Autor web udzs

Úrad zverejnil Vestník č. 8. Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac máj 2023.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) v záujme ochrany finančných záujmov Slovenskej republiky a zvýšenia právnej istoty občanov podal trestné oznámenie ako reakciu na žalobné domáhanie sa vyplatenia náhrady škody vo výške 280 miliónov eur zo strany spoločnosti FLOW. Údajná škoda mala tejto spoločnosti vzniknúť tým, že jej úrad od roku 2005 opakovane odmietal vydať povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia pre zdravotnú poisťovňu (ďalej len „ZP“) pod názvom VIVIA. Dôvodom tohto úradného postupu bola skutočnosť, že spoločnosť FLOW nevedela hodnoverne preukázať legálny pôvod zdrojov vo výške 100 mil. Sk, ktoré mali tvoriť základné imanie novej poisťovne.

Meritom trestného oznámenia je dôvodné podozrenie úradu, že vyčíslenie takto vysokej škody vychádza jednak z nereálneho obchodno-finančného plánu spoločnosti FLOW, keďže už v prvom roku svojej činnosti mala mať VIVIA státisíce poistencov. A jednak z pochybného stanovenia hodnoty jej poistného kmeňa. Podľa názoru úradu trestné činy mohli byť spáchané v súvislosti:

• s úkonmi realizovanými spoločnosťou FLOW alebo jej predstaviteľmi,
• činnosťou znalca, ktorý vypracoval pre spoločnosť FLOW znalecký posudok,
• úkonmi realizovanými ZP DÔVERA alebo jej predstaviteľmi,
• činnosťou znaleckej organizácie a znalca, ktorí vypracovali znalecký posudok oceňujúci poistný kmeň ZP DÔVERA, ktorý od roku 2009 až do súčasnosti vykazuje vo svojich účtovných závierkach.

Trestné oznámenie úradu bolo podané dňa 18. 4. 2023 na Úrad špeciálnej prokuratúry a zahŕňa aj kauzu spájania ZP Apollo a ZP DÔVERA v roku 2009. Pri vyčíslení škody spoločnosti FLOW bola totiž použitá obdobná metóda ocenenia poistného kmeňa, ktorá v laickej i odbornej verejnosti vyvoláva dodnes otázniky.

Pri znalcoch, ktorí vypracovali znalecké posudky pre ZP DÔVERA a následne pre FLOW, tak existuje dôvodné podozrenie, že nepostupovali nestranne a objektívne, ale s úmyslom výrazne nadhodnotiť hodnotu oboch poistných kmeňov.

V takom prípade sú však ďalším následkom znaleckého posudku, ktorý použila ZP DÔVERA ako základ pre ocenenie a účtovanie svojho poistného kmeňa, hrubo skresľujúce údaje v jej účtovných závierkach vrátane sporného znižovania základu dane o 15 mil. eur ročne.

Možnosť ďalšieho vyplatenia nerozdeleného zisku ZP DÔVERA, ktorý k 31. 12. 2022 narástol na sumu 175,6 mil. eur (viac informácií v časti 4.2.5 Správy o vykonávaní verejného poistenia za rok 2022), ktorý v dôsledku nadhodnoteného poistného kmeňa poisťovňa naďalej vykazuje vo svojom účtovníctve, len zosilňuje potrebu dôkladného prešetrenia úradom oznámených podozrení.

„Sme presvedčení, že je v záujme Slovenskej republiky, aby sa oceňovanie poistných kmeňov zdravotných poisťovní DÔVERA a neexistujúcej VIVIA posúdilo aj orgánmi činnými v trestnom konaní a v prípade potvrdenia podozrení bola vyvodená zodpovednosť,“ vyhlásila predsedníčka úradu Renáta Bláhová. O podrobnostiach úrad informoval vo svojej Správe o vykonávaní verejného poistenia za rok 2022.

Rekapitulácia prípadu

Spoločnosť FLOW sa od roku 2005 pokúšala získať od úradu povolenie na vykonávanie verejného zdravotného poistenia pre ZP VIVIA, v ktorej mala byť jediným spoločníkom.

Úrad odmietal spoločnosti licenciu vydať z dôvodu, že nevedela hodnoverne preukázať legálny pôvod prostriedkov vo výške 100 mil. Sk, ktoré mali tvoriť základné imanie ZP. Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 31. 3. 2014 zrušil rozhodnutie predsedu úradu o zamietnutí žiadosti FLOW a vrátil vec úradu na ďalšie konanie. Následne žalobca nereagoval na výzvy úradu a nepredložil požadované dokumenty v stanovenej lehote. Preto úrad v máji 2016 žiadosť FLOW zamietol.

Od toho momentu sa FLOW v konaní začatom v roku 2016 domáha voči Slovenskej republike – úradu, zaplatenia 280 mil. eur, pričom svoj nárok opiera práve o rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31. 3. 2014.

Spoločnosť FLOW v súdnom konaní tvrdí, že škoda jej bola spôsobená postupom úradu, ktorý zamietol žiadosť o vydanie povolenia na vykonávanie verejného zdravotného poistenia výlučne z dôvodu, že žiadateľ hodnoverne nepreukázal legálnosť príjmov.

Znalecký posudok, použitý spoločnosťou FLOW v súdnom konaní, ako aj znalecký posudok, použitý ZP DÔVERA, boli vypracované znalcami, pri ktorých existuje závažné podozrenie, že nepostupovali nestranne a objektívne. Znalecký posudok z roku 2009 použila ZP DÔVERA ako základ pre ocenenie a účtovanie poistného kmeňa, čo má za následok hrubo skresľujúce údaje v jej účtovných závierkach.

Pri bližšom skúmaní oboch znaleckých posudkov je možné dospieť k záveru, že stanovenie hodnoty poistných kmeňov je výrazne nadhodnotené. Z dôvodov, ktoré nie je možné pre prebiehajúce trestné konanie bližšie špecifikovať, vyplývajú podozrenia vo vzťahu k znalcom zodpovedným za vypracovanie oboch znaleckých posudkov. Tieto podozrenia výsledky ich práce diskvalifikujú.

Úrad sa rozhodol pri obrane voči nároku uplatňovanému spoločnosťou FLOW obrátiť na nezávislých znalcov. A to aj z dôvodu, že v konaní FLOW, ako aj v prípade transakcie ZP Apollo a ZP DÔVERA v roku 2009, vykazovali znalecké posudky vysokú mieru pochybení, čo vyvoláva podozrenie, že nešlo o nedbanlivosť znalcov, ale o úmysel. Navyše, závery nezávislých znalcov rozšírili okruh podozrení, ktoré sprevádzajú znalecké posudky FLOW a ZP DÔVERA.

