Kategória: Aktuality

Úrad zverejnil Vestník č. 14 (PDF, 784 KB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac október 2022.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sa ohradzuje voči útokom zdravotnej poisťovne Dôvera a investičnej spoločnosti Penta, ktoré sa zopakovali aj na dnešnej tlačovej konferencii jej predstaviteľov.

Úrad pri plnení si svojich zákonných povinností postupuje voči zdravotným poisťovniam rovnako, ale nemôže za to, že to bola jedine investičná spoločnosť Penta, ktorá pomocou rôznych účtovných operácií vytiahla z verejného zdravotného poistenia stámilióny eur, a to bez odvedenia dane štátu. Tieto stámilióny eur mohli byť použité na poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom, namiesto toho však skončili na účtoch súkromných osôb.

Ak sa dnes štátne orgány vrátane Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou snažia zamedziť takýmto praktikám, nie je to plazivý socializmus, ako to dnes nazval generálny riaditeľ poisťovne Dôvera Martin Kultan, ale stavanie hrádzí voči bezohľadnému kapitalizmu, ktorý nedbá na záujmy poistencov, drobných akcionárov, súkromných lekárov či lekárnikov.

Sme nútení zopakovať, že iba investičná spoločnosť Penta buduje na Slovensku zdravotnícky konglomerát, zložený zo zdravotnej poisťovne, siete lekární, polikliník, laboratórií, dodávateľov a nemocníc. Je teda povinnosťou štát vrátane Protimonopolného úradu SR skúmať tieto vzťahy z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže i kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

To, čo je podľa predstaviteľov spoločnosti Penta a poisťovne Dôvera útokom na ich podnikanie zo strany štátu, je z pohľadu úradu plnenie si zákonných povinností s ohľadom na verejný záujem, o čom objektívne informuje vo svojich správach (https://www.udzs-sk.sk/urad/media/tlacove-spravy/). Slovenské zdravotníctvo financované z vereného zdravotného poistenia musí zostať solidárne a dostupné každému poistencovi. Očakávame, že pripravované reformy, z ktorých časť je zahrnutá aj v Pláne obnovy a odolnosti SR, povedú aj k jeho vyššej kvalite.

Verejnosť určite uvíta, keď sa k tomuto reformnému snaženiu pripojí aj investičná spoločnosť Penta namiesto vyvolávania konfliktov so štátom a podávania súdnych žalôb. Je čas spojiť sily, nemyslieť len na osobné zisky, ale sústrediť sa na poistencov.

 

Slovenské zdravotníctvo predstavuje systém, v ktorom kooperujú verejné i privátne subjekty. Pre jeho správne fungovanie je preto dôležitá aj férová hospodárska súťaž.

Podľa Ústavy SR má každý právo na ochranu zdravia a na základe zdravotného poistenia aj právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky.

Napĺňanie a ochrana takto definovaného verejného záujmu vyžaduje tiež účinnú ochranu hospodárskej súťaže, za ktorú zodpovedá Protimonopolný úrad SR (ďalej len „PMÚ SR“).

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) ako regulátor vzťahov v zdravotníctve má preto eminentný záujem na jeho dobrom fungovaní a rozhodol sa prispieť do aktuálneho výberového konania jeho predsedu nastolením niekoľkých okruhov problémov, ktoré vyplynuli zo súčasnej praxe.

Úrad sa vo svojej správe o činnosti za rok 2021 v časti Zhrnutie venuje aj postaveniu finančnej skupiny Penta v slovenskom zdravotníctve, ktoré je charakteristické pôsobením naprieč všetkými relevantnými oblasťami zdravotníctva – od verejného zdravotného poistenia, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti až po sieť lekárni (ďalej len „krížové vlastníctvo“ viď text časti 1.1.4 nižšie).

Sme presvedčení, že otázky, ktoré nastoľujeme, zaujímajú v danej situácii aj laickú verejnosť a veríme, že si ich osvoja aj členovia výberovej komisie na nového predsedu PMÚ SR.

1. Aký je váš osobný názor na absenciu legislatívy, ktorá by regulovala zákaz krížového vlastníctva podobne, ako je to v iných krajinách Európskej únie, resp. iných regulovaných segmentoch ako zdravotníctvo? Prevažujú podľa Vášho názoru pozitíva alebo negatíva takejto regulácie zákazu krížového vlastníctva?

