. Michal Palkovič, PhD., MHA, MPH. Podujatie v spolupráci so SLK bolo podľa jeho slov výbornou príležitosťou osobne priblížiť medicínsky zaujímavé prípady, a to lekárom z rôznych špecializácií. Semináre totiž prispievajú nielen k odbornosti zdravotníckych pracovníkov, ale pôsobia tiež preventívne a môžu tak znižovať ich chybovosť.

Podujatie Memorandum 2024 – Kazuistiky ÚDZS otvoril prezident SLK MUDr. Jaroslav Šimo, PhD., ktorý ho v ďalšom priebehu moderoval. V úvodnom slove spomenul 20. výročie vzniku úradu a ocenil snahu súčasného vedenia o zlepšenie práce úradu hlavne pri kontrole činnosti zdravotných poisťovní.

Odbornú časť zahájil predseda úradu Michal Palkovič, ktorý následne priblížil výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou za minulý rok. Nasledovalo osem odborných prednášok, ktoré prezentovali odborníci a lekári úradu.

Úrad v rámci projektu Memorandum 2024 – Kazuistiky ÚDZS zabezpečil odborné príspevky z rôznych medicínskych špecializačných odborov (gynekológia, pneumológia, rádiológia, kardiológia, chirurgia, ortopédia či súdne lekárstvo), pričom vychádzal zo zistení, ku ktorým dospel v rámci výkonu dohľadu podľa ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

„Veľmi ochotne budeme aj naďalej participovať na organizovaní týchto odborných podujatí. Sme presvedčení, že sú prínosné tak pre zúčastnených lekárov, ako aj pre pacientov, ktorí na konci dňa čerpajú zdravotnú starostlivosť. Tá možno aj vďaka týmto seminárom lekárov bude poskytovaná správne a v súlade s najnovšími poznatkami. Verím, že táto dlhoročná spolupráca bude naďalej plynulo pokračovať a spolu so Slovenskou lekárskou komorou budeme prispievať k zlepšovaniu zdravotnej starostlivosti na Slovensku,“ uzavrel predseda úradu.

Úrad vydal Vestník č. 11 (PDF, 616 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za apríl 2024 a MU č. 1/2024 k spôsobu zabezpečenia činnosti a odmeňovania konzultantov.

SLaPA Banská Bystrica sa k 01.06.2024 presťahovalo na dve adresy:

SLaPA pracovisko Banská Bystrica, sídlo: Wolkerova 32, 974 04 Banská Bystrica – laboratórna časť, manipulačné zázemie a kancelárie a Lučenec (nehnuteľnosť v správe Všeobecnej nemocnice s poliklinikou Lučenec n.o.) , Námestie republiky 15, 984 39 Lučenec – nekroptická časť, zázemie, chladenie mŕtvych a iné činnosti súvisiace s výkonom pitvy.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) opätovne apeluje na vládu  a parlament, aby v súlade s aktuálnym programovým vyhlásením vlády posilnili regulačné právomoci úradu. Úradu by mala byť navrátená kompetencia nariadiť zdravotnej poisťovni predložiť ozdravný plán v prípade poklesu jej vlastného imania pod zákonom stanovenú hranicu. Súčasne je potrebné precizovať súčasnú právnu úpravu, keď úrad môže nariadiť zdravotnej poisťovni vypracovať ozdravný plán, ak závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán, pričom by táto situácia mohla ohroziť jej schopnosť plniť záväzky vyplývajúce z vykonávania verejného zdravotného poistenia.

Zákon totiž nijako bližšie nešpecifikuje pojmy „závažným spôsobom“ a „môže“, čo znamená, že je to otázka subjektívnej úvahy úradu a jeho odborných kapacít. V tejto súvislosti poukazujeme aj na fakt, že zdravotné poisťovne v rámci svojich každoročných obchodno-finančných plánov uvádzajú aj tzv. riziká – či už na strane príjmov a výdavkov, ktoré môžu mať výrazný negatívny dopad na ich hospodárenie. Keďže sa tieto riziká v priebehu roka môžu reálne naplniť, v takom prípade zdravotná poisťovňa „de facto“ plní svoj obchodno-finančný plán, lebo si takéto riziká vopred naplánovala. Je to neželaný paradox, ktorý by sa v účinnom regulačnom rámci nemal vyskytovať.

Konkrétne tento rok zdravotné poisťovne očakávajú na konci roka straty v celkovej výške viac ako 276 miliónov eur. Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. (VšZP) očakáva stratu viac ako 200 miliónov eur, Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. takmer 70 miliónov eur a Union zdravotná poisťovňa, a. s. 6,5 milióna eur. Zdravotné poisťovne tieto varovné údaje vysvetľujú naplnením rizík, na ktoré upozornili už pri tvorbe obchodno-finančných plánov na tento rok. Ak sa ich odhady budú v priebehu roka napĺňať a zdravotné poisťovne s vysokou pravdepodobnosťou zaknihujú tieto straty, zvýši sa tlak na ich dofinancovanie zo strany štátu. Obdobne ako v minulom roku, keď vláda prostredníctvom zvýšenia odvodu za poistencov štátu a v dôsledku zlej finančnej situácie v štátnej VšZP zvýšila zdroje zdravotných poisťovní o 316 miliónov eur, a to na ťarchu rozpočtového deficitu. Pritom zvlášť v prípade VšZP platí, že to bolo len ďalšie štátne dofinancovanie v poradí. V rokoch 2020 až 2022 vláda zvýšila jej základné imanie o zhruba 350 miliónov eur a tieto peniaze nešli len na úhradu zdravotnej starostlivosti, ale aj na jej prevádzku. Súkromné zdravotné poisťovne považujú ten krok za diskriminačný.