Preto úrad po porade so svojím právnym zástupcom a v súlade s povinnosťou, ktorú mu ukladá Trestný poriadok, oznámil orgánom činným v trestnom konaní skutočnosti nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný čin, resp. viaceré trestné činy, a to v súvislosti s: 

• úkonmi realizovanými spoločnosťou FLOW alebo jej predstaviteľmi,
• činnosťou znalca, ktorý vypracoval pre spoločnosť FLOW znalecký posudok,
• úkonmi realizovanými ZP DÔVERA alebo jej predstaviteľmi,
• činnosťou znaleckej organizácie a znalca, ktorí vypracovali znalecký posudok oceňujúci poistný kmeň ZP DÔVERA, ktorý ZP DÔVERA od roku 2009 až do súčasnosti vykazuje vo svojich účtovných závierkach.

V tejto súvislosti treba uviesť, že hoci v minulosti bolo podané trestné oznámenie vo veci „účtovania poistného kmeňa ZP DÔVERA“, úrad nebol oznamovateľom a nemá vedomosť o skutkoch, ktoré by mali, alebo mohli byť na základe takéhoto trestného oznámenia vyšetrované.

Úrad sa z informácií, ktoré sa mu pri šetrení v súvislosti so sporom FLOW podarilo zistiť, domnieva, že existujú podozrenia z naplnenia znakov skutkových podstát viacerých trestných činov, pričom tieto trestné činy môžu spolu súvisieť.

Trestné oznámenia ohľadne znaleckého podvodu, ale aj skresľovania hospodárskej evidencie bolo dôležité podať preto, aby sa zabránilo:

• Uplatneniu náhrady škody vo výške 280 mil. eur zo strany spoločnosti Flow.
• Ďalšiemu vyplateniu navýšenej sumy nerozdeleného zisku ZP DÔVERA vo výške 175,6 miliónov eur, keďže štatutárny orgán napriek jasnému postoju úradu i výhradám audítora nepristúpil k úprave hodnoty vlastného imania a takáto výplata dividend akcionárom ZP DÔVERA môže byť v rozpore so zákonom.
• Každoročnému skresľovaniu hospodárskeho výsledku ZP DÔVERA a základu dane opakovane vo výške 15 miliónov eur ročne, a to napriek tomu, že v uvedenej veci potvrdila svoj postoj aj Finančná správa SR pokutou 3 milióny eur.

Zákon zveril úradu vykonávanie dohľadu nad verejným zdravotným poistením, preto nemohol po takýchto závažných zisteniach zostať pasívny, ani sa spoliehať na to, že predmetom v minulosti prebiehajúceho trestného konania sú všetky skutočnosti, o ktorých sa v rámci svojej činnosti dozvedel. Správnosť postupu úradu podčiarkuje fakt, že škoda, ktorá by vznikla Slovenskej republike, resp. poistencom verejného zdravotného poistenia, presahuje v týchto prípadoch stovky miliónov eur.

Bližšie informácie úrad nemôže verejnosti poskytnúť, aby tým neohrozil prebiehajúce vyšetrovanie.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) pozorne sleduje kroky Ministerstva zdravotníctva SR na riešenie kritickej finančnej situácie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a. s. (ďalej len „VšZP alebo štátna poisťovňa“). Ako už úrad informoval verejnosť na májovej tlačovej konferencii, jej strata dosiahla ku koncu minulého roka 153,8 milióna eur a pokračujúce prehlbovanie strát zapríčinilo, že k 31. marcu štátna poisťovňa už vykazovala záporné vlastné imanie v hodnote -8,8 mil. eur.

Parlament v minulom roku zrušil právomoc úradu nariadiť zdravotnej poisťovni ozdravný plán pri poklese hodnoty jej vlastného imania pod 16,6 milióna eur, voči čomu úrad dôrazne protestoval nielen za predchádzajúcej vlády, ale informoval minulý týždeň aj vládu premiéra Ódora v rámci prerokovania Správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2022 (ďalej len „Správa o VZP 2022“), detaily možných dopadov už boli zverejnené aj na webovom sídle úradu.

Úrad si je napriek tomu vedomý, že stále má, i keď oklieštené, právomoci a povinnosť zasiahnuť do negatívneho finančného vývoja zdravotných poisťovní. „Ak to bude situácia vo VšZP vyžadovať, úrad svoje právomoci, vrátane krajnej možnosti zavedenia nútenej správy, využije. V tejto fáze, keď poisťovňa spĺňa zákonné požiadavky na platobnú schopnosť a faktúry uhrádza poskytovateľom zdravotnej starostlivosti riadne a včas, úrad okrem platobnej schopnosti pravidelne na mesačnej báze sleduje vývoj hospodárenia VšZP s odhadom výsledku do konca roka 2023, pričom úrad bude od nej požadovať plnenie schváleného obchodno-finančného plánu na rok 2023,“ povedala predsedníčka úradu Renáta Bláhová. Aj k tomu je však nevyhnutné, aby ministerstvo vydalo vykonávaciu vyhlášku, ktorá mešká tretí mesiac.

Podľa jej slov je najvyšší čas podniknúť rozhodné kroky na zosúladenie príjmov a výdavkov zdravotnej poisťovne, o možných detailoch úrad komunikuje aj s ministerstvom zdravotníctva. Analýza, ktorú vykonal úrad na dátach z roku 2022, potvrdila skoršie zistenia Útvaru hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR, že VšZP za rovnaké výkony platí nemocniciam spravidla viac ako súkromné zdravotné poisťovne (graf č. 1 Porovnanie platieb za jednotku produkcie – okresné nemocnice). Podrobnosti zverejnil úrad v časti 5.8.2 Správy o VZP 2022. Obdobné podozrenia z preplácania existujú aj pri platbách štátnej poisťovne smerom k ambulanciám i k takzvaným SVALZ-om, ktoré zahŕňajú napríklad laboratóriá či špeciálne diagnostické výkony ako napríklad CT či MR.

„Sú to desiatky milióny eur, takže prehodnotenie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, forenzný audit týchto zmlúv a nastavenie spravodlivých platobných mechanizmov sú kľúčom k finančnému zotaveniu VšZP. V tejto súvislosti je nevyhnutná razantná ingerencia nielen vedenia poisťovne, ale aj jej jediného akcionára – ministerstva zdravotníctva,“ vyhlásila predsedníčka úradu.

Úrad si uvedomuje, že pre zabezpečenie dlhodobej finančnej stability zdravotníctva sú nutné systémové zmeny, kam patrí predovšetkým účinná cenová regulácia, ktorá zamedzí neodôvodneným disproporciám v odmeňovaní zdravotníckych výkonov, ale aj nadspotrebe liekov. Takmer 20 rokov v tejto oblasti štát zlyhával, preto vítame snahu nového vedenia rezortu radikálne urýchliť zavedenie systému DRG a do polovice septembra pripraviť aj príslušnú vyhlášku s konkrétnymi sadzbami a relatívnymi váhami na rok 2024 tak, ako sme to odporúčali a podrobne zverejnili v časti 5.8.2 Správy o VZP 2022. Oceňujeme, že táto ambícia sa stala aj súčasťou Programového vyhlásenia vlády a bola veľmi konkrétne zahrnutá aj do programových priorít.