2. Aký je Váš právny názor pri posudzovaní koncentrácie akvizícií konkrétnych subjektov podnikajúcich v zdravotníctve?

• Lekárne Dr.Max dnes zastrešuje viac ako 200 spoločností s ručením obmedzeným, ktoré majú toho istého vlastníka aj konateľov. Do pozornosti dávame legislatívnu úpravu v Rakúsku (PDF, 0B), podľa ktorej žiadny lekárnik nemôže vlastniť viac ako jednu licenciu ani riadiť viac ako jednu lekáreň. V tejto súvislosti uvádzame aktuálnu informáciu o kúpe 47 lekární Apotheke Slovakia do portfólia spoločnosti Penta Investments, čo upevní už beztak silnú pozíciu jej siete lekární Dr. Max. Túto akvizíciu musí ešte z hľadiska ochrany hospodárskej súťaže posúdiť PMÚ SR.
• V rozhodnutí, ktorým PMÚ SR potvrdil prevzatie spoločnosti MEDICAL GROUP SK, a. s., (distribútora liekov a zdravotníckych pomôcok) skupinou PENTA^[1],  PMÚ SR v podstate neskúmal, aký dopad môže mať koncentrácia (predmetná akvizícia) na postavenie skupiny PENTA v zdravotníctve. V danom prípade pritom bolo zrejmé, že PENTA krížovo pôsobí na každej vertikálnej úrovni v sektore, v rámci ktorého dochádza k nákupu liekov a zdravotníckych pomôcok, okrem distribúcie liekov (t. j. v sektore od poskytovateľov zdravotnej starostlivosti až po lekárne – graf nižšie).

3. Do akej miery PMÚ SR podľa Vášho názoru môže, resp. je povinný v rámci súčasnej legislatívy, a to či už národnej alebo európskej, posudzovať vertikálne účinky koncentrácie?

Správa o činnosti úradu za rok 2021, časť 1.1.4:

 V úvode spomínané krížové vlastníctvo v sektore zdravotníctva považuje úrad taktiež za kľúčový faktor vyžadujúci si reguláciu akéhokoľvek odvetvia, ktoré je vystavené koncentrácii. Výsledkom opomenutia zákazu krížového vlastníctva v roku 2003 je unikátna dominancia jedného súkromného subjektu, ktorá v európskom systéme zdravotníctva nemá obdobu. Investičný fond Penta Investments Jersey (ďalej len „PIJ“) má cez svoju skupinu spoločností zásadný vplyv na súkromný sektor slovenského zdravotníctva horizontálne i vertikálne, stručne zhrnuté s údajmi o veľkosti tržieb za posledný rok: najväčšia sieť lekární Dr. Max (363 mil. eur) – zastrešuje spoločnosť MIRAKL, a. s., najväčšia sieť súkromných nemocníc Svet Zdravia (305 mil. eur), významná sieť polikliník ProCare (51 mil. eur – časť SVALZ) a v neposlednom rade na všetkých kohútikoch naprieč týmito kanálmi stojí ZP Dôvera (1 425 mil. eur – uvedená čiastka je predpísané poistné po prerozdelení).

Graf č. 2 Dominancia PIJ v slovenskom zdravotníctve podľa tržieb v mil. eur za rok 2020

Kým pred razantným vstupom PIJ do slovenského zdravotníctva v roku 2010 predstavoval čistý majetok (vlastné imanie) v rukách piatich fyzických osôb 1 miliardu eur, v roku 2020 narástol až na 2,5 miliardy eur. Je možné predpokladať, že k viac ako polovici tohto nárastu mohlo prispieť deravé potrubie slovenského zdravotníctva.

Graf č. 3 Nárast čistého majetku PIJ v mil. eur za roky 2010 – 2020

Pôvodné plány viacerých ministrov a odborníkov na súkromný kapitál v slovenskom systéme zdravotníctva boli, aby sa čo najviac priblížil holandskému alebo nemeckému modelu. V holandskom i nemeckom systéme VZP je v porovnaní so Slovenskom značne vyššia trhová konkurencia, vnútroštátna legislatíva má implementované medzinárodné štandardy a rešpektuje európske právo. Inštitúcie v týchto krajinách fungujú na báze európskej smernice Solvency II a súkromným poisťovniam ani len nenapadne spochybniť sociálnu a solidárnu povahu činnosti, ktorú pod štátnym dohľadom v oblasti VZP vykonávajú.

