Autor erika.kovacikova

Úrad vydal Vestník č. 4 (PDF, 798 KB), obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac február 2022.

• Viac ako 60 % účastníkov prieskumu súhlasí s aktivitou úradu, ktorej cieľom je regulácia zisku zdravotných poisťovní
• Takmer tri štvrtiny opýtaných sa vyjadrili, že hospodárenie zdravotných poisťovní by malo byť regulované
• Len štvrtina respondentov si myslí, že zdravotné poisťovne majú nárok na zisk zo zdravotných odvodov

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) už od leta minulého roka apeluje na potrebu regulácie zdravotných poisťovní. Cez oligopol troch zdravotných poisťovní, ktorý je na Slovensku dve dekády bez regulácie, tečie takmer 6 miliárd eur ročne. Na tom, že je regulácia hospodárenia zdravotných poisťovní nevyhnutná aj pre udržateľnosť verejných financií, sa už v júli minulého roka zhodla pracovná skupina menovaná premiérom (https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2021/07/TS_zavery-pracovnej-komisie_regulacia-zisku-ZP_27-7-2021.pdf (PDF, 423 KB)). Na žiadosť predsedníčky zdravotníckeho výboru Jany Bittó Cigánikovej bol návrh napriek schváleniu na rokovaní legislatívnej rady vlády dňa 21. 9. 2021 dočasne stiahnutý (https://hsr.rokovania.sk/198002021-/).

Téma je však opäť na stole, nakoľko je regulácia súčasťou memoranda o spolupráci rezortov zdravotníctva a financií zo dňa 30. 3. 2022. Ministerstvo zdravotníctva má do konca septembra predložiť vláde konkrétny návrh. Úrad na rokovaní v tejto veci zdôraznil potrebu systémovej regulácie podľa európskeho štandardu a vysvetlil nevyhnutnosť iniciovať kroky, ktoré budú viesť k implementácii smernice EÚ Solvency 2. Tá sa aplikuje na poisťovníctvo ako celok, a rešpektujú ju aj zdravotné poisťovne so súkromným kapitálom v Holandsku a Nemecku (https://www.udzs-sk.sk/wp-Content/uploads/2022/03/TS_Predbezne-vysledky-hospodarenia-zdravotnych-poistovni-ku-koncu-roka-2021.pdf (PDF, 549 KB)).

Prieskum úradu realizovaný agentúrou MNFORCE potvrdil, že snahu o reguláciu zisku zdravotných poisťovní podporujú aj samotní obyvatelia Slovenska. Túto aktivitu hodnotí veľmi pozitívne 28 % opýtaných a skôr pozitívne 34 % opýtaných. Negatívne ju pritom hodnotí len 6 % respondentov.

S výrokom „Hospodárenie zdravotných poisťovní by malo byť regulované“ dokonca súhlasí až 70 % účastníkov prieskumu. Za „určite áno“ sa vyjadrilo 37 % opýtaných a možnosť „skôr áno“ označilo 33 % respondentov. Aj k tejto otázke sa pritom negatívne postavilo len 6 % opýtaných.

Viac ako dve pätiny opýtaných si myslia, že zdravotné poisťovne nemajú mať nárok na zisk zo zdravotných odvodov. Tento nárok poisťovniam patrí len podľa štvrtiny opýtaných.

Slováci sa však rozdielne stavajú k otázke konkurencie zdravotných poisťovní. Približne polovica opýtaných tvrdí, že konkurencia zdravotných poisťovní je prospešná. Polovica sa zároveň vyjadrila, že by bola pre systém lepšia existencia len jednej, štátnej zdravotnej poisťovne.

Prieskum taktiež ukázal, že Slováci majú záujem o doplnkové zdravotné poistenie, predovšetkým v oblasti stomatológie a fyzioterapie. Viac ako tri štvrtiny opýtaných by sa dali pripoistiť v stomatológii nad rámec benefitov zdravotných poisťovní. Len o niečo menej respondentov, 70 % opýtaných, by sa pripoistilo v oblasti fyzioterapie, priplatili by si teda v doplnkovom zdravotnom poistení rehabilitácie či masáže.