“Slovensko je jediná krajina v Európskej únii, ktorá nevyužíva DRG ako efektívny platobný mechanizmus. Absencia DRG stojí za veľkou časťou finančných deformácií medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami, ktoré v konečnom dôsledku poškodzujú pacienta,“ dodala predsedníčka úradu Renáta Bláhová.

Graf č. 1 Porovnanie platieb za jednotku produkcie – okresné nemocnice

Zdroj: Správa o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2022

• Ku koncu minulého roka mal úrad 403 zamestnancov
• Zamestnanci sa zúčastnili na 188 vzdelávacích aktivitách, školeniach a konferenciách
• V roku 2022 sa finančné prostriedky investovali najmä do vzdelávania v oblasti informačných systémov pri nasadzovaní nových inovatívnych projektov
• O vzdelávacích aktivitách úrad informoval aj na svojom profile na sieti LinkedIn

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) aj v roku 2022 svoju hlavnú činnosť v súlade s legislatívou a víziou strážneho psa zmysluplne koncentroval do troch pilierov, ktoré predstavujú jeho hlavnú činnosť a naďalej posilňoval personálne obsadenie. Zároveň podporoval a naďalej podporuje rozvoj, profesionálny rast a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov.

Ku koncu minulého roka mal úrad 403 zamestnancov, z toho na ústredí bolo 132, na pobočkách 78 a na pracoviskách Súdneho lekárstva a patologickej anatómie (SLaPA) 193 zamestnancov. Informoval o tom aj v Správe o činnosti úradu za rok 2022.

graf č. 1 Tri Piliere a počty zamestnancov

Priemerný vek zamestnancov k 31. 12. 2022 dosahoval 49 rokov. Veková štruktúra zamestnancov je naďalej pomerne vysoká, je potrebné zabezpečiť vhodnými opatreniami kontinuitu v jednotlivých pracovných pozíciách. Vlani boli na úrade upravené na základe mzdových rozpätí platové nastavenia pre vybrané pracovné pozície, aby bola zabezpečená možnosť získavania kvalifikovanej pracovnej sily v konkurenčnom prostredí pracovného trhu.

V roku 2022 malo 91 % zamestnancov úradu minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou, z toho viac ako polovica zamestnancov (61 %) má vysokoškolské vzdelanie. Úrad aj v roku 2022 podporil rozvoj, profesionálny rast a zvyšovanie kvalifikácie zamestnancov.

Zamestnanci sa zúčastnili na 188 vzdelávacích aktivitách, školeniach a konferenciách, relevantných k náplni ich práce. V roku 2022 sa dodatočne konali interné školenia v oblasti aplikácií Office 365, k zmenám pri zavádzaní systémov v rámci projektov úradu (nový ERP Systém, nová registratúra, aktualizovaný dochádzkový systém). Zamestnanci sa zúčastňovali na externých vzdelávacích podujatiach na Slovensku i v zahraničí.

V roku 2022 sa finančné prostriedky investovali najmä do vzdelávania na odbore informačných systémov. Vlani úrad zahájil nový proces hodnotenia zamestnancov na základe stanovených cieľov a kľúčových ukazovateľov výkonnosti zamestnanca, ktoré vychádzali z celkovej stratégie úradu a boli predmetom hodnotenia a motivácie zamestnancov na konci roka, aj tejto téme bolo venované samostatné vzdelávacie podujatie.

Dôležitou aktivitou v personálnej oblasti bolo získanie odborníkov pre sekciu dohľadu nad zdravotným poistením, pre potreby novovzniknutých odborov v oblasti analýz zdravotného poistenia a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, v oblasti dohľadu nad nákupom zdravotnej starostlivosti, ako aj riadenia projektov a informačných technológií.

Tento rok sa vedúci lekári sekcie súdneho lekárstva a patologickej anatómie zúčastnili na pracovnom stretnutí, ktoré zahájili minister zdravotníctva Michal Palkovič a predsedníčka úradu Renáta Bláhová. Účastníci sa oboznámili s novým inovatívnym postupom pri používaní nového systému ePrehliadok priamo na nových tabletoch. Následne sa účastníci zaoberali aktuálnym čerpaním rozpočtu sekcie a plnením KPI, následne absolvovali aj školenie po vedením skúsenej lektorky na tému Základy manažmentu riadenia výkonu. Pracovné stretnutie bolo plné živej diskusie a výmeny skúseností z jednotlivých pracovísk a bolo veľkým prínosom najmä v aktuálnej fáze implementácie nového systému ePrehliadky.

Samostatný workshop absolvovali aj ďalší vedúci zamestnanci, ktorý sa venoval téme Praktický leadership cez Insights. Školenie sa uskutočnilo v rámci dvojdňového pracovného stretnutia v Trnave so zameraním na plnenie KPI a strategických cieľov. Priestor bol aj na diskusiu k aktuálnym témam z jednotlivých pobočiek a odborných útvarov.

O vzdelávacích aktivitách úrad informoval aj na svojom profile na sieti LinkedIn.

Úrad zverejnil Vestník č. 7. Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac apríl 2023 a Metodické usmernenie č. 1/3/2021 K refundácii podľa nariadení ES č. 883/2004 a č. 987/2009.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) udržiava v oblasti kontinuálneho vzdelávania lekárov dlhoročnú spoluprácu so Slovenskou lekárskou komorou (ďalej len „SLK“). Naším spoločným záujmom je pôsobiť preventívne v oblasti predchádzania medicínskym pochybeniam pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Po troch rokoch odmlky, spôsobenej pandémiou ochorenia COVID-19, sa na základe predchádzajúcich dobrých skúseností uskutočnil panel odborných podujatí, ktoré sa konali dňa 17. 05. 2023 v Bratislave, 23. 05. 2023 v Banskej Bystrici a napokon dňa 01. 06. 2023 v Košiciach. Na odborných podujatiach pod názvom „Memorandum 2023 – Kazuistiky ÚDZS“ sa zúčastnilo celkovo 394 účastníkov z radov odbornej verejnosti. Úrad publikuje kazuistiky v tlačenej aj online forme a táto činnosť je z pohľadu vzdelávania a osvety jednou z jeho najdôležitejších aktivít. Úrad aktuálne pracuje už na ich 17. vydaní, všetky doteraz zverejnené materiály sú dostupné na stránke úradu.

Cieľmi odborných seminárov boli zvyšovanie vzdelanosti našich zdravotníckych pracovníkov, zvyšovanie kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti, ako aj preventívne pôsobenie na predchádzanie chybovosti. Vzhľadom na vysokú účasť považujeme naše ciele za naplnené.

„Znalosť nezvyčajných prípadov z praxe a niekedy vzniknutých nedostatkov, o ktorých sa účastníci dozvedeli, môžu do budúcna vylúčiť rovnaké pochybenia. Je mi potešením, že sa nám po období pandémie podarilo obnoviť odborné podujatia, ktoré môžu prispieť k zvyšovaniu kvality zdravotnej starostlivosti. Ďakujeme aj touto cestou Slovenskej lekárskej komore a všetkým, ktorí k týmto podujatiam akokoľvek prispeli,“ uviedla predsedníčka úradu Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M., ktorá prvé podujatie osobne otvárala.