Celú správu nájdete tu: https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2022/04/SPRAVA-O-CINNOSTI-UDZS-za-2021-FINAL_web.pdf (PDF, 3 MB)

[1] Číslo: 2022/KOV/SKO/3/08 Bratislava 10. februára 2022. Rozhodnutie o prevzatí Medical Group SK.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) v tomto roku eviduje 213 395 prihlášok na zmenu zdravotnej poisťovne. Akceptovaných bolo predbežne 180 399 prihlášok, neakceptovaných bolo 32 996, počet neakceptovaných prihlášok oproti minulému roku klesol.

Zdravotná poisťovňa oznamuje úradu potvrdenie prihlášky pri zmene zdravotnej poisťovne podľa zákona č. 580/2004 Z. z. do 5. decembra príslušného kalendárneho roka. Ide preto o predbežné výsledky prepoistenia.

Sumárny prehľad za posledných 5 rokov

Úrad tento rok vzhľadom na podozrenia z nekalých prepoisťovacích praktík, na ktoré sme minulý rok upozornili, analyzoval tento rok prepoistenie jednotlivo v rokoch 2018 až 2022, aj sumárne za posledných päť rokov. Podrobné údaje sú zverejnené v interaktívnej časti webovej  stránky úradu: Zmena zdravotnej poisťovne – Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (udzs-sk.sk)

Z dát vyplýva, že za posledných 5 rokov sa päťkrát prepoistilo 6 526 poistencov, ktorí predstavujú 1,01 %.  Štyrikrát sa prepoistilo 18 764 ľudí, trikrát 33 234 ľudí, čo predstavuje 5,13 % poistencov. Dvakrát za uvedené obdobie zmenilo zdravotnú poisťovňu 79 525 ľudí, teda 12,28 %. (graf č. 1)

Z analyzovaných dát ďalej vyplýva, že obec Lomnička v okrese Stará Ľubovňa dominuje v top 30 obciach s najintenzívnejším prepoisťovaním za roky 2018 až 2022. V tejto obci sa 3 a viackrát prepoistilo 40 % obyvateľov obce. Nasleduje Ruská Voľa v okrese Vranov nad Topľou s 34 % obyvateľstva, na treťom mieste bola obec Lipovec v okrese Rimavská Sobota.

Grafické znázornenie najrozporuplnejšej časti prepoisťovacej kampane podľa obcí nájdete nižšie. Vyplýva z neho, že v najchudobnejších obciach Slovenska sa za 5 rokov 3 a viackrát prepoistilo takmer 60-tisíc poistencov. (graf č. 2)

Na základe ďalších údajov zverejnených v blogu Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR (https://dennikn.sk/blog/3074009/konkurencia-zisk-a-zdravie-najchudobnejsich/) úrad odhaduje, že poisťovne vynaložili za toto obdobie len na odmeny prepoisťovacím agentom desiatky miliónov eur z verejného zdravotného poistenia, v súvislosti s podvodným prepoisťovaním už úrad podal trestné oznámenie, o nových súvislostiach bude informovať Generálnu prokuratúru.

Graf č. 1

Graf č. 2

Predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) Renáta Bláhová registruje zvýšený záujem médií blízkych finančnej skupine Penta o podnet bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, ktorým sa bude v krátkom čase zaoberať parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií.

V predmetných článkoch sa verejnosti pripomína aj daňové poradenstvo, ktoré Renáta Bláhová ako daňová poradkyňa poskytovala bývalému  prezidentovi Andrejovi Kiskovi v čase, keď sa ho politické špičky Smeru snažili očierniť a skompromitovať vo veci údajného daňového podvodu spoločnosti KTAG. Tú, ako je známe, Andrej Kiska vlastní spolu so svojím bratom Jaroslavom.

Predsedníčka úradu považuje za potrebné zopakovať, tak, ako to uviedla aj v rozhovore pre TREND v roku 2019 (https://www.trend.sk/financie/danova-poradkyna-pripad-kiskovej-firmy-moze-dostat-europsky-sud), že účtovanie nákladov spojených s prezidentskou kampaňou do nákladov spoločnosti KTAG a následná žiadosť o vyplatenie nadmerného odpočtu DPH boli sporné a finančná správa neporušila žiadny zákon, keď tento nadmerný odpočet neuznala.