Prieskum sa uskutočnil od 21. do 27. februára 2022 na vzorke tisíc respondentov, ktorá bola reprezentatívna vzhľadom na online dospelú populáciu SR.

Úrad vydal Vestník č. 3 (PDF, 1 MB). Obsahuje platobnú schopnosť ZP za mesiac január 2022 a metodické usmernenie č. 12/11/2014 Spôsob oznámenia platiteľa poistného o vzniku, zmene a zániku platiteľa poistného na verejné zdravotné poistenie voči zdravotnej poisťovni

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „úrad“) sleduje finančnú situáciu všetkých troch zdravotných poisťovní, súlad so slovenskou legislatívou a začal sledovať aj vývoj ukazovateľov v porovnaní s európskym štandardom.

„Na základe predbežných výsledkov hospodárenia za rok 2021 všetky tri zdravotné poisťovne spĺňali slovenskú legislatívu.“ hodnotí situáciu predsedníčka úradu Renáta Bláhová. „Je však poľutovaniahodné, že od zriadenia úradu v roku 2005 sa pre hospodárenie tohto dôležitého sektora ignoruje európska legislatíva a medzinárodný štandard.“

Na základe analyzovaných skutočností, informácií od Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA), holandského Úradu pre dohľad nad zdravotnými poisťovňami a benchmarkov vyplynulo, že ani jedna zdravotná poisťovňa na Slovensku nespĺňa európsky štandard pre hospodárenie poisťovní a nereflektuje smernicu EÚ Solvency 2, ktorá je účinná od 1.1.2016. Úrad preto začal podľa medzinárodných štandardov vyhodnocovať rezervy na neposkytnutú zdravotnú starostlivosť (IBNR) a minimalisticky sledovať plnenie prvých vybraných ukazovateľov:

• Likvidita sa javí podľa európskeho štandardu ako optimálna, ak zásoba peňažných prostriedkov postačuje na 2-3 mesiace prevádzky, za stav ohrozenia sa považuje hranica 30 dní
• Kapitálová primeranosť sa javí ako dostatočná, ak celkový kapitál poisťovne predstavuje cca 20 % ročného poistného

Na základe predbežných výkazov v zmysle slovenskej legislatívy zdravotné poisťovne v roku 2021 vykázali súhrnne stratu 73 mil. eur, čo predstavovalo zlepšenie oproti roku 2020 o 72 mil. eur. Predpísané poistné a náklady na zdravotnú starostlivosť predbežne vzrástli o 8 %. Na základe predbežného vyhodnotenia plnenia ukazovateľov podľa európskeho štandardu však nemá ani jedna z troch zdravotných poisťovní dostatočné kapitálové vybavenie, konkrétne odhadom chýba Všeobecnej zdravotnej poisťovni viac ako 600 mil. eur, ZP Dôvera takmer 300 mil. eur a ZP Union viac ako 80 mil. eur.

Nepostačujúca je bežne aj likvidita prvých dvoch poisťovní, ktoré ju vykazujú bežne len na pár týždňov prevádzky. Chýbajúce rezervy (IBNR) môžu byť v miliardách eur. Detailnejšie informácie o hospodárení poisťovní v roku 2021 zverejní úrad po ukončení auditu účtovných závierok v Správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia. Od všetkých troch poisťovní úrad očakáva, že súčasťou auditovaných poznámok účtovnej závierky za rok 2021 bude aj spresnený odhad vyššie uvedených odchýlok od európskeho štandardu. Nakoľko všetky poisťovne predstavujú subjekty verejného záujmu, súčinnosť bude úrad vyžadovať aj od audítorských spoločností.

Čiernu skrinku takmer dvoch dekád verejného zdravotného poistenia na Slovensku úrad zverejní už vo svojej Správe o činnosti za rok 2021, ktorú predloží vláde do konca apríla.

Za január evidujeme na Slovensku 573 úmrtí na COVID-19. 

Išlo o 299 žien, z nich najmladšia bola vo veku 23 rokov a najstaršia mala 98 rokov, a 274 mužov, z nich najmladší mal 28 rokov a najstarší 97 rokov.

Prvú dávku vakcíny malo 24 obetí. Priemerný čas od očkovania po úmrtie bol 3 mesiace. Vekový priemer zomretých bol 73 rokov.