Úrad v rámci tohto projektu zabezpečil odborné príspevky z rôznych medicínskych špecializačných odborov, pričom vychádzal zo zistení, ku ktorým dospel postupom výkonu dohľadu podľa ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Úvod odborného podujatia bol venovaný legislatívnym zmenám v procese výkonu dohľadu a štatistickým prehľadom vo veci počtu podnetov, percentu opodstatnenosti a zistenej chybovosti naprieč medicínskymi špecializačnými odbormi. Tieto údaje sú dostupné aj v Správe o činnosti úradu za rok 2022. Odborné prednášky boli spracované z prípadov, v rámci ktorých bola prešetrovaná zdravotná starostlivosť okrem iného z odboru všeobecné lekárstvo, neurológia či chirurgia.

Napríklad v rámci odbornosti gynekológia sa odborná kazuistika venovala prípadu 35-ročnej pacientky, u ktorej nedošlo pri prvom USG vyšetrení prsníkov k správnej interpretácii klinicky manifestovaného nádoru na prsníku, pretože neboli použité všetky dostupné vyšetrovacie metódy. Prípad sa niesol v duchu upozornenia na laktáciu a graviditu v súvislosti s prechodným zvýšeným rizikom vzniku karcinómu prsníka.

Ďalší prípad sa zas venoval úmrtiu 72-ročného pacienta počas podávania rádioterapie. V uvedenom prípade bolo úradom konštatované, že monitoring polymorbídneho pacienta nebol počas hospitalizácie realizovaný v dostatočnom rozsahu a správne. V deň úmrtia napriek sestrami zaznamenanej slabosti nebolo vykonané objektívne vyšetrenie pacienta a tento bol odoslaný na rádioterapiu.

Na časť odborných príspevkov z prešetrovania zdravotnej starostlivosti nadväzovali zistenia z patologicko-anatomických pitiev, ako aj komplexné príspevky z medicínskeho špecializačného odboru súdne lekárstvo zamerané napríklad na náhle úmrtia športovcov či forenzné aspekty poskytovania zdravotnej starostlivosti.

„Privítal som pokračovanie v tradícii seminárov, ktorých špecifikom na rozdiel od kongresov a seminárov odborných spoločností je iný pohľad na prácu lekárov, pri ktorom sa zdôrazňuje aj jej forenzná časť – t. j. význam správneho vedenia dokumentácie ako dôležitej a rovnocennej súčasti diagnosticko-terapeutického procesu. Vyjadril som spokojnosť s úrovňou prednášok a bohatej odbornej diskusie. Som presvedčený, že sa v budúcnosti bude v tomto projekte naďalej spolupracovať možno aj v rozšírenom formáte“, uviedol MUDr. Jaroslav Šimo, viceprezident SLK, ktorý otváral konferenciu v Bratislave a zároveň ju potom moderoval.

Úrad bude aj v nadchádzajúcich rokoch participovať na organizovaní odborných podujatí s cieľom zlepšiť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a spolupodieľať sa na ďalšom vzdelávaní lekárov. Veríme, že spolupráca tohto druhu, ktorá funguje od roku 2009, prináša poučenie tak zúčastneným lekárom, ako aj ostatným zdravotníckym pracovníkom a v praxi spoločnými silami prispejeme k zamedzeniu alebo aspoň eliminovaniu chybovosti pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.

 

• Všetky tri zdravotné poisťovne, cez ktoré tento rok pretečie 7 miliárd eur našich zdravotných odvodov, vykazujú k 31. 3. 2023 stratu spolu 69 mil. eur.
• Alarmujúca strata štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. (ďalej len „VšZP“) a jej záporné vlastné imanie sú spôsobené vo významnej miere tým, že dotuje súkromné zdravotné poisťovne. VšZP by mala razantne upraviť cenové podmienky voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti (ďalej len „poskytovateľ“) a znížiť tak náklady, inak môže byť ohrozená jej platobná schopnosť. Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) bola poľutovaniahodne odňatá právomoc nariadiť z titulu nedostatočného vlastného imania ozdravný plán, bude však na mesačnej báze pod väčším drobnohľadom sledovať plnenie obchodno-finančného plánu, ako aj platobnej schopnosti našej najväčšej poisťovne (detaily v časti 1).
• Zdravotná poisťovňa Dôvera, a. s. (ďalej len „ZP Dôvera“) naďalej nadhodnocuje vlastné imanie, napriek jasnému postoju úradu štatutárny orgán nepristúpil k oprave prvotného ocenenia poistného kmeňa, ktoré je aj k 31. 12. 2022 vo výške 485 mil. eur. Podľa nezávislého znalca to malo byť iba 26 mil. eur. Preto je skreslená nielen súvaha tejto poisťovne o takmer 460 mil. eur, ale aj výsledky jej hospodárenia a daňový základ, a to vo výške asi 15 mil. eur ročne. ZP Dôvera tak v skutočnosti ani minulý rok nedosiahla stratu, ale zisk. Právnici zastupujúci úrad v súvisiacom spore s iným žalobcom podali na Úrad špeciálnej prokuratúry trestné oznámenie, ktorého predmetom je aj podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie. To, že postup pri účtovaní poistného kmeňa je nesprávny, potvrdila aj Finančná správa SR (detaily v časti 4).
• Union zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „ZP Union“) napriek vykázanej strate vypláca dividendy svojmu holandskému akcionárovi, len v posledných dvoch rokoch to bolo 10 mil. eur vrátane dividendy vyplatenej vo februári 2023 (4,9 mil. eur).
• Všetky tri poisťovne v posledných rokoch minuli cez agentov desiatky miliónov eur na pochybnú prepoisťovaciu kampaň v najchudobnejších osadách Slovenska, aj v tejto súvislosti úrad podal trestné oznámenia a informoval Generálnu prokuratúru SR.

Verejné zdravotné poistenie vyžaduje zásadné zmeny, aby dokázalo úspešne plniť úlohy, ktoré od neho spoločnosť očakáva. Kvalitu zdravotnej starostlivosti, jej dostupnosť a súčasne ekonomickú udržateľnosť zdravotníctva ohrozuje absencia pravidiel, ktoré by zaviedli do systému prehľadnosť, spravodlivosť a efektívnosť. Celkový objem zdrojov, ktoré prúdia do zdravotníctva, je porovnateľný s krajinami obdobnej ekonomickej sily, ako Slovensko, akurát sa to adekvátne nepremieta do kvality zdravotnej starostlivosti a spokojnosti občanov.