Na tomto mieste však treba zdôrazniť, že napriek uvedeným negatívnym očakávaniam všetkých troch zdravotných poisťovní, v súčasnosti všetky zdravotné poisťovne plnia zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a faktúry uhrádzajú poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade so zákonnými požiadavkami riadne a včas. Pozitívne sa zatiaľ vyvíjal aj stav ich vlastného imania. Ku koncu tohto štvrťroka vykázala VšZP vlastné imanie v hodnote 41,2 mil. eur, ZP Dôvera v hodnote 189,6 mil. eur a ZP Union 36,9 mil. eur.

Ako už bolo spomenuté, úrad svoj verejne artikulovaný záujem na posilnení svojich právomocí v oblasti dohľadu nad hospodárením zdravotných poisťovní opiera o deklaráciu z Programového vyhlásenia vlády SR na obdobie 2023 – 2027: „Zabezpečíme, aby Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bol spôsobilý adresne vykonávať dohľad a kontrolu nad hospodárnosťou, účelnosťou a efektivitou využívania zdrojov verejného zdravotného poistenia.“

„Naše apely sú vedené tou najlepšou snahou pôsobiť ako zodpovedný orgán dohľadu, ktorý nielen včas identifikuje finančné problémy v tej-ktorej zdravotnej poisťovni, ale zároveň má aj účinné nástroje preventívne zakročiť a zvrátiť negatívny vývoj bez toho, aby riskoval súdne spory, či nekonal nad rámec svojich právomocí,“ povedal predseda úradu Michal Palkovič.

Pre lepšie pochopenie problematiky uvádzame niekoľko technických poznámok.

Úrad pravidelne na mesačnej báze sleduje finančnú situáciu vo všetkých troch zdravotných poisťovniach. Okrem samotného priebežného výsledku hospodárenia (výkaz ziskov a strát), úrad sleduje aj iné vybrané ekonomické údaje z priebežných účtovných závierok (napr. vlastné imanie).  Rovnako tak úrad pravidelne sleduje a mesačne vyhodnocuje a zverejňuje platobnú schopnosť všetkých troch zdravotných poisťovní.

Súčasná legislatíva umožňuje úradu uložiť zdravotnej poisťovni určité sankcie v prípadoch zistenia nedostatkov v činnosti zdravotnej poisťovne, ktoré vyplývajú z nedodržiavania ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve alebo z nedodržiavania podmienok určených v povolení.

Primárnym cieľom týchto sankcií je odvrátiť nepriaznivý vývoj finančnej situácie a hospodárenia zdravotnej poisťovne, zabezpečiť riadny výkon verejného zdravotného poistenia a ochrana práv všetkých poistencov, aby nebola ohrozená dostupnosť a úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Zákon pritom taxatívne vymenúva druhy týchto sankcií, ktoré môže úrad zdravotnej poisťovni uložiť. Ide o sankcie obmedzujúce voľné nakladanie s aktívami, povinnosť predkladania osobitných výkazov a hlásení, povinnosť vykonať opravy účtovných záznamov, dočasné zastavenie prijímania prihlášok a uzatvárania zmlúv, krátenie prevádzkových výdavkov, uloženie pokuty až po zavedenie nútenej správy nad zdravotnou poisťovňou, nariadenie prevodu poistného kmeňa, resp. zrušenie jej povolenia na výkon činnosti verejného zdravotného poistenia.

Jednou z možných sankcií je aj uloženie povinnosti predložiť na schválenie už zmienený ozdravný plán. Hlavným cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť ekonomické ozdravenie zdravotnej poisťovne vrátane prijatia a vykonania organizačných opatrení na jej postupnú stabilizáciu a obnovenie jej platobnej schopnosti.

Uložiť povinnosť zdravotnej poisťovni vypracovať a predložiť na schválenie úradu ozdravný plán je možné v prípade, že

a) závažným spôsobom neplní schválený obchodno-finančný plán alebo neplní povinnosti ustanovené zákonom a vzniknutá situácia môže ohroziť schopnosť zdravotnej poisťovne plniť záväzky vyplývajúce z vykonávania verejného zdravotného poistenia,

b) nezabezpečuje platobnú schopnosť počas troch kalendárnych mesiacov v priebehu uplynulých 12 kalendárnych mesiacov.

Do 31. 12. 2022 mohol úrad uložiť zdravotnej poisťovni povinnosť predložiť ozdravný plán na schválenie úradu aj v prípade, ak hodnota vlastného imania zdravotnej poisťovne klesla pod zákonom stanovenú výšku (16,6 mil. eur). Od začiatku roku 2023 došlo bohužiaľ k zmene legislatívy, ktorá túto kompetenciu úradu odňala.

Úrad následne opakovane poukazoval vo svojich tlačových správach v priebehu roku 2023, ako aj v Správe o výkone verejného zdravotného poistenia za rok 2022 na negatívne dopady tejto zmeny legislatívy. Pri každej novelizácii zákona č. 581/2004 Z. z. úrad v rámci štandardného legislatívneho procesu (medzirezortného pripomienkového konania) túto zmenu – navrátenie kompetencie – vždy riadne pripomienkoval. Naše apely, žiaľ, neboli vypočuté. Navrátenie tejto kompetencie by pritom zvýšilo možnosti úradu efektívne kontrolovať a dohliadať na zdravotnú poisťovňu v prípade nepriaznivého vývoja finančnej situácie, a tak preventívne zasiahnuť v čase, kedy to ešte má reálny význam.