Plne zaočkovaných bolo 114 ľudí. Priemerný čas od očkovania po úmrtie v tejto skupine bol 5,8 mesiaca. Vekový priemer zomretých v tejto kategórii bol 74 rokov. Z plne očkovaných malo podanú tretiu dávku vakcíny 23 zomretých ľudí. Pri úmrtiach na COVID-19 očkovaných ľudí treťou dávkou vakcíny bol priemerný čas od očkovania 1,95 mesiaca. Vekový priemer zomretých bol 74 rokov.

Nezaočkovaných obetí ochorenia COVID-19 bolo 435, čo predstavuje 75,91 %, ich vekový priemer bol 73 rokov.

Okrem toho evidujeme za január ďalších 99 úmrtí s ochorením COVID-19, kde podiel infekcie vírusom SARS-CoV-2 na úmrtí nevieme určiť.

Z nich bolo zaočkovaných 34 ľudí, z toho jednou dávkou 3 ľudia, plne očkovaných 31 ľudí, z toho treťou dávkou 4 ľudia. Tieto prípady ďalej neanalyzujeme, keďže pacienti trpeli závažnými ochoreniami, na ktoré zomreli.

Nezaočkovaných obetí s ochorením COVID-19 bolo 65, čo predstavuje 65,66 %, ich vekový priemer bol 75 rokov.

Ide o priebežné údaje k 14.02.2022 zaznamenané za mesiac január Sekciou súdneho lekárstva a patologickej anatómie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá spracúva všetky hlásenia o počtoch zomretých na COVID-19, resp. s COVID-19 v SR.

Súhrnné dáta o úmrtnosti v SR za január zverejní Štatistický úrad SR 23.02.2022.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou bude zverejňovať mesačnú informáciu o priebežnom počte úmrtí súvisiacich s ochorením COVID-19, kým bude počet úmrtí na ochorenie COVID-19 vyšší ako 500.

Úrad vydal Vestník č. 2 (PDF, 798 KB).

Za december evidujeme na Slovensku 1 584 úmrtí na COVID-19.

Išlo o 773 žien, z nich najmladšia bola vo veku 20 rokov a najstaršia mala 100 rokov, a 811 mužov, z nich najmladší mal 6 rokov a najstarší 100 rokov.

Prvú dávku vakcíny malo 43 obetí. Priemerný čas od očkovania po úmrtie bol 3,4 mesiaca. Vekový priemer zomretých bol 72 rokov.

Plne zaočkovaných bolo 213 ľudí. Priemerný čas od očkovania po úmrtie v tejto skupine bol 5,7 mesiaca. Vekový priemer zomretých bol 72 rokov. Z plne očkovaných malo podanú tretiu dávku vakcíny 21 zomretých ľudí. Pri úmrtiach na COVID-19 očkovaných ľudí treťou dávkou vakcíny bol priemerný čas od očkovania 0,9 mesiaca. Vekový priemer zomretých bol 79 rokov.

Nezaočkovaných obetí ochorenia COVID-19 bolo 1 307, čo predstavuje 82,51 %, ich vekový priemer bol 73 rokov.

Okrem toho evidujeme za december ďalších 199 úmrtí s ochorením COVID-19, kde podiel infekcie vírusom SARS-CoV-2 na úmrtí nevieme určiť.

Z nich bolo zaočkovaných 47 ľudí, z toho jednou dávkou 4 ľudia, plne očkovaných 38 ľudí, z toho treťou dávkou 5 ľudia.

Tieto prípady ďalej neanalyzujeme, keďže pacienti trpeli závažnými ochoreniami, na ktoré zomreli.

Nezaočkovaných obetí s ochorením COVID-19 bolo 152, čo predstavuje 76,38 %, ich vekový priemer bol 75 rokov.

Ide o priebežné údaje k 12.01.2022 zaznamenané za mesiac december Sekciou súdneho lekárstva a patologickej anatómie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorá spracúva všetky hlásenia o počtoch zomretých na COVID-19, resp. s COVID-19 v SR.

Súhrnné dáta o úmrtnosti v SR za december zverejní Štatistický úrad SR 26.01.2022.