„Neexistencia DRG systému ako úhradového mechanizmu v spojení s uplatňovaním princípu zmluvnej voľnosti deformujú finančné vzťahy medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami,“ zhrnula predsedníčka úradu Renáta Bláhová. To v konečnom dôsledku vedie k tomu, že nemocnice sú financované najmä štátnou VšZP. Tá de facto dotuje ústavnú zdravotnú starostlivosť poistencov súkromných zdravotných poisťovní. Ako v tejto súvislosti ukázala aj štúdia Útvaru hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií SR, ak by všetky zdravotné poisťovne platili v roku 2021 nemocniciam za také isté výkony rovnako, štátna VšZP by ušetrila 84 mil. eur ročne a súkromné poisťovne by minuli o 84 mil. eur viac.

„Aktuálna analýza úradu, vychádzajúca už z dát za rok 2022, potvrdzuje túto nerovnováhu spôsobenú absenciou cenovej regulácie, ako to vidno aj z ilustračných grafov, pričom sumu, o ktorú VšZP prepláca náklady na ústavnú zdravotnú starostlivosť v porovnaní so súkromnými poisťovňami, odhadujeme v rozpätí od 60 do 90 mil. eur ročne,“ vysvetlil poradca predsedníčky úradu pre oblasť cenovej regulácie Alexander Šrank (viac informácií v časti 2).

Úrad preto navrhne aj novej úradníckej vláde, aby Ministerstvo zdravotníctva SR transparentne zverejňovalo jednotkové ceny produkcie nemocníc a iniciovala legislatívne zmeny smerom k zákazu krížového vlastníctva a zrušenie tzv. zmluvnej voľnosti, ktorej koncept je práve v oligopolnom prostredí absurdný a vytvára nežiaduci priestor pre účelové dohody medzi dominantnými hráčmi na trhu drajvovaný neregulovaným súkromným kapitálom.

Úrad oceňuje, že sa po dlhých rokoch vláde SR a parlamentu podarilo zastropovať zisky zdravotných poisťovní na úrovni 1 %, a tým zaplátať jednu z najväčších dier v systéme zdravotníctva, ktorou sa odlievali stovky miliónov eur z našich zdravotných odvodov cez neštandardné dividendy súkromným akcionárom do daňových rajov. Na súvisiace riziká z pohľadu negatívneho salda rozpočtu verejnej správy upozorňuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v ktorej pôsobil taktiež Ľudovít Ódor, ktorý má viesť novú úradnícku vládu.

Je nevyhnutné zreformovať systém financovania zdravotníctva a zvýšiť tempo pri prijímaní ďalších opatrení, ktoré slovenské verejné zdravotníctvo vyslobodia zo zovretia záujmových skupín i jednotlivcov, ktorí na prvé miesto nedávajú verejný záujem, ale svoje zisky.

„Regulačný rámec, za ktorý zodpovedá štát, musí viesť zdravotné poisťovne, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ale aj samotných pacientov k lepšiemu využívaniu obmedzených verejných zdrojov, a nie ich nabádať k plytvaniu alebo získavaniu nezaslúženej renty,“ dodala predsedníčka úradu.

Úrad zverejnil v zmysle zákona vo Vestníku č. 6/2023 k 31. 3. 2023 podrobné číselné údaje v dokumente „Platobná schopnosť zdravotných poisťovní – marec 2023“ a „Predbežné výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní k 31. marcu 2023“.

Nižšie nájdete údaje a vysvetlenia v širších súvislostiach.

1. Prehľad hospodárenia zdravotných poisťovní k 31. 3. 2023 a porovnanie k 31. 12. 2022

Prehľad sumarizuje finančnú situáciu a výsledky hospodárenia troch zdravotných poisťovní: VšZP, ZP Dôvera a ZP Union.

A. Údaje v tis. eur

Pozn.:. Hospodárske výsledky zdravotných poisťovní k 31. 3. 2023 vychádzajú z mesačných účtovných závierok, ktoré zdravotné poisťovne predkladajú úradu v rámci potvrdenia platobnej schopnosti.

B. Likvidita a hodnota vlastného imania zdravotných poisťovní

Hodnota vlastného imania zdravotných poisťovní k 31. 3. 2023: VšZP vykazuje vlastné imanie v hodnote -8,8 mil. eur, ZP Dôvera 189,7 mil. eur[1] a ZP Union 34,7 mil. eur. Vlastné imanie VšZP a ZP Dôvera sa v porovnaní ku koncu roka 2022 zmenilo iba o dosiahnutú stratu za tri mesiace roku 2023.

ZP Dôvera naďalej nadhodnocuje vlastné imanie, napriek jasnému postoju úradu štatutárny orgán nepristúpil k oprave prvotného ocenenia poistného kmeňa, ktoré je aj k 31. 12. 2022 vo výške 485 mil. eur. Podľa nezávislého znalca to malo byť iba 26 mil. eur. Preto je skreslená nielen súvaha a vlastné imanie, ale aj výsledky jej hospodárenia.

V prípade ZP Union zmenu vlastného imania spôsobila strata za 3 mesiace roku 2023 a výplata dividend vo výške 4,9 mil. eur vo februári 2023.

Alarmujúca je významná strata a záporné vlastné imanie VšZP vykázané k 31. 3. 2023. Podľa zákona č. 581/2004 Z. z. v znení účinnom do konca roka 2022 by úrad pri poklese hodnoty vlastného imania pod 16,6 mil. eur nariadil VšZP ozdravný plán. Avšak novelizáciou zákona č. 581/2004 Z. z. bola táto kompetencia od roka 2023 úradu odňatá.

Momentálne neexistuje žiadna právna úprava, ktorá by definovala požiadavky na výšku vlastného imania zdravotnej poisťovne alebo iné ekonomické ukazovatele, keďže na zdravotné poisťovne sa nevzťahujú ani pravidlá § 67a Spoločnosť v kríze uvedené v Obchodnom zákonníku.[2] Kým pomer vlastných a cudzích zdrojov bežných spoločností upravuje Obchodný zákonník a banky a komerčné poisťovne podliehajú kontrole zo strany Národnej banky Slovenska, zdravotné poisťovne prepadajú regulačným sitom[3]. Tri akciové spoločnosti, ktoré spravujú ročne už takmer 7 miliárd eur z daní a odvodov[4], nepodliehajú žiadnej kontrole hospodárenia, a to napriek tomu, že ich predmet činnosti je vo verejnom záujme.

Úradu však naďalej zostáva kompetencia sledovať platobnú schopnosť a plnenie obchodno-finančného plánu zdravotných poisťovní. VšZP stále plní zákonné požiadavky na splnenie platobnej schopnosti a faktúry uhrádza poskytovateľom včas. Z porovnania schváleného obchodno-finančného plánu so skutočnosťou k 31. 3. 2023 sa však javí, že riziká, ktoré VšZP identifikovala už v čase prípravy obchodno-finančného plánu, sa zhmotňujú a fungovanie štátnej poisťovne môže byť do konca roka ohrozené.

Na základe vyššie uvedeného úrad vyzval VšZP na predkladanie vyhodnotenia plnenia obchodno-finančného plánu na mesačnej báze. Manažment poisťovne momentálne vykonáva všetko pre to, aby situáciu dostal pod kontrolu a navrhol úsporné opatrenia, ktoré by pomohli udržať pomer príjmov a výdavkov v rovnováhe.

C. Výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní

Všetky tri zdravotné poisťovne vykázali k 31. 3. 2023 stratu. Celková strata v sektore je 68,8 mil. eur. VšZP dosiahla stratu 50,2 mil. eur​, ZP Dôvera stratu 15,6 mil. eur a ZP Union stratu 3,0 mil. eur. Celková strata v sektore je do veľkej miery ovplyvnená nárastom nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktorý je dôsledkom oživenia objemu poskytnutej zdravotnej starostlivosti po skončení pandémie COVID-19, ako aj rastom cien v ekonomike. Nadhodnotená je však prístupom ZP Dôvera, ktorá odpisuje nadhodnotený poistný kmeň, a to asi 15 mil. eur ročne. ZP Dôvera v skutočnosti k 31. 12. 2022 dosiahla zisk a nie stratu, obdobne to môže byť aj k 31. 3. 2023.

2. Slovenské nemocnice cez čísla

Vyššie uvedené hospodárske výsledky zdravotných poisťovní sú významne ovplyvnené aj netransparentnými pravidlami pri oceňovaní zdravotných výkonov. Za tú istú poskytnutú zdravotnú starostlivosť je uhrádzaná iná suma, či už porovnávame úhradu tomu istému poskytovateľovi od troch rôznych poisťovní, alebo úhradu od jednej poisťovne rôznym poskytovateľom.

Významné rozdiely v tom, koľko jednotlivé poisťovne uhrádzajú za ústavnú zdravotnú starostlivosť, sú dôsledkom absentujúceho DRG systému ako úhradového mechanizmu, v ambulantnej sfére zase chýba záväzné usmernenie cien výkonov formou cenníkov.[5]

Úrad na základe dát od zdravotných poisťovní pripravil analýzu, v ktorej porovnal úhrady od zdravotných poisťovní a produkciu vzájomne porovnateľných nemocníc. Z analýzy vyplýva, že nemocnice sú financované najmä štátnou poisťovňou, ktorá v priemere na jednotku produkcie platí významne viac ako súkromné poisťovne.

Keby každá zdravotná poisťovňa platila nemocniciam rovnakú jednotkovú cenu za poskytnutú starostlivosť a súčasne by poisťovne zaplatili nemocniciam spravodlivo podľa toho, koľko starostlivosti bolo poskytnutej ich poistencom, súkromné poisťovne by VšZP museli doplatiť sumu v rozpätí od 60 do 90 mil. eur ročne, pritom by celková platba pre danú nemocnicu zostala zachovaná. Pri započítaní ďalších úhrad mimo ústavnej zdravotnej starostlivosti môže byť táto suma ešte vyššia.

Úrad touto nezávislou analýzou dospel k podobným záverom ako pred časom ÚHP vo svojej analýze zameranej na financovanie nemocníc na Slovensku v roku 2021. Za tú istú zdravotnú starostlivosť platí VšZP v priemere viac ako súkromné zdravotné poisťovne.

Zreálnenie úhrad nemocniciam od poisťovní podľa ich skutočnej produkcie by síce mohlo prispieť k narovnaniu podmienok na trhu, ale nevyriešilo by deficit systému ako celku, ten je možné dosiahnuť iba tlakom na jeho efektivitu.

Analýza úradu ďalej ukazuje významné rozdiely vo financovaní porovnateľných nemocníc. Nie je možné porovnávať akékoľvek dve nemocnice, keďže skladba ich nákladov a úkony, ktoré sa na jej produkcii najviac podieľajú, sú iné a takéto porovnanie by poskytovalo skreslený obraz. Preto boli v rámci analýzy porovnávané nemocnice v rovnakej veľkostnej skupine prípadne s rovnakým zameraním. Analýza ilustrovaná aj vybranými grafmi ukazuje, že tá istá poisťovňa platí za jednotku produkcie jednej nemocnici významne viac alebo menej ako inej.

Koncové nemocnice podľa poisťovní[6]: prerozdelenie 380 mil. eur

Krajské nemocnice podľa poisťovní[7]: prerozdelenie 403 mil. eur

Okresné nemocnice podľa poisťovní[8]: prerozdelenie 403 mil. eur

Medializovaný prípad: ANS žiadala celkovo 238 mil. eur, preddavky od VšZP 144 mil. eur.

Tieto rozdiely sú historické a rokmi sa prehlbujú, keďže pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi sa neberie do úvahy produkcia nemocníc. Cena na rok je daná cenou predošlého roka upravenou o navýšenie z dôvodu rastu miezd. Podobne to bolo aj začiatkom roka 2023, keď došlo k významnému navýšeniu rozpočtu na ústavnú zdravotnú starostlivosť. Úrad zastáva názor, že zmluvné ceny s nemocnicami by mali zohľadňovať ich skutočnú produkciu, čím by prostriedky verejného zdravotného poistenia smerovali tam, kde je to najviac potrebné.

Detailné výsledky analýzy budú zverejnené v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za rok 2022, ktorú úrad predloží vláde SR do 30. 6. 2023.

3. Historické údaje o ziskovosti a výplatách akcionárom

Ako upozornil úrad vo svojej Správe o činnosti za rok 2021 a následne aj ÚHP v nedávno zverejnenom porovnaní zdravotných systémov[9], Slovensko je jedinou krajinou EÚ, v ktorej zdravotné poisťovne z verejných zdrojov, vyplácajú zisk. Stovky miliónov eur z daní a odvodov skončili na bankových účtoch súkromných vlastníkov. ZP Dôvera od roku 2009 vyplatila akcionárom viac ako 550 mil. eur, na nerozdelených ziskoch minulých období okrem toho vykazovala k 31. 12. 2022 175,6 mil. eur.

ZP Union taktiež pravidelne vypláca dividendy akcionárom, za posledných 10 rokov to bolo viac ako 45 mil. eur (vrátane dividendy vyplatenej vo februári 2023 vo výške 4,9 mil. eur).

4. Vplyv ocenenia poistného kmeňa v účtovníctve ZP Dôvera

Je nutné poznamenať, že finančná pozícia, ako aj výsledky hospodárenia ZP Dôvera sú už 14 rokov ovplyvnené významnou transakciou zaúčtovanou v roku 2009 pri zlúčení s poisťovňou Apollo, ktorou bolo vykázanie a ocenenie poistného kmeňa v hodnote približne 485 mil. eur, čo predstavovalo hodnotu 562 eur na jedného poistenca v kmeni.

Úrad má k dispozícii nezávislý znalecký posudok[10], podľa ktorého hodnota takto vykázaného poistného kmeňa mala byť rádovo nižšia, a to na úrovni len približne 26,2 mil. eur, čo predstavuje hodnotu 30 eur na jedného poistenca v kmeni.