V daňovej a obchodnej praxi sa však bežne vyskytujú prípady, keď podnikateľ a finančná správa majú odlišný pohľad na náklady podniku z hľadiska ich daňovej uznateľnosti.

Spoločnosť KTAG prijala stanovisko finančnej správy, nadmerného odpočtu sa vzdala a nevymáhala ho súdnou cestou. Štátu teda nebola spôsobená žiadna škoda. Z fiškálneho pohľadu sa v hodnotovo tak nevýznamnom prípade daňovníka, ktorý dobrovoľne spolupracoval, ešte nestalo, že bolo iniciované trestné stíhanie. Opačný postoj štátnej správy je nielen neefektívny, ale podnikatelia ho môžu považovať za nebezpečný precedens. A presne toto bolo predmetom rozhovoru Renáty Bláhovej ako daňovej poradkyne prezidenta Andreja Kisku s vtedajším prezidentom a dnes spolupracujúcim obvineným z korupcie Františkom Imreczem, vtedy prezidentom Finančnej správy, v prezidentskom paláci.

Ak médiá blízke finančnej skupine Penta považujú za potrebné dávať podnet exministra Rudolfa Zajaca do súvislosti s daňovou kauzou prezidenta Andreja Kisku, predsedníčka úradu ich žiada, aby potom uvádzali pravdivo všetky súvislosti vrátane tej, že bývalý predseda vlády a minister vnútra sú na základe výpovede Františka Imreczeho obvinení zo založenia a zosnovania zločineckej skupiny a ohrozenia daňového tajomstva. Zistené skutočnosti podľa orgánov činných v trestnom konaní totiž nasvedčujú tomu, že práve cez daňovú kauzu spoločnosti KTAG útočili bezprecedentným a nezákonným spôsobom na prezidenta Andreja Kisku. Predsedníčka úradu podotýka, že hoci médiá blízke spoločnosti Penta neúplnými informáciami vytvárajú o jej osobe negatívny naratív, nič to nezmení na tom, že podnet bývalého ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca je neodôvodnený. Podozrenia, že porušila zákon tým, že „stále podniká“ (https://plus7dni.pluska.sk/kauzy/hegerovou-kiskovou-exporadkynou-bude-zaoberat-vybor-pre-nezlucitelnost-funkcii), vykazujú črty ďalšieho pokusu zasahovať do práce úradu v prospech záujmových skupín, ktoré sa snažia ovládnuť slovenské verejné zdravotníctvo a vyžmýkať z neho zisk.

Do pozornosti dávame aj súvislosť, že médiá blízke finančnej skupine Penta sa proti osobe predsedníčky úradu intenzívne aktivizovali hneď po tom, ako úrad zverejnil, že sa zdravotnej poisťovni Dôvera a ani akcionárom Penty neospravedlní:  https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2022/11/TS_UDZS-sa-neospravedlni_9.11.2022.pdf (PDF, 282 KB). Predsedníčka úradu nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nemá žiadnu vedomosť o tom, že by ako verejný funkcionár bola v konflikte záujmov. Podrobné vysvetlenie k podnetu exministra Rudolfa Zajaca zaslala parlamentnému výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý má zasadnúť tento týždeň.

Úrad vydal Vestník č. 13 (PDF, 1 MB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac september 2022, výsledky hospodárenia ZP k 30. septembru 2022 a správu o hospodárení ÚDZS za 1. polrok 2022.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sa neospravedlní spoločnosti Zdravotná poisťovňa Dôvera, a. s., (ďalej len „ZP Dôvera alebo poisťovňa“) za tvrdenia uvedené v Správe o činnosti úradu za rok 2021 (PDF, 3 MB) a následne v tlačovej správe z 23. mája 2022 (PDF, 0B).

Nevyhovie ani žiadosti ZP Dôvera o odstránenie 13 namietaných tvrdení z predmetných dokumentov a nevyplatí poisťovni ani požadovanú nemajetkovú ujmu vo výške 32 300,- eur.

Po dôkladnom preštudovaní jej návrhu, ako aj po osobnom stretnutí za účasti akcionárov, ktoré sa uskutočnilo 26. septembra (PDF, 514 KB), úrad dospel k záveru, že uplatňované nároky ZP Dôvera nepovažuje za oprávnené. Vyjadrenie k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci poslal úrad právnemu zástupcovi ZP Dôvera  – advokátskej kancelárii Dentons Europe CS LLP 28. októbra.

„Naším cieľom nebolo a ani nie je ohroziť alebo poškodiť dobrú povesť poisťovne. Sme presvedčení, že pri poskytovaní informácií verejnosti v správe o našej činnosti a v tlačovej správe sme postupovali správne, zákonne a prísne v medziach zákonných kompetencií,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Úrad vo svojom stanovisku zdôrazňuje, že správa o jeho činnosti a nadväzujúca tlačová správa obsahujú výlučne odborné názory úradu, ktoré sú založené na pravdivých podkladoch a je ich možné overiť.

Ak sa úrad zaoberá otázkami vlastníctva a spôsobu účtovania poistného kmeňa zdravotnej poisťovne, robí to v zmysle svojich zákonných kompetencií a vo verejnom záujme, aby predišiel konaniu, ktoré by ohrozovalo solventnosť zdravotných poisťovní a poskytovanie zdravotnej starostlivosti občanom.

Úrad berie ako fakt, že ZP Dôvera ako jediná účtuje nadobudnutý poistný kmeň ako nehmotný majetok, s čím úzko súvisí aj obava úradu o nadhodnotení majetku poisťovne. Táto obava však má čisto ekonomický charakter.

Úrad svoje tvrdenia opiera o dokumenty, ktoré preukazujú, že v roku 2008 bola kúpna cena predávaného 51-percentného podielu v zdravotnej poisťovni APOLLO medzi nezávislými subjektmi E.I.C., a. s., a AGEL, a. s., stanovená na 200 miliónov korún (približne 6,6 mil. eur). Je potom prirodzené, že následné ocenenie nadobudnutej časti poistného kmeňa ako nehmotného majetku zdravotnej poisťovne až na sumu 485 miliónov eur vyvoláva otázky.

Ich objasnenie úrad považuje za dôležité aj s ohľadom na súčasnú hodnotu vlastného imania zdravotnej poisťovne, ktorá hrá kľúčovú úlohu pri nariadení ozdravného plánu i nútenej správy v zmysle stále platnej legislatívy.

Dôležitú úlohu však hrajú aj z pohľadu dopadov na rozpočet verejnej správy SR. Spomínané ocenenie poistného kmeňa umožnilo ZP Dôvera vykázať z verejného zdravotného poistenia v rokoch 2010 až 2020 zisk po zdanení v celkovej výške takmer 700 mil. eur a v rokoch 2011 až 2015 z neho vyplatiť mimoriadnu dividendu približne 200 mil. eur aj cyperskej schránke Prefto.

Súvisiace splátky úveru na výplatu týchto ziskov akcionárom súkromných zdravotných poisťovní si všíma aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) a v Hodnotiacej správe návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2021 až 2023 (PDF, 0B) skonštatovala, že mali negatívny vplyv na verejné financie.

Zároveň upozorňuje na to, že splátky zisku kryté z rozpočtu verejnej správy závisia od rozhodnutí súkromných akcionárov a nepodliehajú vopred stanoveným pravidlám (napríklad vopred dané splátky úverov sa môžu zmeniť, nerozdelený zisk sa môže vyplatiť formou dividend). RRZ pri vyčíslení rizík prihliadla na priemernú výšku výplat v rokoch 2012 až 2019 (ročný priemer dosiahol 61 mil. eur) a disponibilnú sumu (zostatok nerozdeleného zisku a očakávané hospodárenie v danom roku). Na základe výšky nerozdeleného zisku súkromných zdravotných poisťovní v sume takmer 190 miliónov eur RRZ odhadla možný negatívny dopad na rozpočet  na úrovni 30 mil. eur v roku 2021 a následne 50 mil. eur každoročne v rokoch 2022 a 2023.

„Opätovne budeme apelovať na to, aby sa po takmer 20 rokoch aj na Slovensku zaviedol európsky štandard do systému verejného zdravotného poistenia, ktorým tečie 6 miliárd eur ročne, a ktorý nie je regulovaný, napriek tomu, že ho ovláda oligopol troch zdravotných poisťovní. Máme za to, že v žiadnej inej krajine Európskej únie platby zisku súkromným akcionárom zdravotných poisťovní nemôžu byť kryté na úkor rozpočtu verejnej správy“, dodáva na záver predsedníčka úradu.