Nadhodnotenie súvahy cez poistný kmeň v účtovných závierkach ZP Dôvera do 31. 12. 2022:

Dátum ohodnotenia	ocenenie v účtovných závierkach	hodnota kmeňa podľa nezávislého znaleckého posudku	Rozdiel = nadhodnotenie súvahy aj vlastného imania
31.12.2009	484 725 294 €	26 242 000 €	458 483 294 €
31.12.2010	470 183 535 €	25 906 000 €	444 277 535 €
31.12.2011	455 641 776 €	25 917 000 €	429 724 776 €
31.12.2012	441 100 017 €	25 703 000 €	415 397 017 €
31.12.2013	426 558 258 €	25 374 000 €	401 184 258 €
31.12.2014	355 928 176 €	25 372 000 €	330 556 176 €
31.12.2015	312 570 816 €	25 292 000 €	287 278 816 €
31.12.2016	298 029 057 €	25 300 000 €	272 729 057 €
31.12.2017	276 359 551 €	25 273 000 €	251 086 551 €
31.12.2018	255 006 586 €	25 260 000 €	229 746 586 €
31.12.2019	236 950 275 €	25 133 000 €	211 817 275 €
31.12.2020	159 247 536 €	25 035 000 €	134 212 536 €
31.12.2021	144 705 777 €	24 758 000 €	119 947 777 €
31.12.2022	130 164 018 €*	24 359 000 €	105 805 018 €

*údaj z predbežnej neauditovanej účtovnej závierky dostupnej v čase prípravy znaleckého posudku

To, že ocenenie na úrovni približne 485 mil. eur je významne nadhodnotené, potvrdzuje aj fakt, že pri jedinom predaji akcií zdravotnej poisťovne, ku ktorému na Slovensku došlo medzi nezávislými subjektmi, bola predajná cena za 51 %-ný podiel spoločnosti Apollo zdravotná poisťovňa, a. s., ktorá mala v tom čase asi 440-tisíc poistencov, približne 6,6 mil. eur. [11]

Vzhľadom na odporučenie advokátskej kancelárie a ďalšie súvislosti dňa 18. 4. 2023 úrad podal na Úrad špeciálnej prokuratúry trestné oznámenie, ktorého predmetom je aj podozrenie z naplnenia skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie.

To, že postup pri účtovaní poistného kmeňa je nesprávny, potvrdila aj Finančná správa SR, ktorá udelila poisťovni pokutu vo výške 3 mil. eur[12]. 

V neposlednom rade na túto významnú transakciu v účtovníctve ZP Dôvera dlhodobo upozorňuje aj audítor poisťovne vo svojom audítorskom výroku formou tzv. zdôraznenia skutočnosti. Zdôraznenie skutočnosti je odstavec v správe audítora, ktorý upozorňuje na skutočnosti náležite vykázané alebo vysvetlené a popísané v účtovnej závierke, ktoré sú podľa úsudku audítora natoľko dôležité, že sú zásadné pre pochopenie účtovnej závierky iným užívateľom. Nie je vôbec bežnou praxou, aby mala spoločnosť pôsobiaca vo finančnom sektore zdôraznenie skutočnosti v audítorskom výroku. To, že takéto zdôraznenie skutočnosti sa vyskytuje iba výnimočne, ilustruje nižšie aj prehľad audítorských výrokov bánk a poisťovní za rok 2021, z ktorých má vo výroku k účtovnej závierke zdôraznenie skutočnosti iba jeden subjekt.

Subjekt	Výrok	Audítor
Allianz – Slovenská poisťovňa, a. s.	čistý	PricewaterhouseCoopers Slovensko, s. r. o.
BNP Paribas Cardif Poisťovňa, a. s.	čistý	PricewaterhouseCoopers Slovensko, s. r. o.
ČSOB Poisťovňa, a. s.	čistý	PricewaterhouseCoopers Slovensko, s. r. o.
KOMUNÁLNA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group	čistý	KPMG Slovensko spol. s r. o.
KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group	čistý	KPMG Slovensko spol. s r. o.
NN Životná poisťovňa, a. s.	čistý	KPMG Slovensko spol. s r. o.
NOVIS Insurance Company	zdôraznenie skutočnosti	Mazars Slovensko, s. r. o.
PARTNERS poisťovňa, a. s.	čistý	VGD Slovakia, s. r. o.
Union poisťovňa, a. s.	čistý	Ernst & Young, s. r. o.
Wüstenrot poisťovňa, a. s.	čistý	PricewaterhouseCoopers Slovensko, s. r. o.
Československá obchodná banka, a. s.	čistý	PricewaterhouseCoopers Slovensko, s. r. o.
Prima banka Slovensko, a. s.	čistý	Ernst & Young, s. r. o.
Privatbanka, a. s.	čistý	Ernst & Young, s. r. o.
Slovenská sporiteľňa, a. s.	čistý	PricewaterhouseCoopers Slovensko, s. r. o.
Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s.	čistý	Deloitte Audit, s. r. o.
Tatra banka, a. s.	čistý	BDO Audit, spol. s r. o.
Všeobecná úverová banka, a. s.	čistý	Ernst & Young, s. r. o.
365.bank, a. s.	čistý	KPMG Slovensko spol. s r. o.
ČSOB stavebná sporiteľňa, a. s.	čistý	PricewaterhouseCoopers Slovensko, s. r. o.
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s.	čistý	Deloitte Audit, s. r. o.
Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a. s.	čistý	PricewaterhouseCoopers Slovensko, s. r. o.

Zdroj: www.registeruz.sk

[1] Hodnota vlastného imania ZP Dôvera je ovplyvnená kontroverznou transakciou zaúčtovanou v roku 2009 pri zlúčení s poisťovňou Apollo, ktorou bolo ocenenie poistného kmeňa v hodnote približne 485 mil. eur. Hodnota vlastného imania ZP Dôvera k 31. 3. 2023 po eliminovaní vplyvu tejto transakcie by bola okolo 60 mil. eur.

[2] § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka hovorí: „Spoločnosť je v kríze aj vtedy, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8 ku 100.“ Podľa § 67i ods. 2 však zdravotná poisťovňa nemôže byť spoločnosťou v kríze.

[3] Úrad má kompetenciu dohliadať iba dodržiavanie ustanovení zákona č. 580/2004 Z. z. a č. 581/2004 Z. z.

[4] https://www.mfsr.sk/sk/financie/verejne-financie/rozpocet-verejnej-spravy/ (Hlavná kniha, str. 133)

[5] Úrad dlhodobo upozorňuje na potrebu zavedenia transparentných pravidiel do oceňovania zdravotných výkonov a vydal vo Vestníku č. 4/2023 Odporúčanie k stanoveniu cien úhradových mechanizmov.

[6] Všeobecné nemocnice 4 (bez detských fakultných nemocníc) – podľa skupiny charakterovo podobných nemocníc. Zdroj: https://www.cksdrg.sk/sk/documents/file/Zakladne_sadzby_2022_v2?id=212

[7] Všeobecné nemocnice 3 – podľa skupiny charakterovo podobných nemocníc. Zdroj: viď vyššie

[8] Všeobecné nemocnice 2 – podľa skupiny charakterovo podobných nemocníc. Zdroj: viď vyššie

[9] https://www.mfsr.sk/sk/financie/hodnota-za-peniaze/analyzy-uhp/

[10] Znalecký posudok bol vypracovaný v marci 2023.

[11] Spoločnosť E.I.C., a. s., predala 30. júla 2008 svoj 51 %-ný podiel v spoločnosti Apollo zdravotná poisťovňa, a. s., ktorá mala v tom čase asi 440-tisíc poistencov, spoločnosti AGEL, a. s., za 6,6 mil. eur.

[12] https://www.aktuality.sk/clanok/ZxI4y32/financna-sprava-potvrdila-trojmilionovu-pokutu-pre-doveru-ta-hovori-o-sikane-statu/

 

Úrad zverejnil Vestník č. 6. Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac marec 2023 a predbežné výsledky hospodárenia zdravotných poisťovní k 31. marcu 2023.

 

• Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou plne rešpektuje i podporuje súkromný kapitál v zdravotníctve
• Nie je však možné súhlasiť s tým, aby sa zisky z verejných zdravotných odvodov vyplácali súkromným akcionárom a straty platili občania
• Úrad nie je navrhovateľom prerozdeľovacej vyhlášky, ale dlhodobo upozorňuje na absurdnú situáciu, kedy už 7 miliárd eur našich odvodov ročne nepodlieha regulácii
• Úrad zároveň dlhodobo upozorňuje na potrebu zavedenia transparentných pravidiel do oceňovania zdravotných výkonov, kde je nevyhnutná zásadná reforma

Union zdravotná poisťovňa, a. s. (ďalej len „ZP Union“) v pondelok 24. 4. 2023 poslala otvorený list osobne každému poslancovi a poslankyni NR SR, prezidentke aj ministerstvám. List dostala aj predsedníčka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“)  Ing. Renáta Bláhová, MBA, FCCA, LL.M. ZP Union v ňom vyzýva k „zmenám neférových zákonov, ktoré znemožňujú efektívne vykonávanie zdravotného poistenia a hospodárenie zdravotných poisťovní“. Zároveň mediálne deklarujú výhrady voči tzv. prerozdeľovacej vyhláške (č. 100/2023 Z. z.) či obmedzeniu zisku zdravotných poisťovní obe súkromné zdravotné poisťovne. ZP Union prichádza k spoločnému záveru, že „súkromné zdravotné poisťovne sú zjavne vytláčané z trhu, pričom súčasná situácia spôsobuje aj zneistenie u zahraničných investorov“.

Úrad plne rešpektuje, že v segmente verejného zdravotného poistenia vedľa najväčšej štátnej zdravotnej poisťovne pôsobia aj súkromné subjekty a podporuje, aby bola prijatá legislatíva, ktorá umožní súťaž v oblasti komerčného zdravotného pripoistenia vrátane alternatívnej spoluúčasti. Rovnako však požaduje pravidlá, ktoré vypudia z nášho ťažko skúšaného zdravotníctva „filozofiu“, že zisky z verejného zdravotného poistenia patria akcionárom a straty občanom. Takýto prístup je nielen v rozpore s európskou judikatúrou, ale aj v konflikte s verejným záujmom. Súkromné zdravotné poisťovne sa spravidla ozývajú vtedy, keď sú negatívne dotknuté záujmy ich akcionárov, čo však neplatí, keď z neprehľadného systému financovania ťažia, ako to napríklad ukázala štúdia Útvaru hodnoty za peniaze pri Ministerstve financií SR. Ak by podľa nej v roku 2021 „všetky zdravotné poisťovne platili nemocniciam za také isté výkony rovnako, Všeobecná zdravotná poisťovňa by ušetrila 84 mil. eur a súkromné poisťovne by minuli o 84 mil. eur viac.” V tejto súvislosti treba dodať, že v Holandsku pôsobí 38 súkromných zdravotných poisťovní, pričom majú zákaz vyplácania zisku svojim akcionárom. Prípadné zisky musia používať na vytváranie rezervných fondov alebo ich vracať naspäť poistencom vo forme nižšieho poistného.

Na Slovensku ZP Union vyplatila svojmu holandskému akcionárovi, ktorým je poisťovňa Achmea, len v posledných dvoch rokoch dividendy vo výške takmer 10 mil. eur. Zároveň legislatívna úprava prijatá koncom minulého roka, ktorú vedenie poisťovne na Slovensku kritizuje, má špeciálnu úpravu s pracovným názvom Lex Union, ktorou bolo práve tejto poisťovni poslancami umožnené zvýšiť prevádzkovú réžiu až na vyše 5 % z poistného, pričom v prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., sú to len 3 %.

Úrad nie je navrhovateľom prerozdeľovacej vyhlášky č. 100/2023 Z. z., jej autorom je Ministerstvo zdravotníctva SR v spolupráci s Ministerstvom financií SR. Úrad však dlhodobo upozorňuje, že dnes už takmer 7 miliárd eur povinných zdravotných odvodov ročne púšťame do systému, ktorý je netransparentný, deravý a absentuje v ňom regulácia podľa európskych štandardov. Koncom roka 2022 sa v legislatíve podarilo po 20 rokoch zaplátať jednu veľkú dieru, a to zastropovať zisky zdravotných poisťovní. To, že súkromné poisťovne vyplácali svojim akcionárom stovky miliónov eur z verejného zdravotného poistenia, je európsky unikát. Zisky je v Európskej únii možné vyplácať iba z komerčného zdravotného pripoistenia, na Slovensku však absentuje pre tieto účely nevyhnutná implementácia európskej smernice Solvency 2.

Inkriminovaná vyhláška č. 100/2023 Z. z. zavádza rozpočtovanie výdavkov podľa typov zdravotnej starostlivosti a jej cieľom je nasmerovať finančné zdroje verejného zdravotného poistenia tam, kde sú potrebné a nevyhnutné, čo je aj v súlade s názorom úradu. Za oveľa dôležitejšie však úrad považuje a taktiež dlhodobo upozorňuje na potrebu zavedenia transparentných pravidiel do oceňovania zdravotných výkonov, pretože súčasné rozdeľovanie celkového balíka verejného zdravotného poistenia nie je dlhodobým a systémovým riešením. V tomto smere bude nevyhnutná zásadnejšia reforma.

Úrad privíta všetky iniciatívy zdravotných poisťovní na zvýšenie istôt poistencov, že sa s ich peniazmi nakladá hospodárne a v súlade s verejným záujmom, ktorým je kvalitná a dostupná zdravotná starostlivosť za rozumnú cenu. V dnešnom „deregulovanom“ systéme totiž občania na Slovensku takúto životne dôležitú záruku nemajú. Na systémových riešeniach sa však nedá dohodnúť formou otvorených listov, ktoré obraňujú ekonomické záujmy súkromných akcionárov zdravotných poisťovní.